8.2. Posúdenie inherentného rizika likvidity

Príslušné orgány majú posúdiť krátkodobé a strednodobé riziko pre likviditu inštitúcie počas vhodného súboru časových úsekov vrátane období v rámci dňa s cieľom zabezpečiť, že inštitúcia si zachová dostatočné úrovne vankúšov likvidity, a to za obvyklých aj stresových podmienok. Toto posúdenie obsahuje tieto prvky:

• a. vyhodnotenie potrieb likvidity z krátkodobého a strednodobého hľadiska;
• b. vyhodnotenie rizika dennej likvidity;
• c. vyhodnotenie vankúša likvidity a vyrovnávacej kapacity;
• d. stresové testovanie likvidity orgánmi dohľadu.

Na účely posudzovania potrieb likvidity, vankúšov a vyrovnávacej kapacity za obvyklých podmienok majú príslušné orgány podporiť analýzu dôkazmi zo vzorov pre vykazovanie týkajúcich sa dodatočných ukazovateľov na sledovanie, ako sa uvádza vo vykonávacích technických predpisoch pre vykazovanie na účely dohľadu. Pri posudzovaní potrieb likvidity v stresových podmienkach majú príslušné orgány zohľadniť aj opatrenia, ktoré môžu inštitúcie prijať na zachovanie svojej dobrej povesti alebo koncesie. Majú sa zohľadniť vplyvy na dobrú povesť veľkých neretailových a retailových protistrán vrátane tých, ktoré môžu byť vyvolané prostredníctvom sociálnych médií alebo iných kanálov. Príslušné orgány môžu vykonať menej podrobné denné hodnotenie rizika likvidity a stresové testovanie likvidity, ak je to odôvodnené nižšou závažnosťou týchto zdrojov rizika, predovšetkým pre inštitúcie kategórie 3 a kategórie 4, pričom zohľadnia výsledky postupu ILAAP.

Vyhodnotenie potrieb likvidity z krátkodobého a strednodobého hľadiska

Príslušné orgány majú posúdiť potreby likvidity inštitúcie z krátkodobého a strednodobého hľadiska za obvyklých aj stresových podmienok. Majú zohľadniť vplyv na potreby likvidity inštitúcie v stresových situáciách do 30 dní, v období napríklad od 30 dní do 3 mesiacov a po uplynutí napríklad troch až dvanástich mesiacov v prípade závažných, ale možných stresových situácií, ktoré zahŕňajú idiosynkratické, celotrhové a kombinované šoky. Príslušné orgány majú takisto analyzovať rozsah, umiestnenie a menu potrieb likvidity, ako aj samostatné vplyvy šokov v jednotlivých významných menách s cieľom zohľadniť riziko konvertibility meny a riziko možných narušení prístupu na devízové trhy (vrátane idiosynkrázií, ako je napríklad strata prístupu ku korešpondenčnému bankovému účtu vedenému v cudzej mene).

Príslušné orgány majú podporovať posudzovanie krátkodobého rizika likvidity prostredníctvom analýzy ukazovateľa krytia likvidity, ako je stanovené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61, a to vrátane posúdenia, či je ukazovateľ krytia likvidity správne vypočítaný a vykazovaný a či dostatočne identifikuje pokrytie potrieb likvidity inštitúcie. Príslušné orgány majú takisto posúdiť, či inštitúcie pravidelne testujú svoju schopnosť podávať na dennej báze správy o ukazovateli krytia likvidity, aby sa uistili, že inštitúcie budú v prípade potreby schopné poskytovať spoľahlivé údaje v súlade s článkom 414 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Pri hodnotení vplyvu šokov na potreby likvidity inštitúcie majú príslušné orgány zohľadniť všetky podstatné zdroje rizika likvidity pre inštitúciu, a to najmä:

• a. možnosť, že niektorá z príslušných regulatórnych požiadaviek EÚ dostatočne neidentifikuje potreby likvidity inštitúcie v prípade druhu stresového scenára použitého pre požiadavku vrátane prípadu, keď je lehota splatnosti kratšia ako 30 dní;
• b. riziká vznikajúce v súvislosti s neretailovými protistranami, pokiaľ ide o súvahové položky a koncentrácie financovania. Príslušné orgány majú zohľadniť volatilitu financovania poskytovaného protistranami, ktoré všetky patria k najvýznamnejším obsluhovaným sektorom, a potenciálne riziká nákazy. V tejto súvislosti sa má venovať osobitná pozornosť finančným prostriedkom získaným prostredníctvom nových oblastí obchodnej činnosti a distribučných kanálov, ako aj od klientov, ktorí vykonávajú činnosti so zvýšenou mierou rizika (emitenti kryptoaktív a poskytovatelia služieb v oblasti kryptoaktív);
• c. riziká vznikajúce v súvislosti s podmienenými peňažnými tokmi či podsúvahovými položkami (napríklad úverové linky, výzvy na dodatočné vyrovnanie) a činnosťami (napríklad podpora likvidity pre nekonsolidované účelovo vytvorené subjekty nad rámec zmluvných záväzkov);
• d. hrubé aj čisté kladné a záporné peňažné toky: v prípade veľmi vysokých kladných a záporných peňažných tokov majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť riziku pre inštitúciu, keď kladné peňažné toky nie sú prijaté v očakávanej lehote, a to aj pri obmedzenom riziku týkajúcom sa čistých záporných peňažných tokov;
• e. riziká vznikajúce v súvislosti s retailovými protistranami vrátane koncentrácií financovania. Na tento účel majú príslušné orgány využiť metodiku na roztriedenie retailových vkladov do rôznych skupín rizika v súlade s článkami 24 ods. 25 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61;
• f. riziko, že nadmerné riziká v profile strednodobého a dlhodobého financovania nepriaznivo ovplyvnia správanie protistrán dôležitých pre krátkodobú likviditnú pozíciu;
• g. riziko vznikajúce v súvislosti s fiduciárnymi vkladmi⁴⁵ .

⁴⁵ Najlepšie postupy sú k dispozícii v správe EBA: Vykonávanie monitorovania ukazovateľa krytia likvidity v EÚ – Druhá správa (EBA/REP/2021/07).

Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby pri posudzovaní krátkodobých potrieb likvidity inštitúcie zohľadnili vplyv digitalizácie (napríklad vrátane okamžitých platieb) a potenciál šírenia informácií na sociálnych médiách na urýchlenie výberov v stresovom scenári.

Vyhodnotenie rizika dennej likvidity

Príslušné orgány majú posúdiť expozíciu inštitúcie voči riziku dennej likvidity pre vybraný časový horizont. Toto posúdenie má zahŕňať minimálne hodnotenie dennej likvidity dostupnej alebo prístupnej za normálnych podmienok, ako aj v situácii finančného alebo prevádzkového stresu (napríklad zlyhania IT, právne obmedzenia prevodu zdrojov, prerušenie alebo ukončenie prístupu ku korešpondenčným bankovým službám a/alebo k zúčtovacím službám pre meny, komodity alebo nástroje dôležité pre inštitúciu). Má sa zohľadniť najmä to, ako môžu v stresových situáciách zvýšené potreby denného kolaterálu inštitúcie obmedziť jej schopnosť v prípade potreby využiť likviditnú rezervu na pokrytie stresových záporných tokov likvidity.

V prípade jurisdikcií, v ktorých nie sú ešte k dispozícii správy o dennom riziku, sa príslušné orgány môžu spoliehať na vlastnú analýzu rizika dennej likvidity vypracovanú inštitúciou.

Vyhodnotenie vankúša likvidity a vyrovnávacej kapacity

Príslušné orgány majú posúdiť primeranosť vankúša likvidity inštitúcie a jej vyrovnávaciu kapacitu s ohľadom na vlastností aktív v rozličných stresových scenároch, a to za jeden mesiac, ako aj počas rozličných časových úsekov, teoreticky až do jedného roka, vrátane jednodňového časového úseku. V rámci posúdenia sa má zohľadniť klasifikácia a kvalita likvidných aktív [ako je uvedené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/61], ich súlad so všeobecnými a prevádzkovými požiadavkami na vysoko kvalitné likvidné aktíva, ako aj to, či sú vankúš likvidity a vyrovnávacia kapacita v súlade s ochotou inštitúcie podstupovať riziká.

Príslušné orgány majú zohľadniť faktory, ktoré by mohli obmedziť schopnosť inštitúcie včas speňažiť svoje likvidné aktíva v stresovom období, a to vrátane faktorov, ako sú vysoká koncentrácia voči jednotlivým protistranám alebo v rámci určitých druhov aktív, aktíva v rámci vankúša, ktoré sú zaťažené alebo vypožičané, a denominácia likvidných aktív v inej mene, než je mena zodpovedajúca potrebám likvidity inštitúcie. Príslušné orgány majú zvážiť aj pravdepodobnú hodnotu záväzných facilít likvidity, ktoré možno zahrnúť do vyrovnávacej kapacity.

Príslušné orgány majú v relevantných prípadoch preskúmať primeranosť predpokladov inštitúcie týkajúcich sa jej schopnosti získať prístup k trhom s repo transakciami a financovaniu z centrálnej banky v stresovom období vrátane vhodnosti a dostupnosti aktív, ktoré majú slúžiť ako kolaterál. Majú zohľadniť, či inštitúcia pravidelne testuje svoj prístup na trh prostredníctvom predaja alebo repo transakcií. Rovnako majú prehodnotiť predpoklady inštitúcií týkajúce sa času potrebného na dosiahnutie likvidity v stresových podmienkach. Stresové testovanie likvidity orgánmi dohľadu

Príslušné orgány majú uskutočniť vlastné stresové testovanie likvidity, aby mohli nezávisle posúdiť krátkodobé a strednodobé riziká likvidity. Stresové scenáre sa majú opierať o 30-dňové stresové predpoklady ukazovateľa krytia likvidity, príslušné orgány však môžu rozšíriť rozsah svojho posudzovania preskúmaním rizík v priebehu 30 dní, ako aj nad rámec 30 dní, a upravením predpokladov ukazovateľa krytia likvidity, aby odrážali riziká, ktoré nie sú primerane pokryté ukazovateľom krytia likvidity. Tento postup má obsahovať stresové testovanie orgánmi dohľadu, v ktorom sa spája stres špecifický pre inštitúciu a celotrhový stres.