6.1. Všeobecné aspekty

Príslušné orgány majú posúdiť a pomocou skóre vyhodnotiť riziká pre kapitál, ktoré boli určené ako významné pre inštitúciu.

Účelom tejto hlavy je poskytnúť spoločné postupy, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní jednotlivých rizík a riadenia a kontrol rizík. Nemá byť podrobná a príslušným orgánom poskytuje možnosť, aby zohľadnili iné dodatočné kritériá, ktoré sa môžu považovať za významné na základe skúseností príslušných orgánov, a konkrétne prvky inštitúcie.

Táto hlava príslušným orgánom poskytuje usmernenia pre posúdenie týchto rizík pre kapitál a ich hodnotenie pomocou skóre pre:

• a. kreditné riziko a riziko protistrany;
• b. trhové riziko;
• c. operačné riziko;
• d. úrokové riziko z neobchodných činností (IRRBB).

V tejto hlave sa tiež určuje súbor podkategórií ku každej uvedenej kategórii rizika, ktorú treba zohľadniť pri posudzovaní rizík pre kapitál. V závislosti od významu každej z týchto podkategórií pre konkrétnu inštitúciu sa môžu posudzovať a bodovať jednotlivo. V prílohách I až IV sú uvedené neúplné zoznamy podkategórií kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika a IRRBB, ktoré majú príslušné orgány v prípade potreby zohľadniť.

Rozhodnutie o významnosti (materialite) závisí od úsudku pri výkone dohľadu. V prípade rizika poskytovania úverov v cudzej mene so zreteľom na odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) o poskytovaní úverov v cudzích menách²⁷ by sa však významnosť mala určiť s prihliadnutím na túto prahovú hodnotu: úvery denominované v cudzej mene nezabezpečeným dlžníkom predstavujú najmenej 10 % z celkového úverového portfólia inštitúcie (celkové úvery nefinančným spoločnostiam a domácnostiam) v prípade, že celkové úverové portfólio predstavuje najmenej 25 % z celkových aktív inštitúcie.

²⁷ Odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká z 21. septembra 2011 o poskytovaní úverov v cudzej mene (ESRB/2011/1) (Ú. v. EÚ C 342, 22.11.2011, s. 1).

Príslušné orgány majú posúdiť aj iné riziká, než sú riziká určené ako závažné pre konkrétnu inštitúciu, ktoré však neboli uvedené v predchádzajúcom texte (napr. dôchodkové riziko, strategické a obchodné riziká, intervenčné riziko, vnútorná a vonkajšia koncentrácia rizík). Pri určovaní môžu pomôcť tieto prvky:

• a. faktory celkovej hodnoty rizikovej expozície;
• b. riziká zistené v rámci postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu inštitúcie;
• c. riziká vyplývajúce z obchodného modelu inštitúcie (vrátane rizík zistených inými inštitúciami, ktoré majú podobný obchodný model);
• d. informácie pochádzajúce z monitorovania kľúčových ukazovateľov;
• e. zistenia a pozorovania zo správ interného alebo externého auditu;
• f. odporúčania a usmernenia vydané orgánom EBA, ako aj varovania a odporúčania vydané makroprudenciálnymi orgánmi alebo výborom ESRB.

Uvedené prvky majú príslušné orgány zohľadniť aj vtedy, keď plánujú intenzitu svojich činností v oblasti dohľadu vo vzťahu k posúdeniu špecifického rizika.

Pokiaľ ide o trhové a operačné riziko, príslušné orgány majú okrem iného vyhodnotiť, či inštitúcia dodržiava právne akty uverejnené samostatne na webovom sídle EBA, ako sa uvádza v odseku 12. Týmito usmerneniami sa však rozširuje rozsah posúdenia nad rámec týchto minimálnych požiadaviek, čo príslušným orgánom umožňuje vypracovať komplexný prehľad

• o rizikách pre kapitál.

Pri hodnotení rizík pre kapitál majú príslušné orgány zvážiť aj možný vplyv rizika nákladov na financovanie na základe metodiky uvedenej v hlave 8 a môžu rozhodnúť o nevyhnutnosti opatrení na zmiernenie tohto rizika.

Príslušné orgány majú v rámci svojho vykonávania metodík uvedených v tejto hlave určiť príslušné kvantitatívne ukazovatele a ďalšie parametre, ktoré by sa mohli použiť aj na monitorovanie kľúčových ukazovateľov, ako sa uvádza v hlave 3, a v náležitých prípadoch majú zvážiť aj interné opatrenia inštitúcií súvisiace s rizikom.

Príslušné orgány majú v prípade každého závažného rizika posúdiť a pomocou skóre rizika vyjadriť:

• a. inherentné riziko (rizikové expozície);
• b. kvalitu a účinnosť riadenia a kontrol rizík.

Postup posúdenia je znázornený na obrázku 2. Obrázok 2. Postup posúdenia rizík pre kapitál

Posúdenie inherentných jednotlivých rizík rizík Skóre rizika a kontrolných mechanizmov

Príslušné orgány majú pri posúdeniach využiť dostupné zdroje informácií vrátane regulatórneho výkazníctva, interných ukazovateľov a správ inštitúcie (napr. správy interného auditu, správy o riadení rizík, informácie z posúdenia ICAAP), správ z dohľadu na mieste a externých správ (napr. správy pre investorov, ratingové agentúry). Príslušné orgány majú využívať ad hoc podávanie správ v prípadoch, keď je to absolútne nevyhnutné a primerané na vykonávanie ich úloh v oblasti dohľadu a keď nejde o duplicitné informácie ani o informácie, ktoré sú inak k dispozícii, v súlade s článkom 104 ods. 2 druhým pododsekom smernice

• o kapitálových požiadavkách. Hoci je posúdenie zamýšľané ako špecifické pre danú inštitúciu, na zistenie možnej expozície voči rizikám pre kapitál sa má zvážiť porovnanie s rovnocennými inštitúciami. Na tieto účely sa rovnocenné inštitúcie majú vymedziť podľa jednotlivých rizík a môžu sa odlišovať od rovnocenných inštitúcií určených na účely analýzy obchodného modelu alebo iných analýz.

Pri posudzovaní rizík pre kapitál majú príslušné orgány vyhodnotiť aj presnosť a obozretnosť výpočtu minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje s cieľom identifikovať situácie, keď pri výpočtoch minimálnych vlastných zdrojov môže dôjsť k podceneniu skutočnej úrovne rizika. Toto posúdenie poskytne informácie pre rozhodnutie o P2R, ako sa stanovuje v oddiele 7.2.3.

Závery z posúdenia každého závažného rizika sa majú prejaviť v zhrnutí zistení, ktoré bude obsahovať vysvetlenie hlavných rizikových faktorov, a v skóre rizika, ako sa uvádza v týchto oddieloch.