5.2. Scenáre

Pri stanovovaní scenárov zahŕňajúcich environmentálne riziká by inštitúcie mali v súlade s identifikáciou prenosových kanálov zvážiť niekoľko vzájomne prepojených faktorov, aby sa zabezpečila čo najväčšia relevantnosť scenárov. Inštitúcie by mali zvážiť najmä tieto skutočnosti:

• a. sociálno- ekonomický kontext, t. j. predpoklady o globálnych alebo regionálnych sociálno - ekonomických podmienkach vrátane rastu populácie, hospodárskeho rozvoja a sociálnych nerovností; a ďalšie makroekonomické faktory vrátane inflácie a menovej politiky, zvýšeného protekcionizmu;
• b. technologický vývoj, t. j. úroveň a tempo inovácií, prijímanie technológií a dostupnosť infraštruktúry na podporu nových technológií;
• c. spotrebiteľské preferencie, t. j. potenciálne zmeny v túžbe spotrebiteľov po tovaroch a službách, ktoré sa považujú za udržateľné, lokálne vyrobené a zdravé.

V prípade klimatických rizík by sa mali zohľadniť ďalšie nasledujúce faktory:

• a. politiky v oblasti klímy, t. j. úroveň politických zásahov zameraných na zmiernenie zmeny klímy alebo riadenie jej vplyvov prostredníctvom adaptačných politík; môžu to byť opatrenia od veľmi ambicióznych až po minimálne;
• b. energetické systémy, t. j. štruktúra výroby, spotreby a infraštruktúry energie vrátane závislosti na fosílnych palivách a obnoviteľných zdrojoch energie;
• c. sektorové trajektórie k čistým nulovým emisiám, t. j. ako jednotlivé sektory prechádzajú k udržateľnému hospodárstvu a prispôsobujú sa mu, vrátane prípadných medzinárodných výhľadov, ako sú Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), iniciatíva Science Based Target (SBTi)⁷ alebo sektorové trajektórie dekarbonizácie združenia Net Zero Banking Association (NZBA)⁸ , regionálny kontext, medzi ktorými vyniká stratégia Európska zelená dohoda, balík Fit -for- 55 a cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, a národné politiky a stratégie v oblasti klímy;
• d. a následný vplyv na klímu, t. j. koncentráciu emisií skleníkových plynov a očakávaný vývoj teploty a ďalších biofyzikálnych procesov v budúcnosti.

⁷ SBTi je globálne partnerstvo (medzi CDP, globálnym paktom OSN, Svetovým inštitútom pre zdroje a WWF), ktoré pomáha spoločnostiam a finančným inštitúciám stanoviť ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ktoré sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody (obmedzenie otepľovania výrazne pod 2 °C a snaha o dosiahnutie limitu 1,5 °C).

⁸ NZBA je iniciatíva pod vedením OSN, ktorá začala pôsobiť v roku 2021 v rámci aliancie Glasgow Financial Alliance for Net Zero (GFANZ ), a ktorá poskytuje spoločný rámec pre banky na zosúladenie ich portfólií s dosiahnutím čistých nulových emisií do roku 2050 prostredníctvom prijatia sektorových cieľov.

V prípade ostatných environmentálnych rizík (okrem klimatických) by sa mali zohľadniť ďalšie nasledujúce faktory:

• a. environmentálna politika a regulácia, t. j. úroveň ambícií a presadzovania politík v oblasti ochrany životného prostredia, ako je ochrana biodiverzity, regulácia kvality vody a ovzdušia, mandáty pre obehové hospodárstvo, obmedzenia škodlivých chemikálií a zákazy odlesňovania. Patria sem regionálne rámce, ako je právny predpis EÚ o obnove prírody alebo stratégia biodiverzity do roku 2030;
• b. stav ekosystému, t. j. stav a trendy v oblasti biodiverzity, degradácie ekosystému, úrodnosti pôdy, dostupnosti sladkej vody a úrovne znečistenia. Tieto faktory definujú základnú environmentálnu záťaž a ovplyvňujú naplnenie rizík, ako je nedostatok zdrojov, úbytok druhov alebo kríza v oblasti vodných zdrojov;
• c. spôsoby využívania pôdy a zdrojov, t. j. rozsah a intenzita využívania pôdy (rozširovanie miest, poľnohospodárstvo, ťažba) a spôsoby ťažby surovín alebo využívania vody. Neudržateľné využívanie môže zosilniť zhoršovanie životného prostredia a vyvolať sociá lne alebo hospodárske body zlomu;
• d. závislosť dodávateľského reťazca od ekosystémov, t. j. miera závislosti sektorov alebo regiónov od ekosystémových služieb, ako je opeľovanie, filtrácia vody alebo dostupnosť surovín. Narušenie týchto služieb môže viesť k stratám v jednotlivých odvetviach, napríklad v poľnohospodárstve, lesníctve, rybárstve, potravinárstve alebo textilnom priemysle.

Inštitúcie by mali používať dôveryhodné scenáre založené na najnovších vedeckých poznatkoch a na scenároch a zdrojoch, ktoré poskytujú všeobecne uznávané medzinárodné alebo regionálne organizácie, ako napríklad:

• a. pre klimatické riziká: Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC), Sieť pre ekologizáciu finančného systému (NGFS), Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Spoločné výskumné centrum Komisie EÚ (JRC EÚ) alebo vnútroštátne vládne či mimovládne orgány;
• b. pre ostatné environmentálne riziká okrem klimatických: Medzivládna vedecko - politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), špecializované agentúry Organizácie Spojených národov⁹ , Európska environmentálna agentúra (EEA)¹⁰ , Svetový inštitút pre zdroje (WRI)¹¹ , ako aj regionálne alebo národné posudzovanie založené na vedeckých poznatkoch (napr. národné stratégie pre biodiverzitu, plány hospodárenia s pôdou a vodou alebo rámce pre monitorovanie znečistenia).

⁹ Medzi špecializované agentúry OSN patria UNEP, FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo), GBO (globálny výhľad v oblasti biodiverzity), čo je hlavný rámec Dohovoru o biologickej diverzite (DBD) na sledovanie pokroku v oblasti biodiverzity na celom svete, a ďalšie agentúry, ktoré sú dôležité pre monitorovanie a politiku v oblasti životného prostredia.

¹⁰ EEA je orgán EÚ, ktorý ponúka rámec pre údaj e a podporu politiky v oblasti životného prostredia.

¹¹ WRI je výskumný inštitút, ktorý vyvíja rámce pre udržateľné riadenie zdrojov a opatrenia v oblasti klímy.

Inštitúcie by mali vybrané scenáre spresniť a prispôsobiť na základe cieľa, rozsahu a podrobnosti vykonávanej analýzy. Napríklad pri vykonávaní stresových testov by inštitúcie mohli zvážiť relatívne krátkodobé scenáre, pričom by sa viac zamerali na akútne fyzické riziká (t. j. náhle uskutočnenie extrémnych klimatických udalostí) ako na chronické fyzické riziká (t.

• j. postupnú zmenu klimatických podmienok) a zvážiť väčší dôraz (na rozdiel od dlhodobých scenáro v) na potenciálne negatívne vplyvy významného ne súladu medzi agendou environmentálnej regulácie, hospodárskym cyklom a náladou spotrebiteľov a trhu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli scenáre dobre zosúladené s jedinečnými rizikovými charakteristikami ich portfólií a obchodného modelu, a to úpravou scenárov v potrebnom a možnom rozsahu.

Ak scenár neobsahuje niektoré prvky uvedené v bodoch 29 a 30 , inštitúcie by mali posúdiť potenciálnu významnosť týchto faktorov a zvážiť, do akej miery by sa výsledky analýzy mali upraviť na základe odborného posúdenia.

Pri stanovovaní scenárov by inštitúcie mali brať do úvahy fyzické riziko aj riziko prechodu. Aj keď modelovanie môže viesť k stanoveniu samostatných scenárov pre každé z týchto rizík, inštitúcie by mali zabezpečiť dostatočný súlad medzi scenármi vzhľadom na to, že medzi rizikami je z dlhodobého hľadiska úzka korelácia.

Inštitúcie by mali vybrať konkrétne aspekty rizika prechodu a fyzického rizika, ktoré majú byť zahrnuté do scenára, na základe svojho posúdenia významnosti, ktoré sa môže líšiť podľa príslušného časového horizontu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli scenáre vnútorne konzistentné. Konkrétne by sa trajektória každého kľúčového faktora nemala posudzovať izolovane, ale vo vzťahu k trajektórii ostatných kľúčových faktorov. Napríklad predpoklady o hospodárskom raste b y mali byť v súlade s predpokladmi o dopyte po energii a prijímaní technológií.

Pri uplatňovaní zásady proporcionality sa inštitúcie môžu spočiatku alebo v závislosti od veľkosti, povahy, zložitosti svojich činností alebo od posúdenia významnosti environmentálneho rizika zamerať na užší rozsah, použiť menej vstupných faktorov, stanoviť jednoduchšie scenáre a/alebo použiť zjednodušené prístupy.