4.2. Určenie oblastí, na ktoré sa má analýza obchodného modelu zamerať

V súlade s modelom účasti uvedeným v hlave 2 majú príslušné orgány svoju analýzu zamerať na posudzované oblasti, ktoré sú pre obchodný model inštitúcie najpodstatnejšie. Rozsah a hĺbka analýzy obchodného modelu sa môžu líšiť v závislosti od počtu a povahy preskúmaní, ktoré už orgány dohľadu v danej inštitúcii vykonali. Toto posúdenie má v každom prípade umožniť príslušným orgánom, aby vypracovali stanovisko k celkovej životaschopnosti a udržateľnosti obchodného modelu inštitúcie.

Príslušné orgány majú vypracovať stanovisko k významnosti zmien v obchodnom modeli inštitúcie v porovnaní s predchádzajúcim preskúmaním orgánmi dohľadu, aby mohli rozhodnúť, aký rozsah a hĺbka posúdenia budú potrebné a do akej miery možno predchádzajúce posúdenie použiť ako východiskový bod pre nové posúdenie. Pri vypracovaní tohto stanoviska majú príslušné orgány zvážiť najmä to, či došlo k relevantným zmenám v týchto oblastiach inštitúcie:

• a. predtým oznámený a posúdený strategický plán;
• b. štruktúra a zloženie súvahy vrátane zmien v zdrojoch zisku a ich koncentrácii, rastu aktív, zmien v štruktúre záväzkov alebo posunu príslušných finančných a rizikových ukazovateľov, a s ohľadom na výsledky monitorovania ukazovateľov uvedeného v hlave 3;
• c. riadenie a prevádzka vrátane akvizícií, fúzií alebo predaja iných subjektov, vstupu do nových oblastí obchodnej činnosti alebo, na nové geografické trhy alebo odchodu z nich, a zmien v IT infraštruktúre.

Identifikácia najdôležitejších oblastí obchodnej činnosti

Príslušné orgány majú vykonať posúdenie významnosti oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, aby určili kľúčové oblasti, na ktoré sa má analýza obchodného modelu zamerať. V rámci tohto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť:

• a. relevantnosť oblastí obchodnej činnosti z hľadiska vytvárania ziskov alebo strát vrátane zemepisných oblastí, dcérskych spoločností alebo pobočiek a línií produktov, ktoré sú najvýznamnejšie na základe ich podielu na celkových príjmoch alebo nákladoch vo výkaze ziskov a strát, rizika (napr. podľa celkovej hodnoty rizikovej expozície alebo iných mier rizika) a/alebo organizačných či zákonných priorít (napr. konkrétne povinnosti štátnych bánk ponúkať určité produkty);
• b. predchádzajúce zistenia dohľadu vrátane tých, ktoré vyplývajú z inšpekcií na mieste (ak tieto zistenia môžu poskytnúť indície o oblastiach obchodnej činnosti, ktoré si vyžadujú ďalšie prešetrenie), ako aj zistenia a pozorovania zo správ interného alebo externého auditu – či funkcia vnútorného auditu identifikovala konkrétne problémy týkajúce sa udržateľnosti alebo životaschopnosti určitých oblastí obchodnej činnosti;
• c. závery tematických preskúmaní orgánmi dohľadu – či sa analýzou celého odvetvia odhalili spoločné súvisiace problémy, ktoré si vyžadujú dodatočnú analýzu danej inštitúcie;
• d. význam pre strategické plány – či existujú oblasti obchodnej činnosti, ktoré chce inštitúcia podstatne rozšíriť alebo zmenšiť;
• e. porovnanie s porovnateľnými inštitúciami – či bol výkon oblasti obchodnej činnosti neobvyklý (dosiahol extrémnu hodnotu) v porovnaní s porovnateľnými inštitúciami, ak sú takéto informácie príslušným orgánom k dispozícii. S cieľom identifikovať relevantné porovnateľné inštitúcie na účely analýzy obchodného modelu majú príslušné orgány zohľadniť konkurenčné produkty alebo oblasti obchodnej činnosti zamerané na ten istý zdroj ziskov či zákazníkov, regulačné režimy a geopolitické riziká súvisiace s umiestnením prevádzok, ako aj ďalšie faktory relevantné pre sektor, v ktorom inštitúcia pôsobí.