6.3. Posúdenie trhového rizika

Pri posudzovaní rámca riadenia trhového rizika majú príslušné orgány okrem iného vyhodnotiť, či inštitúcia dodržiava právne akty uverejnené samostatne na webovom sídle EBA, ako sa uvádza v odseku 12.

V týchto usmerneniach budú odkazy na „trhové riziko“ zahŕňať všetky nasledujúce riziká, ktoré majú príslušné orgány posúdiť:

• a. trhové riziko vyplývajúce zo všetkých súvahových a podsúvahových pozícií, ktoré sú vystavené stratám vyplývajúcim z pohybov trhových cien, t. j. riziká v pozíciách obchodnej knihy, ako aj devízové a komoditné riziko v neobchodnej knihe;
• b. riziko strát vyplývajúcich zo zmeny súm úpravy ocenenia pohľadávok v reakcii na zmeny kreditných rozpätí a/alebo trhových cien protistrany, ktoré majú vplyv na reálnu hodnotu derivátových transakcií a prípadne transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov (SFT);
• c. riziko súvisiace s oceňovaním nástrojov reálnou hodnotou v zmysle článku 105 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Príslušné orgány môžu vykonať menej podrobnú analýzu pre inštitúcie, ktoré spĺňajú podmienky obchodnej knihy s menším rozsahom, ako sú stanovené v článku 94 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V prípade inštitúcií s nevýznamnými expozíciami sa má posúdenie zamerať na primeranosť štruktúry riadenia rizík a štruktúry riadenia a na kvalitu a účinnosť systémov a kontrol.

Príslušné orgány majú zohľadniť vplyv rizík ESG na inherentné trhové riziko, ako aj primeranosť rámca riadenia a kontrol trhového rizika súvisiacich s rizikami ESG, pričom majú uprednostňovať environmentálne riziká.

6.3.2. Posúdenie inherentného trhového rizika

Prostredníctvom posúdenia inherentného trhového rizika majú príslušné orgány určiť hlavné faktory expozícií inštitúcie voči riziku a vyhodnotiť riziko významného prudenciálneho vplyvu na inštitúciu. Na to, aby mohli získať takýto prehľad, majú príslušné orgány najskôr identifikovať trhové riziká, ktorým inštitúcia je alebo môže byť vystavená, a majú zamerať svoju pozornosť na podkategórie a faktory, ktoré sa považujú za najpodstatnejšie pre danú inštitúciu.

Na účely tejto analýzy majú príslušné orgány zohľadniť aspoň produkty, činnosti a oblasti obchodnej činnosti danej inštitúcie. Majú porovnať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko a riziko úpravy ocenenia pohľadávok, ako aj dodatočné úpravy ocenenia odpočítané z vlastných zdrojov inštitúcie, s celkovými požiadavkami na vlastné zdroje. V príslušných prípadoch majú porovnať interný kapitál, ktorý inštitúcia vyčlenila na tieto riziká, s celkovým interným kapitálom. Môžu tiež zohľadniť relatívnu váhu pozícií trhového rizika vo vzťahu k celkovým aktívam, relatívnu váhu čistých ziskov z pozícií trhového rizika vo vzťahu k celkovým prevádzkovým výnosom, ako aj historické zmeny týchto údajov a prognózy. Okrem toho sa má zohľadniť stratégia inštitúcie v oblasti trhových činností a s tým súvisiaca ochota podstupovať riziko. Pri posudzovaní trhových činností majú príslušné orgány zohľadniť riziká uvedené v odseku 161, ktoré sa môžu týkať obchodnej aj neobchodnej knihy.

Povaha a kompozícia činností inštitúcie spojených s rizikom

Prvým krokom pri posudzovaní povahy inherentného trhového rizika inštitúcie je dôsledná a komplexná identifikácia jej expozícií voči trhovému riziku. Príslušné orgány majú využívať dostupné vzory regulatórnych hlásení, ako sú COREP a FINREP, interné výkazníctvo, poznatky získané z posúdenia iných prvkov v rámci SREP (napríklad analýza obchodného modelu) alebo z predchádzajúcich činností dohľadu, ako aj porovnania s podobnými inštitúciami, ak sú k dispozícii.

Príslušné orgány majú pri svojich posúdeniach vychádzať predovšetkým z najvýznamnejších identifikovaných zdrojov rizika a vyhodnotiť ich významnosť pre inštitúciu z prudenciálneho hľadiska. Na posúdenie povahy trhového rizika majú príslušné orgány zvážiť aspoň tieto podkategórie³⁰ :

• a. úrokové riziko (obchodná kniha);
• b. kreditné rozpätie pre nesekuritizáciu, kreditné rozpätie pre sekuritizáciu (obchodná kniha);
• c. akciové riziko (obchodná kniha);
• d. riziko prechodu (pre podniky, ktoré podliehajú požiadavke na riziko zlyhania)³¹ ;
• e. riziko zlyhania (pre podniky, ktoré podliehajú požiadavke na riziko zlyhania);
• f. devízové menové riziko vrátane rizika menového prevodu (v obchodnej aj v bankovej knihe);
• g. komoditné riziko (obchodná a banková kniha);
• h. riziko úpravy ocenenia pohľadávok (obchodná a banková kniha);
• i. riziko ocenenia (nástroje ocenené reálnou hodnotou v obchodných a neobchodných knihách).

³⁰ Neúplný rozpis podkategórií trhového rizika nájdete v prílohe II.

³¹ Riziko prechodu sa v rámci dôkladného preskúmania obchodnej knihy považuje za súčasť rizika kreditného rozpätia.

Príslušné orgány majú zvážiť aj:

• a. zložitosť finančných produktov (napr. produkty oceňované na základe modelu, produkty s rizikami inými ako delta a s bázickými rizikami). Príslušný orgán môže túto skutočnosť posúdiť tak, že ako ukazovateľ použije navýšenie vyplývajúce z reziduálnych rizík podľa článku 325u nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ako ukazovateľa;
• b. likviditu expozície inštitúcie. Príslušný orgán tak môže urobiť posúdením, či je inštitúcia vystavená podkategóriám s dlhými horizontmi likvidity v súlade s tabuľkou 2 v článku 325bd nariadenia č. 575/2013/EÚ;
• c. koncentráciu trhového rizika voči konkrétnym subjektom, odvetviam, ekonomikám a triedam rizika;
• d. využívanie špecifických trhových operácií, ktorých riziko nemusí byť v plnej miere zohľadnené v požiadavkách na vlastné zdroje pri trhovom riziku (napr. vysokofrekvenčné obchodovanie).

V náležitých prípadoch majú príslušné orgány zvážiť aj interné opatrenia inštitúcií súvisiace s rizikom. Súčasťou interných opatrení inštitúcií by mohla byť vnútorná hodnota v riziku (VaR) alebo očakávaný schodok, ktoré neboli použité pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje, alebo citlivosť trhového rizika voči rôznym rizikovým faktorom a potenciálnym stratám.

Príslušné orgány majú posúdiť schopnosť inštitúcie vypracovať komplexné stanovisko k úrovni rizika trhovej koncentrácie, ktorému je inštitúcia vystavená, a to buď z dôvodu expozícií voči jednému rizikovému faktoru, alebo voči viacerým, korelovaným rizikovým faktorom, pričom venujú osobitnú pozornosť koncentráciám v komplexných a nelikvidných produktoch. Príslušné orgány majú preskúmať vlastné hodnotenie spoločnosti týkajúce sa koncentrácií a nelikvidných pozícií. Príslušné orgány majú od inštitúcií vyžadovať, aby v prípade nadmerného rizika koncentrácie znížili expozíciu voči danej centrálnej protistrane alebo aby vyrovnali expozície na svojich zúčtovacích účtoch v súlade s článkom 7 písm. a) nariadenia č. 648/2012.

Pri rozhodovaní o tom, či sa má uplatniť P2R na trhové riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, v súlade s odsekom 300, majú príslušné orgány zvážiť, či metodika 1. piliera toto riziko primerane zachytáva, pričom má zohľadniť, že:

• a. inštitúcie, ktoré používajú alternatívny štandardizovaný prístup, sú v rámci 1. piliera povinné vypočítať navýšenie (dodatočná hodnota reziduálneho rizika) za riziká spojené so zložitými finančnými produktmi, ktoré nie sú dostatočne zohľadnené v metóde založenej na citlivostiach a v požiadavke pre riziko zlyhania;
• b. inštitúcie, ktoré využívajú prístup vnútorného modelu alebo alternatívny prístup vnútorného modelu, sú povinné vo týchto vnútorných modeloch zohľadniť všetky podstatné riziká;
• c. rizikové váhy stanovené v alternatívnom štandardizovanom prístupe, miery rizika predpokladaného schodku uvedené v článku 325bb nariadenia č. 575/2013/EÚ a miery rizika v rámci stresového scenára uvedené v článku 325bk nariadenia č. 575/2013/EÚ v rámci alternatívneho prístupu vnútorného modelu sú navrhnuté tak, aby zohľadňovali likviditu pozícií v súlade s likviditným horizontom uvedeným v tabuľke 2 článku 325bd nariadenia č. 575/2013/EÚ.

Príslušné orgány majú v súvislosti s pozíciami trhového rizika a zodpovedajúcimi mechanizmami riadenia identifikovať a analyzovať všetky mechanizmy transferového oceňovania medzi inštitúciami so sídlom v Únii, ktoré sú súčasťou skupiny z tretej krajiny, a inými subjektmi tejto skupiny so sídlom mimo Únie, ktoré nie sú konsolidované materskou spoločnosťou v EÚ. Analýza má obsahovať:

• a. kvantitatívnu zložku na určenie významnosti mechanizmov transferového oceňovania vo vzťahu k celkovému zisku a stratám v obchodnej knihe a k vlastným zdrojom inštitúcie;
• b. kvalitatívnu zložku na posúdenie toho, či je účinok týchto mechanizmov pre riadiacu radu inštitúcie transparentný a či je primerane zohľadnený v riadení rizík;
• c. kvalitatívnu zložku na posúdenie toho, ako mechanizmus transferového oceňovania ovplyvňuje obchodné rozhodnutia inštitúcie vrátane toho, ako môže dynamika mechanizmu transferového oceňovania ovplyvniť rozhodnutia front office, a potenciálne konflikty záujmov, ktoré môže tento mechanizmus vytvárať.

Príslušné orgány majú určiť významnosť transferového oceňovania v kontexte položiek obchodnej knihy tak, že sa zamerajú na mechanizmy transferového oceňovania, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

• a. zahŕňajú aspoň jeden subjekt skupiny, ktorá má sídlo mimo Únie a v prípade ktorej je najvyššia úroveň konsolidácie mimo Únie;
• b. sú založené na transakčnej ziskovej metóde – alebo na akomkoľvek podobnom postupe, ktorý by bol ekonomicky rovnocenný – podľa ktorej sa zisky a straty súvisiace s pozíciami vo vlastníctve viacerých subjektov opätovne rozdeľujú medzi tieto subjekty na základe marginálneho príspevku „m“ každého subjektu ku kľúčovým ukazovateľom stanoveným v mechanizme oceňovania.

V prípade inštitúcií uvedených v odseku 173 písm. a), ak sú zisky a straty, ktoré boli prerozdelené v dôsledku mechanizmov transferového oceňovania založených na transakčných ziskových metódach, významné (napr. predstavujú viac ako 5 % ziskov a strát vygenerovaných inštitúciou) a toto riziko nie je pokryté alebo nie je plne pokryté P1R, príslušné orgány majú:

• a. zohľadniť toto riziko pri stanovovaní P2R;
• b. zohľadniť výsledky zložiek uvedených v odseku 172, ako napríklad významnosť mechanizmu transferového oceňovania, vo vzťahu ku kapitálovým požiadavkám na trhové riziko portfólia, ktorého zisky a straty sa používajú na stanovenie sumy, ktorá sa má previesť do inštitúcie, ako aj potenciálne nedostatky v súvisiacich mechanizmoch riadenia;
• c. určiť P2R dostatočne pokrývajúce trhové riziká nezachytené v P1R, ktoré sa vytvárajú v rámci mechanizmu transferového oceňovania. Na tento účel môžu príslušné orgány použiť metódu výpočtu stanovenú v prílohe V alebo alternatívnu metodiku, ktorá zabezpečuje presné stanovenie rizika, na ktoré sa nevzťahujú P1R, a určuje z toho vyplývajúcu P2R, pričom ako referenčný rámec sa zohľadňuje metodika uvedená v prílohe V.

Analýza ziskovosti a stresové testovanie

Príslušné orgány majú analyzovať historickú ziskovosť vrátane volatility ziskov z trhových činností na získanie lepšieho porozumenia rizikovému profilu inštitúcie z hľadiska trhového rizika. Túto analýzu možno vykonať na úrovni portfólia, ako aj rozdeliť podľa obchodných línií alebo triedy aktív alebo oddelení v závislosti od závažnosti a zložitosti expozícií inštitúcie (ako vyplývajú z analýzy obchodného modelu alebo iných poznatkov orgánov dohľadu).

Príslušné orgány majú rozlišovať medzi výnosmi z obchodnej a neobchodnej činnosti (ako sú provízie, poplatky klientov atď.) na jednej strane a realizovanými a nerealizovanými ziskami či stratami na strane druhej.

V prípade tried aktív alebo expozícií, ktoré vytvárajú značné zisky alebo straty, majú príslušné orgány posúdiť ziskovosť v porovnaní s úrovňou rizika, ktorú predpokladá inštitúcia (napr. hodnota v riziku alebo čistý zisk z finančných aktív alebo záväzkov držaných na účely obchodovania), s cieľom určiť a analyzovať možné nezrovnalosti. Ak to je možné, príslušné orgány majú porovnať údaje inštitúcie s jej historickou výkonnosťou a rovnocennými inštitúciami.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia zaviedla náležité stresové testy, ktoré dopĺňajú jej systém merania rizík. Na tento účel majú zohľadniť tieto prvky:

• a. frekvenciu stresového testovania;
• b. či boli určené relevantné rizikové faktory (napr. nedostatočná likvidita alebo absencia cien, koncentrované pozície, jednosmerné trhy);
• c. predpoklady, na ktorých je založený stresový scenár;
• d. interné použitie výsledkov stresového testovania na účely kapitálového plánovania a stratégií v oblasti trhového rizika. 6.3.3. Posúdenie rámca riadenia a kontroly trhového rizika

Na dosiahnutie primeraného pochopenia riadenia trhového rizika, ktoré zodpovedá rizikovému profilu inštitúcie, majú príslušné orgány preskúmať rámec riadenia a kontroly rizika inštitúcie a jeho primeranosť vzhľadom na expozície voči inherentnému riziku. Na účely tohto posúdenia má príslušný orgán použiť odseky stanovené v tomto oddiele a zároveň využiť:

• a. výsledok posúdenia iných prvkov v rámci SREP (napríklad analýza obchodného modelu a oblasti riadenia);
• b. výsledok posúdenia uvedeného v článku 325c nariadenia č. 575/2013/EÚ pre inštitúcie, ktoré používajú alternatívny štandardizovaný prístup, a výsledok posúdenia vykonaného v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2024/1085, najmä v súvislosti s požiadavkami uvedenými v článkoch 104b, 325bi a 325bj nariadenia č. 575/2013/EÚ.

Príslušné orgány majú posúdiť aj politiky a postupy inštitúcií pri priraďovaní pozícií v obchodnej knihe a bankovej knihe, ako je uvedené v hlave 1 kapitoly 3 nariadenia č. 575/2013/EÚ.

Stratégia v oblasti trhového rizika a ochota podstupovať riziká

Príslušné orgány majú posúdiť, či majú inštitúcie spoľahlivú, zrozumiteľne formulovanú a zdokumentovanú ochotu podstupovať riziká a súvisiacu stratégiu a limity schválené riadiacim orgánom. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány okrem iných faktorov zohľadniť úlohu riadiaceho orgánu pri stanovovaní, schvaľovaní a prehodnocovaní stratégie v oblasti rizika a ochoty podstupovať riziká, riadne vykonávanie tejto stratégie riadiacim orgánom, ako aj jej primeranosť pre danú inštitúciu s ohľadom na jej obchodný model, celkovú mieru ochoty podstupovať riziká, súčasné a budúce trhové prostredie a finančnú situáciu.

Organizačný rámec a rámec vnútornej kontroly

Príslušné orgány majú stanoviť, či inštitúcia má primeraný organizačný rámec umožňujúci identifikáciu, pochopenie, meranie, monitorovanie a kontrolu trhového rizika s dostatočnými ľudskými (z hľadiska kvality aj množstva) a technickými zdrojmi, aby mohla vykonávať požadované úlohy. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť primeranosť línií zodpovedností za prijímanie, monitorovanie, vykazovanie a kontrolu trhového rizika, ich pokrytie celej inštitúcie, existenciu jasného oddelenia medzi front office a back office a medzi funkciami prijímania rizika a kontrolnými funkciami, ako aj zručnosti a odborné znalosti príslušných zamestnancov.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje jasne vymedzenými politikami a postupmi v oblasti identifikácie, riadenia, merania a kontroly trhového rizika a či sú tieto spoľahlivé a v súlade so stratégiou inštitúcie v oblasti rizika a pokrývajú všetky hlavné oblasti činnosti a procesy. To zahŕňa posúdenie, či sú tieto politiky a postupy jasne potvrdené, oznámené a dôsledne uplatňované v rámci celej inštitúcie.

Posúdenie sa má týkať najmä pozícií, ktoré sa majú zahrnúť do obchodnej knihy alebo z nej vylúčiť na regulačné účely, politík týkajúcich sa interného hedžingu a postupov pre nové trhové činnosti a/alebo produkty.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia má vhodný rámec na identifikáciu a meranie trhového rizika a porozumenie trhovému riziku, ktorý je v súlade s veľkosťou a zložitosťou inštitúcie, a či tento rámec spĺňa príslušné minimálne požiadavky v súlade s príslušným právnym a regulačným rámcom.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcie zaviedli primeraný rámec monitorovania a oznamovania trhových rizík, ktorý zaručuje, že v prípade porušení sa bude na náležitej úrovni vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie okamžite konať. Systém monitorovania má obsahovať konkrétne ukazovatele a dôležité spúšťacie mechanizmy na zabezpečenie účinných včasných varovaní a má informovať riadiaci orgán a vrcholový manažment o aktuálnych expozíciách a opatreniach v porovnaní s limitmi stanovenými v politike.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia pevné a komplexné systémy limitov a rámec kontroly so spoľahlivými zárukami na zmiernenie svojich rizík v súlade s jej stratégiou v oblasti rizika a ochotou podstupovať riziká. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť primeranému rozsahu pôsobnosti funkcií kontroly inštitúcie (vrátane všetkých konsolidovaných subjektov, geografických lokalít a trhových činností), existencii prevádzkových limitov (vrátane individuálnych limitov úrovni oddelenia alebo obchodného útvaru, ktoré sa majú denne monitorovať) a iných postupov zameraných na udržanie expozícií voči trhovému riziku na úrovniach prijateľných pre inštitúciu v súlade s jej ochotou podstupovať riziká a jej limitmi.

Príslušné orgány majú takisto posúdiť, či je vnútorný validačný proces spoľahlivý a účinný pri spochybňovaní modelových predpokladov a identifikovaní akýchkoľvek potenciálnych nedostatkov v súvislosti so systémom riadenia trhového rizika. V prípade inštitúcií, ktoré prijímajú interný prístup na účely stanovenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, by sa toto posúdenie malo zakladať na dostupných informáciách vyplývajúcich z už vykonaných činností dohľadu týkajúcich sa interných modelov (napríklad dohľadov na mieste).

Príslušné orgány majú posúdiť aj funkčnosť funkcie vnútorného auditu z hľadiska primeranosti, rozsahu a frekvencie vnútorných auditov rámca pre riadenie trhového rizika. Tieto audity majú zahŕňať preskúmanie hlavných prvkov rámca riadenia, merania a kontroly rizika v rámci celej inštitúcie, ako aj súlad vnútorných politík a postupov s príslušnými externými predpismi a akékoľvek odchýlky od nich.

6.3.4. Zhrnutie zistení, bodovanie a opatrenia dohľadu

Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko k trhovému riziku inštitúcie. Toto stanovisko má byť zohľadnené v zhrnutí zistení spoločne so skóre na základe definovaných kritérií uvedených v tabuľke 8. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne hodnotiť a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.

Tabuľka 8. Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri určení skóre pre trhové riziko Skóre Kritériá súvisiace Kritériá týkajúce sa

V nasledujúcej tabuľke je uvedený neúplný zoznam opatrení dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány prijať v prípade zistených nedostatkov v rámci riadenia trhového rizika inštitúcie. Príslušné orgány majú rozhodnúť o druhu opatrenia na základe jeho účinnosti pri odstraňovaní konkrétneho zisteného nedostatku. Príslušné orgány môžu uplatniť ďalšie opatrenia dohľadu [vrátane kvantitatívnych opatrení v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ] alebo ich kombináciu, ak sa tieto opatrenia považujú za vhodnejšie na odstránenie zistených nedostatkov.

Tabuľka 9. Potenciálne a neúplné opatrenia dohľadu týkajúce sa trhového rizika Možné opatrenia dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. b), d), e), f), j), l), m) a n) smernice 2013/36/EÚ – príslušné orgány môžu od inštitúcie vyžadovať: A. zvýšenie kvality a frekvencie podávania správ o trhovom riziku riadiacemu orgánu a vrcholovému manažmentu inštitúcie; B. zvýšenie výkonnosti interných prístupov inštitúcie alebo jej schopnosti spätného alebo stresového testovania; C. vykonávanie častejších a dôkladnejších vnútorných auditov trhovej činnosti; D. obmedzenie investícií do určitých produktov, ak politiky a postupy inštitúcie nezaručujú primerané pokrytie a kontrolu rizika vyplývajúceho z týchto produktov; E. odpredanie finančných produktov zo strany inštitúcie, ak sa postupmi oceňovania v inštitúcii nevytvoria konzervatívne oceňovania, ktoré by boli v súlade so štandardmi nariadenia (EÚ) č. 575/2013. F. zníženie úrovne inherentného trhového rizika [napr. prostredníctvom hedžingu, predaja aktív alebo zvýšenia hodnoty derivátov vyrovnaných prostredníctvom centrálnych protistrán (CCP)], ak boli zistené závažné nedostatky v systémoch merania alebo kontroly inštitúcie; G. predloženie plánu na postupné zníženie jej expozícií voči ohrozeným aktívam a/alebo nelikvidným pozíciám.