(iii) Individuálne skóre rizika (IRS)

Pre každú hodnotu ukazovateľa rizika má systém ochrany vkladov prideliť individuálne skóre rizika v rozsahu od 0 do 100, kde 0 označuje najnižšie riziko a 100 najvyššie riziko. Na výpočet individuálneho skóre rizika môže systém ochrany vkladov použiť buď metódu tzv. pásiem alebo metódu tzv. pohyblivého rozpätia.

Pri kalibrácii prahových hodnôt sa systémy ochrany vkladov sa majú riadiť odborným posudkom, pričom však majú za akýchkoľvek okolností dodržať tieto minimálne prahové hodnoty:

• a. Pre ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ základného kapitálu Tier 1, ukazovateľ krytia likvidity a ukazovateľa čistého stabilného financovania, ak je hodnota ukazovateľa členskej i nštitúcie nižšia ako uplatniteľná minimálna regulatórna požiadavka podľa článku 92 ods. 1, 412 a 413 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, má byť zodpovedajúci ukazovateľ finančnej páky rovný 100.
• b. Pre ukazovateľ kapitálového krytia, ak je hodnota ukazovateľa členskej inštitúcie nižšia ako 100 %, má byť zodpovedajúce individuálne skóre rizika rovné 100.
• c. Pre celkový ukazovateľ vystavenia riziku/ukazovateľ celkových aktív a ukazovateľ krytých vkladov/nezaťažených aktív, ak je hodnota ukazovateľa členskej inštitúcie vyššia ako 100 %, má byť zodpovedajúce individuálne skóre rizika rovné 100.

Metóda pásiem pre individuálne skóre rizika

V metóde tzv. pásiem pre daný ukazovateľ rizika systém ochrany vkladov vymedzuje pevne stanovený počet tried rizika (pásiem), pričom minimálny počet sú aspoň dve pásma. Systém ochrany vkladov má určiť počet pásiem zohľadňujúci rôzne stupne rizika, ktoré predstavujú členské inštitúcie (napríklad vysoké, stredné, nízke riziko), čo sa posúdi na základe konkrétneho ukazovateľa rizika.

Pre každé pásmo ukazovateľa rizika „j“ má systém ochrany vkladov určiť hornú a dolnú hranicu hodnoty „A“ ukazovateľa rizika tak, aby členské inštitúcie s podobnou úrovňou rizika boli zoskupené do rovnakého pásma. Systém ochrany vkladov má určiť rozsah pásiem buď na r elatívnom alebo absolútnom základe, a to:

• a. Pri použití relatívneho základu má systém ochrany vkladov rozdeľovať členské inštitúcie rovnomerne do jednotlivých pásiem. Systém ochrany vkladov určí hranice pásiem po stanovení hodnôt „A“ ukazovateľa rizika členských inštitúcií v rovnakom pásme.
• b. Pri použití absolútneho základu má systém ochrany vkladov určiť hranice pásiem, ktorými sa zohľadní, že všetky hodnoty „A“ ukazovateľa rizika v rámci pásma predstavujú podobnú úroveň rizika a že všetky členské inštitúcie s podobnou úrovňou rizika sa budú nachádzať v rovnakom pásme.

Systém ochrany vkladov má určiť počet a hranice pásiem tak , aby sa zabezpečila dostatočná a zmysluplná diferenciácia členských inštitúcií. Systém ochrany vkladov nemá kalibrovať počet a hranice p ásiem takým spôsobom, že všetky členské inštitúcie budú zaradené do rovnakého pásma napriek tom, že medzi nimi existujú významné rozdiely v úrovni rizika meranej konkrétnym ukazovateľom rizika.

Systém ochrany vkladov nemá stanoviť hornú hranicu pre najvyššie pásmo ani dolnú hranicu pre najnižšie pásmo.

Pre každé pásmo ukazovateľa rizika má systém ochrany vkladov prideliť zodpovedajúce individuálne skóre rizika (IRS). Systém ochrany vkladov má priradiť IRS rovné 100 najrizikovejšiemu pásmu a IRS rovné 0 najmenej rizikovému pásmu. Systém ochrany vkladov sa môže odchýliť od tohto pravidla v prípade ukazovateľov rizika, ktoré môžu mať len dve možné hodnoty a z ktorých jedna predstavuje priemernú úroveň rizika. Ak sa systém ochrany vkladov rozhodne využiť túto možnosť, potom má priradiť IRS rovné 50 pásmu predstavujúcemu priemernú úroveň rizika, zatiaľ čo IRS pridelené inému pásmu má byť buď 100 alebo 0.

Metóda pohyblivého rozpätia individuálneho skóre rizika

V tejto metóde má systém ochrany vkladov pre každú inštitúciu „I“ a pre každý ukazovateľ rizika „j“ vypočítať IRS na základe hodnoty „A“ ukazovateľa rizika. Systém ochrany vkladov má definovať hornú hranicu „ “ a dolnú hranicu „ “ pre každý ukazovateľ. Ak sa hodnota ukazovateľa nachádza medzi 𝑝𝑝 𝑗𝑗 vymedzenými hranicami, 𝑜𝑜 𝑗𝑗 systém ochrany vkladov má priradiť IRS medzi 0 a 100 podľa týchto dvoch vzorcov:

• a. Ak vyššia hodnota ukazovateľa naznačuje vyššie riziko a ukazovateľ je nad hornou hranicou „ “, systém ochrany vkladov má stanoviť hodnotu IRS na 100. Podobne, ak sa hodnota ukazovateľa 𝑝𝑝 𝑗𝑗 nachádza pod dolnou hranicou „ “, systém ochrany vkladov má stanoviť hodnotu IRS na 0. Zodpovedajúci vzorec je: 𝑜𝑜 𝑗𝑗

kde j = ukazovateľ 𝐼𝐼𝐶𝐶𝐼𝐼 𝑖𝑖𝑗𝑗 „j“, = v ⎩ ⎧ ⎪ ⎨ ⎪ rozsahu 100 0 𝐴𝐴 𝑝𝑝 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑗𝑗 od −𝑜𝑜 −𝑜𝑜 1 𝑗𝑗 po 𝑗𝑗 ∗ „m“. 100, 𝑝𝑝𝑘𝑘𝑜𝑜 𝑝𝑝𝑘𝑘 𝑝𝑝𝑘𝑘 𝑗𝑗 𝐴𝐴 𝐴𝐴 ≤ 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝐴𝐴 < > 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑜𝑜 𝑝𝑝 ≤ 𝑗𝑗 𝑗𝑗 𝑝𝑝 𝑗𝑗

• b. Analogicky platí, že ak nižší ukazovateľ označuje vyššie riziko a ukazovateľ sa nachádza pod dolnou hranicou „ “, systém ochrany vkladov má stanoviť hodnotu IRS na 100. Zároveň,

𝑜𝑜 𝑗𝑗 ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako horná hranica „ “, systém ochrany vkladov má stanoviť hodnotu IRS na 0. Zodpovedajúci vzorec je: 𝑝𝑝 𝑗𝑗

Pre každý ukazovateľ 𝐼𝐼𝐶𝐶𝐼𝐼 rizika 𝑖𝑖𝑗𝑗 = má ⎩ ⎧ ⎪ ⎨ ⎪ systém 𝑝𝑝 100 0 𝑝𝑝 𝑗𝑗 𝑗𝑗 ochrany −𝐴𝐴 −𝑜𝑜 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑗𝑗 ∗ 100, vkladov 𝑝𝑝𝑘𝑘 𝑝𝑝𝑘𝑘 𝑝𝑝𝑘𝑘𝑜𝑜 kalibrovať 𝐴𝐴 𝐴𝐴 𝑗𝑗 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑖𝑖𝑗𝑗 ≤ > < 𝐴𝐴 𝑝𝑝 𝑜𝑜 𝑖𝑖𝑗𝑗 𝑗𝑗 𝑗𝑗 hornú ≤ 𝑝𝑝 𝑗𝑗 hranicu „ “ a dolnú

hranicu „ “, aby sa zabezpečilo dostatočné a zmysluplné rozlíšenie členských inštitúcií. 𝑝𝑝 𝑗𝑗 Systém ochrany 𝑜𝑜 vkladov 𝑗𝑗 ′ nemá nastaviť hornú a dolnú hranicu tak, aby sa všetky členské inštitúcie sústavne dostávali pod dolnú hranicu alebo nad hornú hranicu aj napriek tomu, že medzi nimi existujú významné roz diely v oblasti meranej konkrétnym ukazovateľom rizika