4.2 Identifikácia a meranie rizík ESG

Ako súčasť minimálnych noriem na identifikáciu a meranie rizík ESG by vnútorné postupy inštitúcií mali zahŕňať nástroje a metodiky na posudzovanie rizikových faktorov ESG a ich prenosových kanálov do rôznych kategórií prudenciálneho rizika a ukazovateľov finančného rizika, ktoré majú vplyv na expozície inštitúcie, a to aj s výhľadom do budúcnosti.

Na zabezpečenie správnej identifikácie a riadenia rizík ESG by inštitúcie mali zvážiť potenciálny vplyv týchto rizík v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Úroveň podrobnosti a presnosti údajových bodov, kvantifikačných nástrojov, metód a ukazovateľov, ktoré inštitúcie používajú, by mala zohľadňovať ich posúdenie významnosti a ich veľkosť a zložitosť a vo všeobecnosti by mala byť vyššia v krátkodobom a strednodobom horizonte. Dlhodobé časové horizonty by sa mali zohľadňovať aspoň z kvalitatívneh o hľadiska a mali by podporovať strategické hodnotenia a rozhodovanie.

Pokiaľ ide o environmentálne riziká, vnútorné postupy a metodiky by mali inštitúciám umožniť:

• a. kvantifikovať riziká súvisiace s klímou, ako napríklad odhad pravdepodobností naplnenia a rozsahu finančných vplyvov vyplývajúcich z faktorov súvisiacich s klímou;
• b. správne pochopiť finančné riziká, ktoré môžu vyplývať z iných typov environmentálnych rizík, ako sú riziká vyplývajúce z degradácie prírody vrátane straty biodiverzity a straty ekosystémových služieb, alebo z nesúladu činností s opatreniami zameranými na ochranu, obnovu a/alebo zníženie negatívnych vplyvov na prírodu;
• c. stanoviť kľúčové ukazovatele rizika (KRI) vzťahujúce sa aspoň na krátkodobé a strednodobé časové horizonty a rozsah expozícií a portfólií určených v súlade s výsledkami posúdenia významnosti.

Pokiaľ ide o sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia, pri ktorých spočiatku chýbajú kvantitatívne informácie, vnútorne postupy inštitúcií by mali umožňovať metódy, ktoré začínajú kvalitatívnym hodnotením potenciálnych vplyvov týchto rizík na činnosť inštitúcie a finančných rizík, ktorým inštitúcia čelí, a postupne by sa mali vypracovať pokročilejšie kvalitatívne a kvantitatívne opatrenia. Inštitúcie by mali postupne zlepšovať svoje prístupy v súlade s pokrokom v oblasti regulácie, vedy, dostupnosti údajov a metodiky.

Pokiaľ ide o vzájomné pôsobenie medzi rôznymi kategóriami environmentálnych a sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia, vnútorné postupy inštitúcií by mali zabezpečiť, aby sa každá kategória rizika najskôr posúdila so zreteľom na jej špecifické charakteristiky, a to ešte pred zohľadnením potenciálnych prepojení a vzájomných závislostí pri meraní týchto rizík.

4.2.2. Dátové procesy

Vnútorné postupy inštitúcií by mali zabezpečiť zavedenie spoľahlivých systémov riadenia informácií na identifikáciu, zber, štruktúrovanie a analýzu údajov potrebných na podporu posúdenia, riadenia a monitorovania rizík ESG. Takéto systémy by sa mali zavies ť v celej inštitúcii ako súčasť všeobecného riadenia údajov a IT infraštruktúry. Inštitúcie by mali pravidelne preskúmavať svoje postupy s cieľom zabezpečiť, aby boli stále aktuálne vo vzťahu k vývoju vo verejnej sfére (napr. zvýšená dostupnosť údajov v dôsledku regulačných iniciatív) a vývoju na trhu, a mali by mať zavedené opatrenia na hodnotenie a zlepšenie kvality údajov.

Vnútorné postupy inštitúcií by mali zabezpečiť, aby inštitúcie zhromažďovali a používali informácie potrebné na posúdenie, riadenie a monitorovanie súčasných a výhľadových rizík ESG, ktorým môžu byť vystavené prostredníctvom svojich protistrán, a to zamera ním sa na zhromažďovanie údajov na úrovni klientov a aktív na primerane podrobnej úrovni.

Vnútorné postupy inštitúcií by mali vychádzať z interne aj externe dostupných údajov ESG, vrátane pravidelného preskúmavania a využívania informácií o udržateľnosti, ktoré zverejňujú ich protistrany, najmä v súlade s európskymi štandardmi vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS) vypracovanými podľa smernice 2013/34/EÚ alebo dobrovoľným štandardom vykazovania p re nekótované malé a stredné podniky (MSP) podľa oznámenia COM (2023) 535 o balíku pomoci pre MSP⁹ .

⁹ COM(2023) 535 – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Balík pomoci pre MSP.

Inštitúcie by mali posúdiť, ktoré ďalšie zdroje údajov by účinne podporili posúdenie, riadenie a monitorovanie rizík ESG, napríklad informácie získané prostredníctvom spolupráce s klientmi a protistranami v rámci nových a existujúcich obchodných vzťahov alebo údaje tretích strán. Ak inštitúcie využívajú služby poskytovateľov tretích strán na získanie prístupu k údajom o ESG, mali by zabezpečiť, aby dostatočne chápali zdroje, údaje a metodiky používané poskytovateľmi údajov vrátane ich potenciálnych obmedzení.

Ak pôvodná kvalita alebo dostupnosť údajov nie je dostatočná na naplnenie potrieb riadenia rizík, inštitúcie by mali posúdiť tieto nedostatky a ich potenciálne vplyvy. Inštitúcie by mali prijať a zdokumentovať nápravné opatrenia vrátane použitia odhadov al ebo zástupných údajov, napr. na základe charakteristík na úrovni sektora a/alebo regiónu, a podľa možnosti vykonávať úpravy s cieľom zohľadniť aspekty špecifické pre protistranu. Inštitúcie by sa mali snažiť postupne obmedzovať používanie odhadov a zástupn ých údajov, v súlade so zlepšovaním dostupnosti a kvality údajov o ESG.

V prípade protistrán, ktorými sú veľké podniky ako sú vymedzené v článku 3 ods. 4 smernice 2013/34/EÚ, by inštitúcie mali podľa potreby zvážiť zber alebo získanie týchto dátových bodov:

• a. V prípade environmentálnych rizík:
• i. geografické umiestnenie kľúčových aktív (napr. výrobných prevádzok) a expozícia nebezpečenstvám pre životné prostredie (napr. nebezpečenstvá súvisiace s teplotou, vetrom, vodou, pevnou hmotou) na úrovni podrobnosti potrebnej na primeranú analýzu fyzických rizík a dostupnosti poistenia;
• ii. aktuálne a prípadne cieľové emisie skleníkových plynov rozsahu 1, 2 a 3 v absolútnej hodnote a v prípade potreby v hodnote intenzity;
• iii. závislosť od fosílnych palív, či už z hľadiska vstupných hospodárskych faktorov alebo príjmovej základne;
• iv. dopyt po energii a vode a/alebo ich spotreba, a to buď z hľadiska vstupných hospodárskych faktorov alebo príjmovej základne;
• v. úroveň energetickej efektívnosti expozícií spojených s nehnuteľnosťami a schopnosť protistrany splácať záväzky;
• vi. súčasné a očakávané finančné vplyvy environmentálnych rizík a príležitostí na finančnú pozíciu, finančnú výkonnosť a peňažné toky protistrany;
• vii. strategické plány súvisiace s prechodom vrátane plánu prechodu pre zmierňovanie zmeny klímy zverejneného v súlade s článkom 19a alebo článkom 29a smernice (EÚ) 2022/2464 (CSRD), ak sú k dispozícii;
• b. V prípade sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia:
• i. súlad so smernicami OECD pre nadnárodné spoločnosti, hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci;
• ii. negatívne významné vplyvy na vlastných pracovníkov, pracovníkov v rámci hodnotového reťazca, dotknuté komunity a spotrebiteľov/konečných používateľov vrátane informácií o úsilí v oblasti náležitej starostlivosti alebo procesoch na predchádzanie takýmto vplyvom a ich nápravu.

V prípade expozícií voči iným druhom protistrán, než sú veľké podniky, by inštitúcie mali:

• a. určiť údajové body potrebné na identifikáciu, meranie a riadenie rizík ESG pri zohľadnení zoznamu uvedeného v odseku 28 na podporu tohto posúdenia;
• b. použiť odborný posudok, kvalitatívne údaje, hodnotenia na úrovni portfólia a zástupné údaje v súlade s odsekom 27 ak je potrebné odstrániť nedostatky v údajoch.

4.2.3. Hlavné charakteristiky referenčných metodík na identifikáciu a meranie rizík ESG

Vo vnútorných postupoch inštitúcií by sa mala stanoviť kombinácia metodík posudzovania rizík vrátane metodík založených na expozíciách, odvetví a portfóliu a metodík založených na scenároch, ako sa stanovuje v odsekoch 31 až 42. Kombinácia metodík by sa mala zostaviť spôsobom, ktorý inštitúciám umožní komplexne posúdiť riziká ESG vo všetkých príslušných časových horizontoch. Inštitúcie by mali používať predovšetkým metódy založené na expozíciách, aby získali aspoň krátkodobý prehľad o tom, ako riziká ESG ovplyvňujú rizikový profil a ziskovosť ich protistrán, mali by používať metódy založené na odvetví, na portfóliu a na scenároch na podporu procesu strednodobého plánovania a vymedzenia limitov rizika a ochoty podstupovať riziko s cieľom nasmerovať inštitúciu k jej strategickým cieľom, a mali by prostredníctvom metód založených na scenároch posudzovať svoju citlivosť na riziká ESG v rôznych časových horizontoch vrátane dlhodobých horizontov.

• a. Metódy založené na expozícii

V súlade s ustanoveniami v odsekoch 126 a 146 usmernení EBA k vzniku a monitorovaniu úveru by inštitúcie mali mať na úrovni expozície zavedené vnútorné postupy na posúdenie expozície činností svojich protistrán a kľúčových aktív voči faktorom ESG, najmä en vironmentálnym faktorom a vplyvu zmeny klímy, ako aj primeranosť stratégií zmierňovania. Na tento účel by inštitúcie mali zabezpečiť, aby sa faktory ESG, najmä environmentálne faktory, riadne zohľadňovali v ich vnútorných postupoch klasifikácie rizík, v ce lkovom posúdení rizika zlyhania dlžníka a aby, ak je to odôvodnené ich významnosťou, boli začlenené do ukazovateľov rizika, interného bodového hodnotenia kreditného rizika alebo ratingových modelov, ako aj do oceňovania kolaterálu.

Pokiaľ ide o posudzovanie environmentálnych rizík na úrovni expozície, vnútorné postupy inštitúcií by mali zahŕňať súbor rizikových faktorov a kritérií, ktoré zachytávajú faktory fyzického rizika aj rizika prechodu. V prípade veľkých inštitúcií to príslušne zahŕňa aspoň:

• a) mieru zraniteľnosti voči nebezpečenstvám pre životné prostredie s prihliadnutím na geografické umiestnenie kľúčových aktív protistrán a ručiteľov alebo fyzického kolaterálu, ktorým sa kryjú expozície, pričom sa zohľadňujú súvahové aj podsúvahové expozície;
• b) mieru zraniteľnosti voči rizikám prechodu, pričom sa zohľadní príslušný technologický vývoj, vplyv uplatniteľných alebo budúcich predpisov v environmentálnej oblasti, ktoré majú vplyv na odvetvie činnosti protistrany, súčasné a prípadné cieľové emisie skleníkových plynov protistrany v absolútnom vyjadrení a prípadne aj v hodnote intenzity, vplyv vyvíjajúcich sa trhových preferencií a úroveň energetickej efektívnosti v prípade expozícií v oblasti nehnuteľností určených na bývanie alebo podnikanie spolu so sc hopnosťou protistrán splácať záväzky;
• c) expozíciu obchodného modelu a/alebo dodávateľského reťazca protistrany voči kritickým prerušeniam v dôsledku environmentálnych faktorov, ako je vplyv straty biodiverzity, nedostatok vody alebo znečistenie;
• d) expozíciu protistrany voči rizikám straty dobrej povesti a súdneho sporu s prihliadnutím na ukončené, prebiehajúce alebo hroziace súdne spory týkajúce sa otázok životného prostredia;
• e) (plánovanú) splatnosť alebo časovú štruktúru expozície alebo aktíva;
• f) faktory zmierňujúce riziko, ako je súkromné alebo verejné poistné krytie, napríklad na základe uplatniteľných vnútroštátnych systémoch pre riziká prírodných katastrof alebo podobných rámcov, a schopnosť protistrany zabezpečiť odolnosť voči riziku prechodu a fyzickým rizikám, a to aj prostredníctvom výhľadového plánovania prechodu.

Ak údaje potrebné na posúdenie určitých kritérií ešte nie sú k dispozícii, napríklad v prípade menších podnikov ako protistrán, inštitúcie by mali postupovať podľa krokov uvedených v odsekoch 26, 27 a 29.

Pokiaľ ide o posúdenie sociálnych rizík a rizík v oblasti správy a riadenia na úrovni expozície, inštitúcie by mali uplatniť procesy náležitej starostlivosti s cieľom posúdiť finančné vplyvy vyplývajúce zo sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia a zraniteľnosť obchodného modelu protistrán vo vzťahu k týmto faktorom, pričom by mali zohľadniť dodržiavanie sociálnych noriem a noriem správy a riadenia zo strany protistrán, ako sú normy uvedené v odseku 28 písm. b) bode i), expozíciu protistrany voči ri ziku súdneho sporu vyvolaného sociálnymi otázkami alebo otázkami správy a riadenia, ako aj platné právne predpisy v jurisdikcii, v ktorej protistrana pôsobí.

• b. Metódy založené na odvetví, portfóliu a metódy zosúladenia portfólia

Vnútorné postupy inštitúcií by mali umožňovať metodiky založené na odvetví a na portfóliu, najmä rizikové mapy, na ktorých sú zvýraznené riziká ESG jednotlivých ekonomických (pod)sektorov formou grafu alebo pomocou stupnice, ako sa uvádza v odsekoch 127 a 149 usmernení EBA k vzniku a monitorovaniu úveru. Metodiky inštitúcií by mali umožniť zmapovať ich portfól iá podľa faktorov rizika ESG a identifikovať akékoľvek zameranie na jeden alebo viacero druhov rizík ESG.

Pokiaľ ide o faktory ESG, ktoré nesúvisia s klímou, veľké inštitúcie by mali vypracovať:

• a) metódy na identifikáciu odvetví, ktoré sú vysoko závislé od ekosystémových služieb alebo majú na ne významný vplyv, a nástroje na meranie finančného vplyvu degradácie prírody a opatrení zameraných na ochranu, obnovu a/alebo zníženie negatívnych vplyvov na prírodu;
• b) prístupy k meraniu pozitívnych alebo nepriaznivých vplyvov ich portfólií na dosiahnutie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a k hodnoteniu potenciálnych súvisiacich finančných rizík.

Pokiaľ ide o riziká súvisiace s klímou, vnútorné postupy inštitúcií by mali umožňovať používanie aspoň jednej metodiky zosúladenia portfólia s cieľom na základe odvetví posúdiť mieru zosúladenia portfólií inštitúcií s klimatickými postupmi a/alebo referenčnými scenármi. Inštitúcie by mali zvážiť aj posúdenie zosúladenia na úrovni protistrany, napr. porovnaním intenzity emisií skleníkových plynov príslušnej protistrany s uplatniteľnou referenčnou hodnotou odvetvia.

Na účely odseku 37 by inštitúcie mali používať scenáre, ktoré sú vedecky podložené, relevantné pre odvetvia hospodárskej činnosti a geografické umiestnenie ich expozícií, aktuálne a pochádzajúce z vnútroštátnych, európskych alebo medzinárodných organizácií, ako sú národné environmentálne agentúry, Spoločné výskumné centrum Komisie EÚ, Medzinárodná agentúra pre energiu, sieť pre ekologizáciu finančného systému, Medzivládny panel o zmene klímy. Odvetvové spôsoby dekarbonizácie by mali byť v súlade s príslušný m cieľom politiky, ako je napríklad cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov a do roku 2030 znížiť emisie o 55 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990, prípadne s akýmkoľvek vnútroštátnym cieľom.

Na účely odseku 37 by inštitúcie mali určiť primeraný rozsah posúdení zosúladenia portfólia a stupeň sofistikovanosti používaných metodík na základe charakteristík svojich portfólií, výsledkov svojho posúdenia významnosti a ich veľkosti a zložitosti. Veľké inštitúcie s cennými papiermi obchodovanými na regulovanom trhu v rámci Únie by mali zohľadniť zoznam odvetví zahrnutý vo vzore 3 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2022/2453¹⁰ . SNCI a ostatné iné ako veľké inštitúcie môžu na vykonanie posúdení zosúladenia portfólia použiť reprezentatívne vzorky expozícií vo svojich portfóliách.

¹⁰ Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2022/2453 z 30. novembra 2022, ktorým sa menia vykonávacie technické predpisy stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2021/637, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o rizikách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (Ú. v. EÚ L 324, 19.12.2022, s. 1).

Inštitúcie by mali zdôvodniť a zdokumentovať svoje metodické rozhodnutia vrátane výberu scenára (scenárov) a základného roka, výberu odvetví a v prípade SNCI a ostatných iných ako veľkých inštitúcií aj identifikáciu reprezentatívnej vzorky expozícií, ako a j všetky významné metodické zmeny v priebehu času. Ak chýbajú údaje potrebné na meranie zosúladenia, inštitúcie by mali postupovať podľa krokov stanovených v odsekoch 26, 27 a 29.

Inštitúcie by mali zohľadniť poznatky získané z metodík zosúladenia portfólia v oblasti klímy s cieľom:

• a. posudzovať a monitorovať riziká prechodu súvisiace s klímou, ktoré vyplývajú z nesúladu protistrán a/alebo portfólií s regulačnými cieľmi a postupmi EÚ, členských štátov alebo tretích krajín v súlade s platnými klimatickými cieľmi, a možné súvisiace finanč né riziká;
• b. zabezpečiť informácie pre vlastný proces rozhodovania o formulácii a realizácii svojej ochoty podstupovať riziká, obchodnej stratégie a plánovania prechodu vrátane určovania priorít pri spolupráci s určitými protistranami.
• c. Metódy založené na scenároch

Okrem metód založených na expozícii, na odvetví, na portfóliu a metód zosúladenia portfólia by vnútorné postupy inštitúcií mali umožniť používanie analýz založených na scenároch pri testovaní ich odolnosti voči rizikám ESG, počnúc rizikami súvisiacimi s klímou, v rámci rôznych scenárov¹¹ .

¹¹ Písmeno d) mandátu uvedeného v článku 87a ods. 5 smernice 2013/36/EÚ sa bude riešiť vypracovaním doplňujúcich usmernení EBA o analýze scenárov na testovanie odolnosti inštitúcií voči environmentálnym faktorom, sociálnym faktorom a faktorom správy a riadenia.