5.3 PD calibration

Na účely výpočtu jednoročnej miery zlyhania vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie mali zabezpečiť úplnosť kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a iných i nformácií súvisiacich s menovateľom a čitateľom, ako sa uvádza v odsekoch 73 a 74, a používaných na výpočet pozorovanej priemernej miery zlyhania. Inštitúcie by mali najmä zabezpečiť, aby boli náležite uložené a dostupné aspoň nasledujúce údaje za relevantné obdobie pozorovania, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 82 až 83 :

• (a) kritériá identifikácie príslušného druhu expozícií, na ktoré sa vzťahuje model PD, o ktorom sa uvažuje,
• (b) kritériá identifikácie kalibračných segmentov,
• (c) rizikové faktory používané na diferenciáciu rizika. Ak bol do modeluzaradený nový relevantný ri zikový faktor , pre ktorý nie sú k dispozícii žiadne historické údaje, , inštitúcie by mali vynaložiť úsilie na minimalizovanie chýbajúcich údajov o rizikových faktoroch v priebehu času, ako sa uvádza v odseku 51 písm. a), a uplatniť primeranú úpravu a MoC v súlade s oddielom 4.4,
• (d) všetky identifikačné čísla dlžníkov a expozícií relevantných pre výpočet miery zlyhania so zohľadnením situácií, v ktorých sa identifikačné číslo v priebehu času zmenilo, vrátane zmien zapríčinených reštrukturalizáciou expozícií.

Vylúčenie pozorovaní z výpočtu jednoročnej miery zlyhania by sa malo uskutočniť len v týchto dvoch situáciách:

• (a) dlžníci nesprávne zaradení do súboru údajov o zlyhaniach, keďže nezlyhali v zmysle vymedzenia zlyhania podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako sa podrobnejšie uvádza v usmerneniach o uplatňovaní vymedzenia zlyhania dlžníka podľa uvedeného článku, by nemali byť zaradení do čitateľa jednoročnej miery zlyhania,
• (b) dlžníci nesprávne zaradení do posudzovaného ratingového modelu napriek tomu, že nepatria do rozsahu uplatňovania ratingového modelu, by mali byť vylúčení z čitateľa aj menovateľa jednoročnej miery zlyhania.

Inštitúcie by mali zaznamenať všetky čistenia údajov v súlade s článkom 32 ods. 3 písm. b) RTS

• o metodike posudzovania IRB so zreteľom na výpočet jednoročnej mie ry zlyhania a to najmä:
• (a) v prípade neretailových modelov PD zoznam všetkých pozorovaní v rámci súboru údajov, ktoré boli vylúčené podľa odseku 71, s odôvodnením jednotlivých prípadov,
• (b) v prípade modelov PD informácie o príčinách a množstve vylúčení pozorovaní, ku ktorým došlo podľa odseku 71. 5.3.2 Výpočet jednoročných mier zlyhania

Na účel výpočtu jednoročnej miery zlyhania uvedenej v článku 4 ods. 1 bode 78 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie mali zabezpečiť oba tieto body:

• (a) že menovateľ pozostáva z počtu dlžníkov, ktorí nezlyhali akýmkoľvek a majúakýkoľvek kreditný pozorovaným záväz ok, i na začiatku jednoročného obdobia pozorovania. V tejto súvislosti sa kreditný záväzok vzťahuje na obe nasledovné položky:
• (i) aká koľvek súvahová položk a vrátane každej výšky istiny, úroku a poplatkov,
• (ii) akákoľvek podsúvahová položka vrátane záruk vydaných inštitúciou ako ručiteľom,
• (b) že čitateľ zahŕňa všetkých dlžníkov zohľadnených v menovateli, ktorí mali aspoň jednu udalosť zlyhania počas jednoročného obdobia pozorovania.

Pri zaraďovaní dlžníkov alebo expozícií do stupňov alebo skupín na účel výpočtu jednoročnej miery zlyhania by inštitúcie mali zohľadniť zmeny zaradenia, ale nemali by v tomto posúdení zohľadňovať žiadne účinky substitúcie z dôvodu zmiernenia kreditného rizika, ani žiadne ex post konzervatívne úpravy zavedené podľa oddielu 8.1 . Keď sa jednoročná miera zlyhania počíta podľa ratingového stupňa alebo skupiny, menovateľ by sa mal týkať všetkých dlžníkov zaradených do ratingového stupňa alebo skupiny na začiatku obdobia pozorovania. Keď sa jednoročná miera zlyhania počíta na úrovni portfólia, menovateľ by sa mal týkať všetkých dlžníkov zaradených do príslušného kalibračného segmentu na začiatku obdobia pozorovania.

Inštitúcie by mali počítať jednoročnú mieru zlyhania aj pre podsúbor dlžníkov s akýmkoľvek kreditným záväzkom, ktorý nemal i rating na začiatku príslušného obdobia pozorovania, ale ktorí boli v rámci rozsahu uplatňovania modelu, o ktorom sa uvažuje („chýbajúce ratingy“), aj keď boli títo dlžníci zaradení do ratingového stupňa alebo skupiny konzervatívnym spôsobom na účel výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje. Dlžníci, ktorých ratingy boli založené na chýbajúcich alebo čiastočne chýbajúcich informáciách, alebo v prípade ktorých je rating neaktuálny, ale inštitúcia ho ešte považuje za platný, by sa nemali považovať za chýbajúce ratingy.

Na účely odsekov 73 až 75 musí byť dlžník zaradený do menovateľa a v prípade relevantnosti do čitateľa, aj v prípade migrácie do iného ratingového stupňa, skupiny alebo ratingového modelu, ratingového systému alebo prístupu k výpočtu kapitálových požiadaviek v rámci obdobia pozorovania, alebo ak boli zodpovedajúce kreditné záväzky predané, odpísané, splatené alebo inak uzavreté počas obdobia pozorovania. Inštitúcie by mali analyzovať, či tieto migrácie alebo predaje kreditných záväzkov spôsobujú odchýlku v miere zlyhania, a ak áno, mali by to zohľadniť v primeranej úprave a zvážiť vhodnú MoC.

V každom prípade by inštitúcia mala zabezpečiť, aby sa každý dlžník v stave zlyhania počítal len raz v čitateli a menovateli výpočtu jednoročnej miery zlyhania, a to aj vtedy, ak dlžník zlyhal viac ako raz počas príslušného jednoročného obdobia.

S cieľom vybrať vhodný prístup k výpočtu, ako sa vyžaduje odsekom 80 , by inštitúcie mali vy hodnotiť pozorované jednoročné miery zlyhania v rámci obdobia historického pozorovania aspoň štvrťročne.

5.3.3 Výpočet pozorovanej priemernej miery zlyhania

Pozorovaný priemer jednoročn ých mier zlyhania („pozorovaná priemerná miera zlyhania“) by sa mala vypočítať pre každý ratingový stupeň alebo skupinu a naviac pre druh expozícií, na ktorý sa vzťahuje príslušný model PD, ako aj pre každý relevantný kalibračný segment.

Inštitúcie by si mali vybrať vhodný prístup medzi prístupom založenom na prekrývajúcich sa a prístupom založenom na neprekrývajúcich sa jednoročných časových oknách na účel výpočtu pozorovanej priemernej miery zlyhania na základe zdokumentovanej analýzy. Táto analýza by mala obsahovať aspoň:

• (a) analýzu možných odchýlok z dôvodu podielu krátkodobých a ukončených zmlúv, ktoré nie je možné pozorovať počas príslušných jednoročných období,
• (b) analýzu možných odc hýlok z dôvodu konkrétnych vybraných dátumov výpočtu,
• (c) v prípade inštitúcií používajúcich prekrývajúce sa jednoročné časové okná analýzu potenciálne významných odchýlok zapríčinených z toho výplývajúcou nadmernou váhou prekrývajúc eho sa časového obdobia ,
• (d) analýzu potenciálne významných odchýlok zapríčinených účinkom sezónnych zmien súvisiacich s vybranými dátumami výpočtu.

Na účely odsekov 79 a 80 by inštitúcie mali vypočítať pozorované priemerné miery zlyhania ako aritmetický priemer všetkých jednoročných mier zlyhania vypočítaný v súlade s odsekmi 73 až 76. V prípade modelov PD pre triedu retailových expozícií môžu inštitúcie vypočítať pozorovanú priemernú mieru zlyhania ako vážený priemer jednoročných mier zlyhania, ak inštitúcia nepripisuje rovnaký význam historickým údajom, pretože na základe novších údajov možno lepšie predpovedať straty v súlade s článkom 180 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

5.3.4 Dlhodobá priemerná miera zlyhania

Na účely určenia obdobia historického pozorovania uvedeného v článku 180 ods. 1 písm. h) a článku 180 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa v čase kalibrácie modelu mali považovať za relevantné ďalšie pozorovania k najnovším piatim rokom, ak sú tieto pozorovania potrebné na to, aby obdobie historického pozorovania zohľadňovalo pravdepodobné rozpätie variability mier zlyhania tohto druhu expozícií, ako sa uvádza v článku 49 ods. 3 RTS o metodike posudzovania IRB.

Na účel posúdenia reprezentatívnosti obdobia historického pozorovania uvedeného v odseku 82 by pre pravdepodobný rozsah variability jednoročných mier zlyhania mali inštitúcie posúdiť, či obdobie historického pozorovania obsahuje reprezentatívny mix dobrých a zlých rokov, a mali by zohľadniť všetky nasledujúce informácie:

• (a) variabilitu všetkých pozorovaných jednoročných mier zlyhania,
• (b) existenciu, absenciu alebo prevahu jednoročných mier zlyhania týkajúcich sa zlých rokov, ktoré odzrkadľujú ekonomické ukazovatele, ktoré sú relevantné pre posudzovaný druh expozícií v rámci obdobia historického pozorovania,
• (c) významné zmeny v hospodárskom, právnom alebo podnikateľskom prostredí v rámci obdobia historického pozorovania.

Ak obdobie historického pozorovania uvedené v odseku 82 je reprezentatívne pre pravdepodobný rozsah variability mier zlyhania, dlhodobá priemerná miera zlyhania by sa mala vypočítať ako pozorovaný priemer jednoročných mier zlyhania v tomto období.

Ak obdobie historického pozorovania uvedené v odseku 82 nie je reprezentatívne z hľadiska pravdepodobného rozsahu variability mier zlyhania, ako sa uvádza v článku 49 ods. 4 RTS

• o metodike posudzovania IRB, inštitúcie by mali uplatniť tieto body:
• (a) ak nie sú do obdobia historického pozorovania zaradené zlé roky alebo ich je málo, priemer pozorovaných jednoročných mier zlyhania by mal byť upravený tak, aby sa odhadla dlhodobá priemerná miera zlyhania,
• (b) ak sú v období historického pozorovania nadmerne zastúpené zlé roky, priemer pozorovaných jednoročných mier zlyhania môže byť upravený tak, aby sa odhadla dlhodobá priemerná miera zlyhania, ak existuje významná korelácia medzi ekonomickými ukazovateľmi uvedenými v odseku 83(b) a dostupnými jednoročnými mierami zlyhania.

Inštitúcie by mali zaistiť, aby v dôsledku úprav uvedených v písmenách a) a b) upravená dlhodobá priemerná miera zlyhania zohľadňovala pravdepodobn ý rozsah variability mier zlyhania.

Vo výnimočnom prípade, ak je dlhodobá priemerná miera zlyhania pod priemerom všetkých pozorovaných jednoročných mier zlyhania z dôvodu úpravy vykonanej v súlade s odsekom 85 , inštitúcie by mali porovnať ich upravené dlhodobé priemerné miery zlyhania s vyššou z týchto hodnôt:

• (a) pozorovaný priemer jednoročných mier zlyhania za posledných päť rokov,
• (b) pozorovaný priemer všetkých dostupných jednoročných mier zlyhania.

Inštitúcie by mali odôvodniť smer a veľkosť úpravy vrátane primeranosti uvažovanej MoC v súlade s požiadavkou uvedenou v článku 49 ods. 4 písm. b) RTS o metodike posudzovania IRB a oddielom 4.4 . Okrem toho, ak je upravená dlhodobá priemerná miera zlyhania nižšia ako vyššia z dvoch hodnôt uvedených v písmenách a) a b), mali by konkrétne zdôvodniť, prečo tieto dve hodnoty nie sú vhodné. 5.3.5 Kalibrácia na dlhodobú priemernú mieru zlyhania

Inštitúcie by mali mať zavedené riadne a dobre vymedzené procesy, ktorými sa zabezpečuje správna kalibrácia zahrnutím všetkých nasledujúcich bodov do ich kalibračného procesu:

• (a) kvantitatívne kalibračné testy podľa ratingového stupňa alebo skupiny,
• (b) kvantitatívne kalibračné testy na úrovni kalibračného segmentu,
• (c) doplnkové kvalitatívne analýzy, ako sú expertné posúdenia tvaru výsledného rozdelenia dlžníkov, minimálnych počto v dlžníkov v stupni a zabránenia neprimeranej koncentrácii v určitých stupňoch či skupinách.

Inštitúcie by mali uchovávať a opisovať v dokumentácii modelu PD kalibračnú vzorku spojenú s každým kalibračným segmentom. S cieľom zabezpečiť súlad s článkom 180 ods. 1 písm. a) alebo článkom 180 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie mali nájsť správnu rovnováhu medzi porovnateľnosťou kalibračnej vzorky a portfóliom uplatňovania z hľadiska charakteristík dlžníka a transakcie a jej reprezentatívnos ťou pravdepodobného rozsahu variability mier zlyhania, ako je opísané v oddiele 5.3.4 .

Inštitúcie by mali vykonať kalibráciu po zohľadnení všetkýc h nahradení zmien uplatnených v zaradení dlžníkov do stupňov alebo skupín a pred uplatnením MoC alebo odhadov dolných ohraničení pre PD, ako sa uvádza v článku 160 ods. 1 a článku 163 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak sa metóda zoraďovania alebo politika zmien zaradení v priebehu času zmenili, inštitúcie by mali analyzovať vplyv týchto zmien na frekvenciu a rozsah zmien zaradení a náležite ich zohľadniť.

Proces zoskupovania zoradených dlžníkov alebo expozícií do stupňov alebo skupín, najmä a k inštitúcie vykonávajú toto zoskupovanie na základe identifikácie intervalov hodnôt skóre odrážajúcich preddefinovanú úroveň PD pridelenú stupňu „master škály “, môž e byť vykonaný počas kalibrácie.

Po zohľadnení dostupnosti údajov, štruktúry modelu a por tfólia, ako aj obchodných požiadaviek by si inštitúcie mali vybrať vhodnú metódu na vykonávanie kalibrácie podľa týchto zásad:

• (a) inštitúcie si môžu vybrať jeden z týchto typov kalibrácie:
• (i) kalibrácia podľa článku 180 ods. 1 písm. a) alebo článku 180 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013,
• (ii) kalibrácia podľa článku 169 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v spojení s článkom 180 ods. 1 písm. a) alebo článkom 180 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia, ak sa používa spojitá ratingová stupnica,
• (b) v prípade expozíci í voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií platí, že ak inštitúcia používa prístup PD/LGD stanovený v článku 155 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, inštitúcie si môžu vybrať jeden z týchto typov kalibrácie:
• (i) kalibráciu založenú na mapovaní na ratingov ú stupnicu používan ú externou ratingovou agentúrou (ECAI) alebo podobnou organizáciou v súlade s článkom 180 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 575/2013,
• (ii) v prípade štatistického modelu predpovedania zlyhania, v súlade s oddielom 4 RTS
• o metodike posudzovania IRB, ak sú PD odhadnuté ako jednoduché priemery pravdepodobnosti zlyhania pre jednotlivých dlžníkov v danom stupni alebo skupine v súlade s článkom 180 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kalibráciu na úrovni vhodných kalibračných segmentov príslušných odhadov pravdepodobnosti zlyhania,
• (c) v prípade retailových expozícií si inštitúcie môžu zvoliť kalibráciu na základe celkových strát a LGD v súlade s článkom 180 ods. 2 písm. b) a článkom 180 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013,
• (d) v prípade podnikových odkúpených pohľadávok si inštitúcie môžu zvoliť kalibráciu na základe očakávaných strát a LGD v súlade s článkom 180 ods. 1 písm. b) a článkom 180 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Na účel určenia odhadov PD uvedených v odseku 91 by sa v kalibrácii mala zvážiť jedna z týchto mier:

• (a) dlhodobá priemerná miera zlyhania na úrovni stupňa alebo skupiny, pričom v takom prípade by inštitúcie mali poskytnúť ďalšie kalibračné testy na úrovni príslušného kalibračného segmentu, alebo
• (b) dlhodobá priemerná miera zlyhania na úrovni kalibračného segmentu, pričom v takom prípade by inštitúcie mali poskytnúť ďalšie kalibračné testy na úrovni príslušných stupňov alebo skupín, alebo, ak používajú priame odhady PD podľa článku 169 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na úrovni, ktorá je vhodná na uplatňovan ie pravdepodobnostného modelu

Bez ohľadu na to, ktorý z prístupov uvedených v odseku 92 si inštitúcie zvolia, mali by posúdiť možný vplyv vybranej kalibračnej metódy na správanie odhadov PD v priebehu času.

Na účel určenia odhadov PD založených na mapovaní externej ratingovej stupnice, ako sa uvádza v odseku 91(b) ((i) ), by inštitúcie mali založiť miery zlyhania pozorované v stupňoch externej or ganizácie na časových radoch reprezentatívnych pre pravdepodobný rozsah variability mier zlyhania pre stupne a skupiny daného portfólia.

Ak inštitúcie odvodzujú odhady PD z odhadov strát a LGD v súlade s článkom 161 ods. 2 a článkom 180 ods. 2 písm. b) nar iadenia (EÚ) č. 575/2013, mali by používať RDS, ktorý zahŕňa realizované straty zo všetkých zlyhaní identifikovaných počas obdobia historického pozorovania stanoveného v súlade s oddielom 6.3.2.1 a relevantné faktory vysvetľujúce straty.

Na účel používania priamych odhadov PD na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by inštitúcie mali preukázať, že teoretické predpoklady pravdepodobnostného modelu, z ktorých vychádza metodika metodiky odhadov, sú v praxi splnené v dostatočnej miere a že je zachovaná dlhodobá priemerná miera zlyhania. Konkrétne by mali byť splnené všetky požiadavky na údaje a reprezentatívnosť vrátane požiadaviek uvedených v článku 174 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/201 3 a vymedzenie zlyhania by malo byť uplatnené v súlade s článkom 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Za žiadnych okolností by nemalo byť zavedené používanie spojitých PD alebo akéhokoľvek vyhladzovania mier zlyhania ako kompenzácia nedostatku údajov, nízkej d iskriminačnej kapacity alebo iných nedostatkov v procese priraďovania ratingov alebo v procese odhadu PD, ani na zníženie požiadaviek na vlastné zdroje.

Inštitúcie môžu rozdeliť expozície, na ktoré sa vzťahuje rovnaký model PD, do toľkých rôznych kalibračných segmentov, koľko ich je potrebných, ak jeden alebo viac podsúborov z týchto expozícií má významne odlišnú úroveň rizika. Na tento účel by inštitúcie mali používať relevantné faktory segmentácie a mali by odôvodniť a zaznamenať používanie a rozsah kali bračných segmentov.

Ak sa používajú skóringové metódy, inštitúcie by mali zabezpečiť, že:

• (a) ak došlo k zmene v používanej skóringovej metóde, inštitúcie zvážia, či je potrebné prepočítať skóre dlžníkov alebo expozícií založené na pôvodnom súbore údajov nami esto použitia skóre, ktoré bolo vypočítané na základe predchádzajúcich verzií skóringovej metódy a v prípade, že takýto prepočet nie je možný, aby inštitúcie posúdili možné účinky a zohľadnili tieto účinky pomocou primeraného zvýšenia MoC vo svojich odhado ch PD,
• (b) ak sa uplatňuje článok 180 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, odhady PD, ktoré boli odvodené ako jednoduchý priemer individuálnych odhadov PD sú primerané pre relevantné stupne, uplatnením kalibračných testov na tieto odhady na úrovni stupňa, na základe jednoročných mier zlyhania, ktoré sú reprezentatívne pre pravdepodobný rozsah variability mier zlyhania.

Kalibrácia by nemala ovply vniť zoradenie dlžníkov ani expozícií v rámci kalibračného segmentu iné ako v rámci jednotlivých stupňov alebo skupín.