6.3 Plánovanie prechodu

Inštitúcie by mali chápať svoju citlivosť na riziká ESG, najmä na environmentálne riziká prechodu a fyzické riziká, v rôznych scenároch vrátane tých, ktoré predpokladajú vyššiu úroveň fyzického rizika alebo neriadený prechod. Inštitúcie by mali pochopiť, ako môžu rôzne scenáre ovplyvniť ich úsilie o plánovanie prechodu.

Na účely monitorovania a riešenia špecifických environmentálnych rizík, ktoré môžu vyplynúť z procesu prispôsobovania sa cieľom súvisiacim s klímou a environmentálnym regulačným cieľom jurisdikcií, v ktorých pôsobia, by inštitúcie mali starostlivo vybrať scenáre tým, že prijmú všetky nasledujúce kroky:

• a) posúdiť potenciálne vplyvy cieľov EÚ, členských štátov a prípadne tretích krajín na spôsoby prechodu , a to aspoň pre vybrané odvetvia určené na základe posúdenia významnosti. V rámci tohto procesu by inštitúcie mali zohľadniť pravdepodobné spôsoby prechodu vyplývajúce z Európskej zelenej dohody, Európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a najnovších správ a opatrení stanovených Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy;
• b) zvážiť vedecky podložené a aktuálne scenáre pochádzajúce od vnútroštátnych, európskych alebo medzinárodných organizácií, ako sa uvádza v odseku 38,
• c) zohľadňovať dobrovoľné alebo predpismi stanovené ciele alebo záväzky inštitúcie v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na zmenu klímy.

Geografické údaje a podrobnosť, napríklad z hľadiska regionálneho členenia, scenárov a spôsobov prechodu používaných inštitúciami by mali byť relevantné pre ich obchodný model a expozície.

Rozsah a zložitosť scenárov, ktoré inštitúcie používajú, by mali byť primerané ich veľkosti a zložitosti. SNCI a ostatné iné ako veľké inštitúcie môžu vychádzať zo zjednodušeného súboru hlavných parametrov a predpokladov, vrátane rizík, zvažovaných časovýc h horizontov a regionálneho členenia vplyvov. Veľké inštitúcie by mali svoje plány (vrátane konečných a priebežných cieľov) porovnať so scenárom zlučiteľným s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou a s cieľom dosiahnuť kli matickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v Európskom právnom predpise v oblasti klímy.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby scenáre a spôsoby prechodu používané ako súčasť ich plánov boli jednotné v rámci celej organizácie a aby sa zohľadňovali časové horizonty, napríklad pri tvorbe obchodných stratégií a stanovovaní cieľov v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Inštitúcie by mali zdokumentovať proces výberu scenára a dôvody akejkoľvek zmeny alebo odlišného použitia. Rozhodnutia použiť rôzne scenáre na rôzne účely, ako aj rozhodnutia upraviť scenáre by mali byť jasne odôvodnené.

6.3.2. Časové horizonty a čiastkové ciele

Inštitúcie by mali stanoviť súbor rôznych časových horizontov ako súčasť svojich plánov, ktoré by mali zahŕňať krátkodobý, strednodobý a dlhodobý plánovací horizont v trvaní najmenej 10 rokov. Opatrenia vypracované na monitorovanie a riešenie rizík ESG v rôznych časových horizontoch by mali zohľadňovať zásady uvedené v odseku 19.

Inštitúcie by mali v pravidelných časových intervaloch stanovovať čiastkové ciele na monitorovanie a riešenie rizík ESG, ktoré vyplývajú z krátkodobých, strednodobých a dlhodobých regulačných cieľov jurisdikcií, v ktorých pôsobia. Zahŕňa to ciele EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050, iné čiastkové ciele v oblasti klímy stanovené v právnych predpisoch EÚ alebo prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj ciele súvisiace s inými environmentálnymi faktormi, ako je obnova prírody¹⁹ alebo odlesňovanie²⁰ .

¹⁹ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1991 z 24. júna 2024 o obnove prírody a o zmene nariadenia (EÚ) 2022/869 (Ú. v. EÚ L, 2024/1991, 29.7.2024).

²⁰ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 z 31. mája 2023 o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu Únie a o ich vývoze z Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 995/2010 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023, s. 20).

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé zámery a ciele vzájomne prepojené a dobre formulované. To zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa dlhodobé ciele, ako sú záväzky na dosiahnutie nulových čistých emisií skleníkových plynov, premietli do strednodobých stratégií (napr. strednodobé odvetvové politiky alebo ciele rastu oblastí obchodnej činnosti) a aby krátkodobé finančné metriky alebo ciele (napr. ukazovatele ziskovosti, náklady na riziko, kľúčové ukazovatele výkonnosti KPI, kľúčové ukazovatele rizika KRI , rizikové limity, rámce pre stanovovanie cien) boli súdržné a v súlade so strednodobými a dlhodobými cieľmi.

6.3.3. Základ posúdenia významnosti

Proces plánovania prechodu inštitúcií by sa mal zamerať na riadenie významných rizík ESG, najmä environmentálnych rizík prechodu a fyzických rizík identifikovaných na základe spoľahlivého, pravidelne aktualizovaného posúdenia významnosti rizík ESG vykonané ho v súlade s oddielom 4.1. Inštitúcie by mali stanoviť špecializované opatrenia na monitorovanie a riešenie významných rizík ESG vyplývajúcich z expozícií, portfólií a financovaných hospodárskych činností a výrobných kapacít, ktoré môžu byť obzvlášť citli vé na proces prispôsobovania hospodárstva platným právnym a regulačným cieľom súvisiacim s faktormi ESG.

6.3.4. Metriky

Inštitúcie by mali používať celý rad ukazovateľov vrátane výhľadových ukazovateľov na podporu stanovovania cieľov a na riadenie a monitorovanie vykonávania svojich plánov.

Na účely stanovenia cieľov by inštitúcie mali používať súbor metrík a ukazovateľov, ktoré zohľadňujú ukazovatele uvedené v odseku 81. Inštitúcie by mali s prihliadnutím na svoje obchodné stratégie a ochotu podstupovať riziká určiť, ktoré ďalšie ukazovatele a ciele založené na riziku a výhľadové ukazovatele a ciele zahrnú do svojich plánov s cieľom monitorovať a riešiť riziká ESG. To zahŕňa posúdenie, výpočet a používanie ukazovateľov na hodnotenie finančných dôsledkov plánovania prechodu na obchodný a rizikový profil inštitúcií v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, a to aj prostredníctvom merania vplyvu plánovania prechodu na finančnú výkonnosť, zdroje príjmov, ziskovosť a úroveň rizika portfólií.

Ak chýbajú údaje potrebné na výpočet metriky a podporu stanovenia cieľov, inštitúcie by mali postupovať podľa krokov stanovených v odsekoch 26, 27 a 29.

SNCI a ostatné iné ako veľké inštitúcie sa môžu pri používaní metrík a stanovovaní cieľov spoľahnúť na menší rozsah ukazovateľov a vo väčšej miere formulovať kvalitatívne ciele.

Hoci by inštitúcie mali používať aspoň kombináciu metrík súvisiacich s rizikami súvisiacimi s klímou, mali by podniknúť kroky na postupné zahrnutie metrík, ktoré podporujú posúdenie rizík a strategické riadenie v súvislosti s vystavením inštitúcií iným environmentálnym rizikám, ako sú riziká súvisiace s klímou a riadením týchto rizík, napr. riziká vyplývajúce z degradácie ekosystémov a straty biodiverzity a ich potenciálne vplyvy odzrkadlenia sa na rizikách súvisiacich s klímou, ako aj sociálnych rizikách a rizikách súvisiacich so správou a riadením.