8.4. Posúdenie rámca riadenia a kontroly rizík likvidity a financovania

Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu inštitúcie z hľadiska rizík likvidity a financovania a ich vzájomného prepojenia majú príslušné orgány preskúmať aj rámec správy a riadenia rizík, na ktorom je založené jej riziko likvidity a financovania. Na tento účel majú príslušné orgány posúdiť:

• a. riziko likvidity a stratégiu financovania a ochotu podstupovať riziká likvidity a financovania;
• b. organizačný rámec, politiky a postupy;
• c. identifikáciu, meranie, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík;
• d. stresové testovanie týkajúce sa likvidity/financovania inštitúcie;
• e. rámec vnútornej kontroly pre riadenie rizika likvidity a rizika financovania;
• f. pohotovostné plány likvidity inštitúcie a plány ozdravenia;
• g. plány financovania inštitúcie.

Stratégia riadenia rizika likvidity a financovania a ochota podstupovať riziká

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia spoľahlivú, zrozumiteľne formulovanú, zdokumentovanú a oznámenú stratégiu v oblasti rizika financovania a ochotu podstupovať riziká, ktoré schválil riadiaci orgán. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány okrem iných faktorov zohľadniť úlohu riadiaceho orgánu pri stanovovaní, schvaľovaní a prehodnocovaní stratégie v oblasti rizika likvidity/financovania a ochoty podstupovať riziká (vrátane jej hlavných súvisiacich predpokladov), riadne vykonávanie tejto stratégie riadiacim orgánom, ako aj jej primeranosť pre danú inštitúciu s ohľadom na jej obchodný model, celkovú mieru ochoty podstupovať riziká, úlohu vo finančnom systéme, finančnú situáciu a schopnosť financovania.

Organizačný rámec, politiky a postupy

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje primeraným organizačným rámcom a mechanizmami riadenia v oblasti riadenia rizika likvidity a financovania vrátane robustného rámca ILAAP v súlade s odsekom 91 hlavy 5 týchto usmernení. Okrem toho majú stanoviť, či má inštitúcia zavedené primerané funkcie merania a kontroly s dostatočnými ľudskými a technickými zdrojmi na rozvoj a zavedenie týchto funkcií a na vykonávanie požadovaných úloh monitorovania. Kontrola rizika likvidity a monitorovanie systémov a procesov majú byť v kompetencii nezávislej funkcie.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje primeranými politikami a postupmi na riadenie rizika likvidity a financovania a či sú v súlade s jej ochotou podstupovať riziko likvidity. To zahŕňa posúdenie, či sú politiky a postupy riadne vymedzené, formálne potvrdené a či sa účinne oznamujú v celej inštitúcii. Riadiaci orgán má schváliť a pravidelne prehodnocovať politiky a postupy, pričom ich zavádzanie má zabezpečiť vrcholový manažment.

Príslušné orgány majú posúdiť primeranosť prístupu inštitúcie k zachovaniu prístupu na jej významné trhy financovania vrátane akéhokoľvek vykonaného testovania prístupu na trh, prístupu inštitúcie k zachovávaniu neustálej prítomnosti na trhoch (v prípade konkrétnych malých inštitúcií alebo špecializovaných obchodných modelov nemusí byť testovanie prístupu na trhy relevantné), prístupu inštitúcie k nadviazaniu pevných vzťahov s poskytovateľmi financovania a akýchkoľvek dôkazov o tom, že inštitúcia bude mať v stresových situáciách naďalej nepretržitý prístup na trh.

Identifikácia, meranie, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia má vhodný rámec a systémy IT pre identifikáciu a meranie rizika likvidity a financovania, ktorý je v súlade s veľkosťou a zložitosťou inštitúcie a s jej ochotou podstupovať riziká a schopnosťou prijímať riziká. Majú zohľadniť tieto faktory:

• a. či inštitúcia zaviedla vhodné metódy na plánovanie svojich peňažných tokov v primeraných časových úsekoch, predpokladajúc bežnú a stresovú situáciu, a úplne vo všetkých podstatných rizikových faktoroch;
• b. či inštitúcia využíva náležité hlavné predpoklady a metodiky, ktoré sa pravidelne preskúmavajú, a či uznala vzájomné pôsobenie medzi rozličnými rizikami (kreditným, trhovým, IRRBB atď.) vyplývajúcimi zo súvahových a podsúvahových položiek;
• c. či inštitúcia rozumie svojej schopnosti pristupovať k finančným nástrojom vždy, keď ich má v držbe, so zreteľom na akékoľvek zákonné, regulatórne a operačné obmedzenia týkajúce sa ich použitia, napríklad vrátane neprístupnosti aktív z dôvodu ich zaťaženia v priebehu rozličných časových úsekov.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcie disponujú primeraným rámcom vykazovania pre riziko likvidity a financovania, ktorý bol schválený vrcholovým manažmentom. Majú pritom zohľadniť kvalitu informačných systémov a vnútorných tokov informácií, ktoré sa používajú na vypracovanie správ, a to, či sú tieto správy pre cieľovú skupinu zrozumiteľné, presné a použiteľné (napr. aktuálne, nie príliš zložité a v správnom rozsahu). Správy sa majú pravidelne predkladať príslušným príjemcom (napríklad riadiacemu orgánu, vrcholovému manažmentu alebo výboru pre aktíva a pasíva).

Príslušné orgány majú posúdiť primeranosť procesu merania rizika dennej likvidity, najmä v prípade inštitúcií, ktoré sú zapojené do platobného systému, systému vyrovnania a systému zúčtovania. Majú zohľadniť, či inštitúcia primerane monitoruje a kontroluje peňažné toky a likvidné zdroje, ktoré má k dispozícii na splnenie denných požiadaviek, a prognózy týkajúce sa toho, kedy v priebehu dňa dôjde k peňažným tokom, a či inštitúcia vykonáva primerané špecifické stresové testovanie denných operácií, pričom zohľadňuje aj vývoj v obchodovaní (napr. možnosť okamžitých platieb).

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje primeraným súborom ukazovateľov likvidity a financovania. Majú zohľadniť:

• a. či ukazovatele primerane odrážajú profil inštitúcie z hľadiska rizika likvidity vrátane stupňa diverzifikácie aktív vo vankúši likvidity a súladu medzi menovou denomináciou ich likvidných aktív a rozdelením ich záporných tokov likvidity podľa meny;
• b. či ukazovatele primerane pokrývajú kľúčové aspekty rizika likvidity súvisiace s potenciálnymi kaskádovými rizikami, ako je koncentrácia tokov splatnosti (s ohľadom aj na prípadné predčasné zrušenie záväzkov) a programy podpory centrálnych bánk;
• c. či ukazovatele umožňujú identifikovať štrukturálne slabé miesta financovania inštitúcie vrátane prípadnej koncentrácie na konkrétnych trhoch, v konkrétnych menách, u konkrétnych protistrán a v konkrétnych splatnostiach;
• d. či tieto ukazovatele poskytujú prehľad o „rigidite“ financovania inštitúcií (nezávisle od predpokladov použitých pre LCR alebo NSFR) vrátane rozčlenenia do homogénnych kategórií podľa ich rizikových vlastností, ako aj o podiele vkladov, na ktoré sa nevzťahuje systém záruk alebo poistenia.

Inštitúcie majú byť schopné preukázať, že sú tieto ukazovatele dostatočne zdokumentované, pravidelne sa preskúmavajú, používajú sa ako vstupné informácie na stanovenie ochoty inštitúcie podstupovať riziká, sú súčasťou podávania správ o hospodárení a používajú sa na stanovenie operačných limitov.