4.3 Riadenie

Stratégia IRRBB inštitúcie vrátane rizikového apetítu IRRBB a zmier ňovanie IRRBB má byť súčasťou celkovej stratégie, najmä strategických cieľov a cieľov v oblasti rizika, ktoré musí riadiaci orgán schváliť, ako sa uvádza v pododseku 2 písm. a) článku 88 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ.

Rizikový a petít inštitúcie pre IRRBB sa má vyjadriť z hľadiska prijateľného vplyvu fluktuácie úrokových sadzieb na výnosy aj ekonomickú hodnotu a má sa odzrkadľovať v limitoch. Inštitúcie s významnými expozíciami voči riziku GAP , bázickému riziku alebo opčnému riziku majú určiť ich rizikový apetít vo vzťahu ku každému z týchto významných podtypov IRRBB.

Celková stratégia úrokového rizika bankovej knihy má obsahovať aj rozhodnutie týkajúce sa rozsahu, v ktorom sa obchodný model spolieha na vytváranie výnosov prostredníctvom stratégie založenej na výnosovej krivke (tzv. „riding the yield curve“), t. j. prostredníctvom financovania aktív s porovnateľne dlhým obdobím precenenia s pasívami s porovnateľne krátkym obdobím precenenia. Ak sa obchodný model príliš spolieha na tento zdroj výnosov, riadiaci orgán má vysvetliť svoju stratégiu úrokového rizika bankovej knihy a spôsob, akým plánuje zvládnuť obdobia plochej alebo inverznej výnosovej krivky.

Inštitúcie majú náležite posúdiť návrhy na používanie nových produktov alebo účasť na nových aktivitách, návrhy na stratégie vystavenia sa riziku alebo zabezpečovacie (hedžingové) stratégie ešte pred ich nadobudnutím alebo implementáciou, aby boli identifikované zdroje potrebné na vytvorenie spoľahlivého a efektívneho riadenia IRRBB pre daný produkt alebo činnosť, aby boli navrhované činnosti v súlade s celkov ým riziko vým apetítom a aby boli zavedené postupy na identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu rizík navrhovaného produktu alebo činnosti. Má sa zabezpečiť, aby charakteristiky IRRBB týchto nových produktov a činností boli dobre pochopené.

Inštitúcie využívajúce derivátové nástroje na zmierňovanie expozícií úrokového rizika bankovej knihy majú mať potrebné vedomosti a odborné znalosti. Každá inštitúcia má preukázať, že chápe dôsledky zabezpečovania úrokovými derivátmi.

Inštitúcie využívajúce model ovanie správ ania zákazníkov ako vstup na meranie ich IRRBB majú mať potrebné vedomosti a odborné znalosti. Každá inštitúcia má byť schopná preukázať, že rozumie dôsledkom modelovania správania svojej zákazníckej základne.

Pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa zabezpečovacích činností si majú byť inštitúcie vedomé účinkov účtovných metód, postup účtovania by však nemal ovplyvňovať ich prístup k riadeniu rizík. Prioritou má byť preto riadenie ekonomických rizík; riadenie účtovných vplyvov je druhoradé.

Konsolidujúce inštitúcie majú zabezpečiť, aby interné riadiace opatrenia a procesy riadenia IRRBB boli konzistentné a dobre integrované na konsolidovanom a subkonsolidovanom základe.

4.3.2 Rámec a zodpovednosť v oblasti riadenia rizík

S ohľadom na interné riadiace opatrenia podľa článkov 74 a 88 smernice 2013/36/EÚ majú inštitúcie vo vzťahu k IRRBB zabezpečiť:

• (a) Riadiaci orgán nesie konečnú zodpovednosť za dohľad nad riadiacim rámcom IRRBB, nad rámcom rizikového apetítu a nad výškou , typmi a rozdelením interného kapitálu na adek vátne krytie rizík. Riadiaci orgán má určiť celkovú stratégiu inštitúcie v oblasti úrokového rizika bankovej knihy a schváliť príslušné zásady a postupy. Riadiaci orgán však môže poveriť vedenie, odborníkov alebo výbor pre riadenie aktív a pasív monitorova ním a riadením IRRBB za podmienok, ktoré sú ďalej špecifikované v odseku 41.
• (b) Je zavedený rámec riadenia IRRBB, ktorý stanovuje jasné vymedzenie zodpovedností a ktorý pozostáva zo systému limitov, zásad, postupov a interných kontrol vrátane pravidelných nez ávislých preskúmaní a hodnotení účinnosti rámca.

Riadiaci orgán má byť najmä zodpovedný za:

• (a) Pochopenie povahy a úrovne expozície IRRBB. Riadiaci orgán má zabezpečiť, aby existoval jasný návod, pokiaľ ide o rizikový apetít voči IRRBB v súvislosti s podnikat eľskými stratégiami inštitúcie.
• (b) Zabezpečiť, aby sa prijali príslušné opatrenia na identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu IRRBB v súlade so schválenými stratégiami a zásadami. V tomto ohľade riadiaci orgán alebo jeho delegáti sú zodpovední za stan ovenie:
• i. primeraných limitov pre IRRBB vrátane vymedzenia špecifických postupov a schválení potrebných pre výnimky a zabezpečenie dodržiavania týchto limitov ;
• ii. systémov a štandardov na meranie IRRBB, oceňovanie pozícií a hodnotenie výkonnosti vrátane postupov na aktualizáciu scenárov úrokových šokov a stresových scenárov a kľúčových základných predpokladov ovplyvňujúcich analýzu IRRBB inštitúcie;
• iii. komplexného procesu podávania správ a preskúmania IRRBB; a
• iv. efektívnych interných kontrol a manažérskych informačných systémov (MIS).
• (c) Schválenie dôležitých iniciatív na zabezpečenie alebo prijímanie rizík pred ich implementáciou. Pozície týkajúce sa interného prevodu rizík medzi neobchodnou knihou a obchodnou knihou má byť riadne zdokumentované.
• (d) Vykonávanie dohľadu nad schválením, implementáciou a preskúmaním riadiacich zásad, postupov a limitov IRRBB. Úroveň a zmeny v expozícii IRRBB inštitúcie majú byť pravidelne reportované riadiacemu orgánu (najmenej štvrťročne).
• (e) Zabezpečiť, aby validácia metód merania IRRBB a hodno tenie zodpovedajúceho modelového rizika boli zahrnuté do formálneho procesu zásad, ktorý má preskúmať a schváliť riadiaci orgán alebo jeho delegáti.
• (f) Porozumenie a posúdenie fungovania jeho delegátov pri monitorovaní a kontrole IRRBB v súlade so zásadami sc hválenými riadiacim orgánom na základe pravidelných skúmaní včasných a dostatočne detailných informácií.
• (g) Pochopenie dôsledkov stratégií IRRBB inštitúcie a ich potenciálnych väzieb s trhovými, likviditnými, úverovými a operačnými rizikami, ale bez toho, aby všetci členovia riadiaceho orgánu museli byť odborníkmi v tejto oblasti. Niektorí členovia majú mať dostatočné technické znalosti na to, aby kriticky pripomienkovali správy predložené riadiacemu orgánu. Inštitúcia má stanoviť, že členovia riadiaceho orgánu sú zodpovední za zabezpečenie toho, aby vedenie bolo spôsobilé porozumieť IRRBB a aby boli riadeniu IR RBB poskytnuté primerané zdroje.

Inštitúcie majú mať zavedené podmienky poverovania a postupy riadiaceho orgánu pre prípadné poverenie na monitorovanie alebo riadenie IRRBB vrátane, nie však výlučne tieto:

• (a) Majú byť identifikované osoby alebo výbory, ktoré boli poverené úlohami riadiaceho orgánu na vypracovanie zásad a postupov IRRBB, ako sú vedenie, odborníci alebo výbor pre riadenie aktív a pasív (ALCO), a majú mať prostredníctvom riadiaceho orgánu jasne stanovené ciele.
• (b) Riadiaci orgán má zabezpečiť primerané oddelenie zodpovedností v procese riadenia rizík pre IRRBB. Funkcie identifikácie , merania, monitorovania a kontroly IRRBB majú mať jasne definované zodpovednosti, majú by byť nezávislé od funkcií vystavujúcim sa IRRBB a majú oznamovať expozície IRRBB priamo riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom.
• (c) Inštitúcia má zabezpečiť, aby delegáti riadiaceho orgánu mali jasné právomoci nad jednotkami zodpovednými za prijímanie rizík IRRBB. Komunikačný kanál, ktorým sa majú vysielať smernice delegátov týmto jednotkám, má byť jasný.
• (d) Riadiaci orgán má stanoviť, že štruktúra inštitúcie umožňuje svojim delegátom plniť svoje povinnosti a uľahčiť efektívne rozhodovanie a riadenie. V tejto súvislosti sa má ALCO pravidelne stretávať a jeho zloženie má odrážať každé podstatné oddelenie spojené s IRRBB. Riadiaci orgán má podporovať diskusiu o procese riadenia IRRBB, a to medzi jeho členmi a jeho delegátmi, ako aj medzi jeho delegátmi a inými v inštitúcii. Riadiaci orgán má tiež zabezpečiť, aby pravidelná komunikácia medzi oblasťami riadenia rizík a strategického plánovania uľahčila monitorovanie rizika vyplývajúceho z budúceho podnikania.

4.3.3 Ri zikový apetít a limity

Inštitúcie majú vyjadriť svoju ochotu podstupovať riziká IRRBB, pokiaľ ide o riziko pre ekonomickú hodnotu a výn osy, najmä:

• (a) Inštitúcie majú mať jednoznačne vymedzené vyhlásenia o rizikovom apetíte, ktoré schvaľuje ich riadiaci orgán a ktoré sú implementované prostredníctvom komplexného rámca pre rizikový apetít, t. j. zásady a postupy na obmedzenie a kontrolu IRRBB.
• (b) Rámec pre rizikový apetít má vymedziť poverené právomoci, zodpovednosť a spoľahlivosť voči rozhodnutiam riadenia IRRBB a má obsahovať zoznam nástrojov, stratégií zabezpečovania a príležitostí na prijímanie rizík schválených pre IRRBB.
• (c) Pri vymedzovaní ochoty podstupovať riziká má inštitúcia brať do úvahy výnosové riziká, ktoré môžu byť dôsledkom postupu účtovania transakcií do neobchodnej knihy. Riziko výnosov ne musí byť obmedzené na úrokové výnosy a náklady : účinky zmien úrokových sadzieb na trhové hodnot y nástrojov, ktoré sa v závislosti od účtovníctva odrážajú buď prostredníctvom výkazu ziskov a strát, alebo priamo v kapitále (prostredníctvom iného komplexného výsledku) sa majú brať do úvahy oddelene. Inštitúcie majú zohľadňovať najmä vplyv výnosov súvis iaci s vloženou voliteľnosťou v nástrojoch oceňovaných reálnou hodnotou v dôsledku priebežných úrokových šokov a stresových scenárov. Inštitúcie majú tiež zohľadňovať potenciálny vplyv hedžingových úrokových derivátov na účty ziskov a strát , ak by zmeny úrokových sadzieb brzdili ich účinnosť.

Inštitúcie majú zaviesť limity , ktoré sú zamerané na zachovanie expozícií IRRBB v súlade s ich rizikovým apetítom a s ich celkovým prístupom k meraniu IRRBB, a to najmä tieto:

• (a) Celkové rizikové limity , ktoré jasne vyjadrujú výšku IRRBB prijateľnú pre riadiaci orgán, sa majú uplatňovať na konsolidovanom základe a prípadne na úrovni jednotlivých pridružených spoločností.
• (b) Limity môžu súvisieť s konkrétnymi scenármi zmien úrokových sadzieb a časových štruktúr, ako je zvýšeni e alebo zníženie alebo zmena tvaru výnosovej krivky. Pohyby úrokových sadzieb, ktoré sa používajú pri nastavovaní týchto limitov , majú predstavovať dostatočne nepriaznivé šokové a stresové situácie, berúc do úvahy historickú volatilitu úrokových mier a čas, ktorý manažment potrebuje na zmiernenie týchto expozícií voči riziku.
• (c) Politika limitov má byť primeran á povahe, veľkosti, komplexnosti a kapitálovej primeranosti inštitúcie, ako aj schopnosti inštitúcie merať a riadiť svoje riziká.
• (d) V závislosti od chara kteru činností inštitúcie a obchodného modelu je možné určiť aj čiastkové limity pre jednotlivé obchodné jednotky, portfóliá, typy nástrojov, špecifické nástroje alebo materiálne podtypy rizika IRRBB, ako je GAP riziko, bázické riziko a opčné riziko.
• (e) Majú byť zavedené systémy, ktoré zabezpečia, že pozície, ktoré prekračujú alebo pravdepodobne prekročia limity stanovené riadiacim orgánom alebo jeho delegátmi, sa dostanú do okamžitej pozornosti manažmentu a sú bezodkladne eskalované. Má existovať jasná straté gia o tom, kto bude informovaný, ako bude komunikácia prebiehať, a o opatreniach, ktoré budú prijaté ako reakcia.
• (f) Správy o rizikových opatreniach sa majú riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom podávať prinajmenšom štvrťročne a majú porovnávať súčasnú expozíciu s platnými limitmi.

Má sa vytvoriť rámec na monitorovanie vývoja hedžingových stratégií, ktoré sa opierajú o nástroje ako deriváty, a rámec na kontrolu rizík oceňovania podľa trhovej hodnoty v nástrojoch, ktoré sa účtujú podľa trhovej hodnoty. 4.3.4 Stratégie, postupy a kontroly rizík

• a. Stratégie a postupy rizík

Riadiaci orgán má na základe svojej celkovej stratégie úrokového rizika bankovej knihy prijať výkonné stratégie, postupy a systémy rizík, ktorými sa má zabezpečiť:

• (a) vytvorenie postupov pre aktualizáciu scenárov týkajúcich sa merania a hodnotenia úrokového rizika bankovej knihy;
• (b) vhodnosť a primeranosť prístupu merania a príslušných predpokladov na meranie a hodnotenie úrokového rizika bankovej knihy vrátane alokácie interného kapitálu na úrokové ri ziká bankovej knihy;
• (c) pravidelné preskúmavanie a, v prípade potreby, dopĺňanie predpokladov používaných modelov;
• (d) vymedzenie noriem na hodnotenie pozícií a meranie výkonu;
• (e) existencia príslušnej dokumentácie a kontroly nad povolenými hedžingovými stratégiami a hedžingovými nástrojmi;
• (f) vymedzenie právomoci a zodpovednosti pri riadení expozícií úrokového rizika bankovej knihy.

Stratégie majú byť dobre zdôvodnené, robustné a zdokumentované a majú sa zaoberať všetkými zložkami IRRBB, ktoré sú dôležité pre individuálne okolnosti inštitúcie. Bez toho, aby bola dotknutá zásada proporcionality, stratégie IRRBB majú zahŕňať:

• (a) Uplatňovanie hranice medzi „neobchodnou knihou“ a „obchodnou knihou“. Interné prevody rizík medzi bankovou a obchodnou knihou súvisiace s používaním nástrojov úrokových derivátov majú byť riadne zdokumentované a monitorované v rámci širšieho monitorovania IRRBB.
• (b) Detailnejšie vymedzenie ekonomickej hodnoty a jej súlad s metódou použitou na oceňovanie aktív a pasív (napríklad na základe diskontovanej hodnoty budúcich peňažných tokov a diskontovanej hodnoty budúcich výnosov) zriadené pre interné použitie.
• (c) Detailnejšie vymedzenie výnosového rizika a jeho súlad s prístupom inštitúcie k vypracovaniu finančných plánov a finančných prognóz zriadených pre interné použitie.
• (d) Výšku a formu rôznych úrokových šokov, ktoré sa použijú na interné výpočty úrokového rizika bankovej knihy.
• (e) Používanie prístupov podmieneného alebo nepodmieneného modelovania peňažných tokov.
• (f) Spracovanie tzv. „pipeline“ transakcií⁷ (vrátane všetkých súvisiacich hedžingov).
• (g) Agregácia úrokových expozícií vo viacerých menách.
• (h) Meranie a riadenie bázického rizika vyplývajúceho z rôznych indexov úrokovej sadzby.
• (i) Či sú alebo nie sú úrokovo necitlivé aktíva a pasíva z neobchodnej knihy (vrátane kapitál u a rezerv) zahrnuté vo výpočtoch, ktoré merajú IRRBB pre ICAAP.
• (j) Prístup k behaviorálnej vlastnosti bežných a sporiacich účtov (t. j. splatnosť predpokladaná pre pasíva s krátkou zmluvnou splatnosťou, ale dlhou behaviorálnou splatnosťou).
• (k) Meranie úrokového rizika bankovej knihy vyplývajúceho z behaviorálnych a automatických opcií v aktívach alebo pasívach vrátane účinkov konvexnosti a profilov nelineárnych výnosov.
• (l) Použitá úroveň podrobnosti pri výpočtoch merania (napríklad použitie časových košov ).
• (m) Interná definícia obchodných marží a primeraná metodika interného prístupu k obchodným marž iam.

⁷ Pripravované expozície (napr. ak bola dohodnutá pôžička a zákazník si môže vybrať, či ju čerpá, alebo nie) zákazníkovi účinne poskytujú možnosť, ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou využitá, keď trhové podmienky budú najmenej vyhovovať inštitúcii (negatívna konvexnosť). Riadenie pripravovaných expozícií sa opiera o presné údaje o prijatých žiadostiach a o modelovanie očakávaných čerpaní.

Všetky stratégie IRRBB sa majú pravidelne preskúmavať, najmenej raz ročne, a revidovať podľa potreby.

S cieľom zabezpečiť, aby inštitucionálne stratégie a postupy riade nia IRRBB zostali primerané a spoľahlivé, riadiaci orgán alebo jeho delegáti majú preskúmať riadiace stratégie a postupy IRRBB na základe výsledkov pravidelných správ.

Riadiaci orgán alebo jeho delegáti majú zabezpečiť, aby analýzy a riadenie rizík súvisia ce s IRRBB vykonával dostatočný a kompetentný personál s technickými poznatkami a skúsenosťami v súlade s povahou a rozsahom činností inštitúcie.

• b. Interné kontroly

Pokiaľ ide o zásady a postupy kontroly IRRBB, inštitúcie majú mať vhodné postupy schvaľovania, limity pre expozície, preskúmania a iné mechanizmy navrhnuté tak, aby poskytovali primeranú záruku, že ciele riadenia rizika sa dosahujú.

Inštitúcie majú pravidelne preskúmavať a hodnotiť svoje systémy internej kontroly a postupov riadenia rizík za účelo m ui stiť sa, že personál bude dodržiavať zavedené zásady a postupy. Takéto preskúmania sa majú zaoberať aj akýmikoľvek významnými zmenami, ktoré môžu ovplyvniť účinnosť kontrol vrátane zmien trhových podmienok, personálu, technológie a štruktúr dodržiavani a limitov , a zabezpečiť, aby existovali primerané postupy eskalácie pre akékoľvek prekročen ie limitov. Preskúmavať a hodnotiť majú pravidelne jednotlivci alebo organizačné útvary , ktoré sú nezávislé od funkcie, ktorá je predmetom skúmania. Ak sú zaručené revízie alebo vylepšenia interných kontrol, má existovať mechanizmus interného preskúmania, aby sa zabezpečilo ich včasné vykonávanie.

Inštitúcie majú pravidelne preskúmavať svoje procesy identifikácie , merania, monitorovania a kontroly IRRBB prostredníctvom nezávislej audítorskej funkcie, ktorá môže byť interným alebo externým audítorom. V takýchto prípadoch sa príslušným orgánom majú sprístupniť správy vypracované internými alebo externými audítormi alebo inými rovnocennými externými stranami.

• c. IT systém a kvalita údajov úrokového rizika bankovej knihy

IT systémy a aplikácie, ktoré inštitúcia využíva na vykonávanie, spracovávanie a zaznamenávanie operácií, na určenie, meranie a agregovanie expozícií úrokového rizika bankovej knihy, ako aj na vytváranie správ , majú byť schopné podporovať riadenie úrokového rizika bankovej knihy včasne a presne. Systémy majú najmä:

• (a) Zachytávať údaje o úrokovom riziku pre všetky významné expozície IRRBB inštitúcie vrátane expozícií voči GAP riziku, bázickému riziku a opčnému riziku. Toto má podporiť systém merania na identifikáciu, meranie a agregovanie hlavných zdrojov expozícií IRRBB.
• (b) Byť schopné úplne a jednoznačne zaznamenávať všetky transakcie uskutočnené inštitúciou pri zohľadnení charakteristík úrokového rizika bankovej kni hy.
• (c) Byť presne prispôsobené zložitosti a množstvu transakcií, ktorými sa vytvára úrokové riziko bankovej knihy.
• (d) Ponúkať dostatočnú flexibilitu, aby dokázali spracovať primeraný rozsah šokových a stresových a iných dodatočných scenárov.
• (e) Umožniť inštitúciám úplne merať, hodnotiť a sledovať vplyv jednotlivých transakcií na celkovú expozíciu.
• (f) Byť schopné vypočítať ekonomickú hodnotu a IRRBB ukazovatele založené na výnosoch, ako aj iné IRRBB ukazovatele predpísané ich príslušnými orgánmi na základe úrokových šok ov a stresových scenárov stanovených v častiach 4.4.3 a 4.4.4.
• (g) Byť dostatočne flexibilné, aby zahŕňali obmedzenia stanovené orgánmi dohľadu na interné predpoklady týkajúce sa rizikových parametrov .

IT systém a transakčný systém majú byť schopné zaznamenávať profil precenenia, vlastnosti úrokovej sadzby (vrátane rozpätia) a opčné charakteristiky produktov, aby bolo možné merať GAP riziko, bázické riziko a opčné riziko. Transakčný systém má byť schopný zhromažďovať podrobné informácie o dátumoch precenenia d anej transakcie, type alebo indexe úrokovej sadzby, možnostiach (vrátane predčasného splatenia alebo vyplatenia) a poplatkoch súvisiacich s uplatňovaním týchto možností.

Systémy používané na meranie úrokového rizika bankovej knihy majú byť schopné zaznamen ávať vlastnosti úrokového rizika bankovej knihy pre všetky produkty. Systémy majú umožňovať aj rozčlenenie vplyvu jednotlivých nástrojov a portfólií úrokového rizika bankovej knihy na rizikovej úrovni neobchodnej knihy.

Konkrétne v prípade zložitých, štruktúrovaných produktov má byť transakčný systém schopný zhromažďovať informácie o samostatných častiach produktu a zaznamenávať ich vlastnosti súvisiace s úrokovým rizikom bankovej knihy (napr. vlastnosti aktív a pasív zoskupených podľa určitých charakteristík ako dátumy precenenia alebo prvky voliteľnosti). Inštitúcia má zabezpečiť, aby bol IT systém schopný držať krok so zavádzaním nových produktov.

Zavedené majú byť primerané organizačné kontroly IT systémov, aby sa predišlo poškodeniu údajov používaných počítačovými systémami a aplikáciami úrokového rizika bankovej knihy a mohli sa riadiť zmeny kódovania používaného v týchto aplikáciách, s cieľom zabezpečiť najmä:

• (a) spoľahlivosť údajov používaných ako vstup a integritu systémov spracovania modelov úrokového rizika bankovej knihy;
• (b) minimalizáciu pravdepodobnosti výskytu chýb v IT systéme vrátane chýb, ktoré sa vyskytujú počas spracovania a agregácie údajov;
• (c) prijatie primeraných opatrení v prípade výskytu narušení alebo poklesov na trhu.

Rizikové ukazovatele majú vychádzať zo spoľahlivých trhových a interných údajov. Inštitúcie majú vykonávať kontroly kvality externých zdrojov informácií, na základe ktorých sa zriaďujú historické databázy úrokových sadzieb, ako aj kontrolu časových intervalov, v ktorých sa databázy aktualizujú.

S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu údajov majú inštitúcie realizovať primerané postupy, ktorými sa zabezpečí správnosť údajov zadávaných do IT systému. Zadávanie údajov má byť čo najviac automatizované, aby sa znížil výskyt administratív nych chýb a mapovanie údajov sa má periodicky preskúmavať a testovať podľa schválenej verzie modelu. Okrem toho má existovať dostatočná dokumentácia o hlavných zdrojoch údajov použitých v procese merania rizika inštitúcie. Inštitúcie tiež majú zaviesť vhod né mechanizmy na overovanie správnosti konsolidačného postupu a spoľahlivosti výsledkov modelu. Týmito mechanizmami sa má potvrdiť presnosť a spoľahlivosť údajov.

Ak inštitúcie umiestňujú peňažné toky do rôznych časových košov (napr. pre analýzy úrokového gapu ) alebo priraďujú peňažné toky k rôznym dvojiciam bodov, aby odrážali rôzne pásma krivky úrokových sadzieb, kritériá umiestnenia majú byť stabilné v čase, aby bolo možné zmysluplné porovnanie čísel týkajúcich sa rizika za rôzne obdobia.

Inštitúcie maj ú určiť možné dôvody pre odchýlky a nezrovnalosti, ktoré môžu vzniknúť v čase spracovania údajov. Inštitúcie majú mať zavedené postupy na pokrytie týchto odchýlok a nezrovnalostí vrátane postupov na vzájomné odsúhlasenie pozícií s cieľom tieto odchýlky a n ezrovnalosti odstrániť.

Inštitúcie majú stanoviť vhodné postupy, ktorými sa zabezpečí konzistentnosť údajov používaných v modeloch na meranie úrokového rizika bankovej knihy v rámci skupiny, napr. na simulovanie výnosov, s údajmi používanými pri finančnom plánovaní.

• d. Interné vykazovanie

Interné systémy inštitúcií na vykazovanie rizík majú poskytovať včasné, presné a komplexné informácie o expozíciách voči úrokovému riziku bankovej knihy. Frekvencia interných správ má byť aspoň štvrťročná.

Interné správy sa m ajú poskytnúť riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom spolu s informáciami na príslušných úrovniach agregácie (na úrovni konsolidácie a meny) a mali by sa pravidelne preskúmavať. Správy majú obsahovať úroveň informácií prispôsobených konkrétnej úrovni riade nia (napríklad riadiacemu orgánu, vedeniu) a špecifickej situácii inštitúcie a ekonomickému prostrediu.

Správy IRRBB majú poskytovať súhrnné informácie, ako aj dostatočné podrobné údaje na to, aby umožnili riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom vyhodnotiť citlivosť inštitúcie na zmeny trhových podmienok a ďalšie významné rizikové faktory. Obsah správ sa má zaoberať aj zmenami rizikového profilu inštitúcie a ekonomického prostredia a mal by porovnať aktuálnu expozíciu s platnými limitmi.

Správy IRRBB majú pr avidelne obsahovať výsledky modelových preskúmaní a auditov, ako aj porovnanie minulých prognóz alebo odhadov rizika so skutočnými výsledkami s cieľom informovať o potenciálnych nedostatkoch modelovania . Konkrétne, inštitúcie majú porovnať modelované straty v dôsledku predčasného splácania s realizovanými historickými stratami. Portfóliá, ktoré môžu byť predmetom významných pohybov v pre ceňovaní podľa trhovej hodnoty, majú byť jasne identifikované a ich vplyv sa má monitorovať v rámci inštitucionáln eho MIS a podliehať kontrole v súlade s akýmikoľvek inými portfóliami vystavenými trhovému riziku.

I keď typy správ vypracovaných pre riadiaci orgán alebo jeho delegátov sa budú líšiť v závislosti od zloženia portfólia inštitúcie, berúc do úvahy odsek 65 majú zahŕňať:

• (a) Súhrny agregovaných expozícií IRRBB inštitúcie vrátane informácií o expozíciách voči riziku GAP , bázickému a opčnému riziku. Majú sa identifikovať a vysvetliť aktíva, pasíva, peňažné toky a stratégie, ktoré riadia úroveň a smer IRRBB.
• (b) Správy , ktoré preukazujú, že inštitúcia dodržiava predpisy a limity.
• (c) Kľúčové predpoklady modelovania, ako sú charakteristiky vkladov bez splatnosti (NMD), pred časné splácania úverov s pevnou úrokovou sadzbou, skoré výbery termínovaných vkladov, čerpanie prísľubov, agregácia expozícií v cudzích menách a prístup k obchodným marž iam.
• (d) Údaje o vplyve kľúčových predpokladov modelovania na meranie IRRBB, pokiaľ ide o ukazovatele ekonomickej hodnoty, ako aj o ukazovatele týkajúce sa výnosov vrátane zmien v predpokladoch v rôznych scenároch úrokových sadzieb.
• (e) Údaje o vplyve úrokových derivátov na meranie IRRBB, pokiaľ ide o ukazovatele ekonomickej hodnoty, ako aj o ukazovatele týkajúce sa výnosov.
• (f) Údaje o vplyve nástrojov reálnej hodnoty vrátane aktív a pasív úrovne 3 na meranie IRRBB, pokiaľ ide o ukazovatele ekonomickej hodnoty, ako aj o ukazovatele týkajúce sa výnosov.
• (g) Výsledky stresových testov uvedených v časti 4.4.4, šoky uvedené v časti 4.4.3, test odchýlky podľa orgánu dohľadu podľa oddielu 4.5 a hodnotenie citlivosti na kľúčové predpoklady a parametre; a
• (h) Súhrny revízií zásad, postupov a primeranosti systémov merania IRRBB vrátane akýchkoľvek zistení interných a externých audítorov alebo iných ekvivalentných externých strán (ako sú konzultanti).

Na základe týchto sprá v riadiaci orgán alebo jeho delegáti majú byť schopní posúdiť citlivosť inštitúcie na zmeny trhových podmienok a iné dôležité rizikové faktory s osobitným dôrazom na portfóliá, ktoré môžu byť potenciálne predmetom významných pohybov v oceňovaní podľa trhovej hodnoty.

Systém interného merania má vytvárať správy vo formáte, ktorý ich umožňuje na rôznych úrovniach riadenia inštitúcie jednoducho pochopiť a včas prijať príslušné rozhodnutia. Správy majú tvoriť východisko pre pravidelné sledovanie toho, či inštitúcia postupuje v súlade so svojou stratégiou a limitmi úrokového rizika, ktoré prijala.

• e. Správa modelov na meranie IRRBB

Inštitúcie majú zabezpečiť, aby validácia metód merania IRRBB, ktoré sa majú preskúmavať a overovať nezávisle od ich vývoja, a hod notenie zodpovedajúceho modelového rizika boli zahrnuté do formálneho procesu zásad, ktorý má preskúmať a schváliť riadiaci orgán alebo jeho delegáti. Zásady majú byť integrované do procesov riadenia rizika modelov a majú špecifikovať:

• (a) riadiace úlohy a u rčiť, kto je zodpovedný za vývoj, validáciu, dokumentáciu, implementáciu a používanie modelov; a
• (b) zodpovednosti v oblasti kontroly modelu , ako aj zásady vrátane vývoja počiatočných a priebežných postupov validácie, hodnotenia výsledkov, schvaľovania, kontro ly verzie, výnimky, eskalácie, modifikácie a vyraďovania z prevádzky.

Rámec validácie má obsahovať tieto štyri základné prvky:

• (a) hodnotenie koncepčnej a metodologickej spoľahlivosti vrátane vývojových dôkazov;
• (b) priebežné monitorovanie modelov vrátane overovania procesov a referenčného porovnávania;
• (c) analýza výsledkov vrátane spätného testovania kľúčových interných parametrov (napr. stabilita vkladov, miera predčasného splatenia úverov, včasné splatenie vkladov, oceňovanie nástrojov); a
• (d) dôkladné hodnotenie všetkých expertných úsudkov a predpokladov používaných v interných modeloch.

Pri riešení očakávaných počiatočných a priebežných validačných činností majú zásady stanoviť hierarchický proces určovania spoľahlivosti rizika modelu na základe kvantitatívnych aj kva litatívnych charakteristík, ako sú veľkosť, vplyv, výkonnosť v minulosti a odborné znalosti zamestnancov s využitím modelovej techniky.

Vo vzťahu k modelom pre meranie IRRBB má byť uplatnený holistický prístup, ktorý začína motiváciou, vývojom a implementáciou zo strany vlastníkov a používateľov modelu. Pred získaním interného schválenia na použitie má byť proces určovania modelových vstupov, predpokladov, metodík modelovania a výstupov preskúmaný a val idovaný nezávisle od vývoja modelov IRRBB.

Výsledky preskúmania a validácie a všetky odporúčania týkajúce sa používania modelu majú byť predložené a schválené riadiacim orgánom alebo jeho delegátmi. Po schválení má model podliehať priebežnému preskúmavaniu, overovaniu a validovaniu procesu s frekvenciou, ktorá je v súlade s úrovňou rizika modelu , ktorú stanoví a schváli inštitúcia.

Priebežný proces preskúmania má vytvoriť súbor znakov , ktoré zaväzujú kontrolórov modelu včas informovať riadiaci orgán alebo jeho delegátov s cieľom určiť nápravné opatrenia a obmedzenia pre používanie modelu. V prípade potreby sa majú vlastníkom modelu prideliť jasné oprávnenia na kontrolu verzie modelu.

Na základe pozorovaní a nových informácií získaných v priebehu času môže byť schválený model zmenený alebo stiahnutý. Inštitúcie majú formulovať zásady pre modelový prechod vrátane oprávnení na zmenu, kontrolu verzie a dokumentácie.

Inštitúcie sa môžu pri riadení a kontrole úrokového rizika bankovej knihy spoliehať na modely úrok ového rizika bankovej knihy od tretích strán vtedy, ak sa v týchto modeloch primerane zohľadňujú špecifické vlastnosti predmetnej inštitúcie. Od inštitúcií sa očakáva, že plne porozumejú podkladovým analýzam, predpokladom a metodikám modelov od tretích str án a zabezpečia ich primeranú integráciu do systémov a postupov celkového riadenia rizika inštitúcie. Ak tretie strany poskytujú vstupné údaje pre trhové údaje, behaviorálne predpoklady alebo modelové nastavenia, inštitúcia má mať zavedený proces na určenie, či sú tieto vstupné údaje primerané pre jej činnosť a rizikové charakteristiky jej činností. Inštitúcie majú zabezpečiť, aby existovala primeraná dokumentácia o ich používaní modelov tretích strán vrátane akýchkoľvek špecifických prispôsobení.

Modelové vstupy alebo predpoklady, či už pochádzajú z procesov interného modelu alebo od tretích strán, majú byť zahrnuté do procesu validácie. Inštitúcia má zdokumentovať a vysvetliť výbery špecifikácie modelu ako súčasť procesu validácie.