6.2. Analýza odolnosti

Inštitúcie by mali vypracovať analýzu svojej odolnosti s cieľom posúdiť svoju schopnosť udržať si strategický smer a ziskovosť za nepriaznivých podmienok.

Ako východisko pre analýzu odolnosti by inštitúcie mali vykonať dôkladnú analýzu prostredia, v ktorom pôsobia, a jeho očakávaného vývoja v dohľadnej budúcnosti.

Na tomto základe by si inštitúcie mali stanoviť vlastný referenčný scenár, t. j. scenár, ktorý odráža najpravdepodobnejšiu cestu, ktorou by sa podľa inštitúcie mohol uberať budúci vývoj v oblasti životného prostredia. Tento interný referenčný scenár vychádza zo základného scenára používaného pri stresových testoch, ale rozširuje sa na dlhodobý horizont a v dôsledku toho sa môže v rôznej miere odchyľovať od pokračovania pozorovateľných trendov.

Okrem referenčného scenára by si inštitúcie mali vybrať aj súbor rôznych alternatívnych scenárov, ktoré majú pokryť širokú škálu pravdepodobných budúcností.

Pri vykonávaní analýzy odolnosti by inštitúcie mali zvážiť spätné väzby vyplývajúce z adaptácie finančného sektora na rastúce riziká (napr. znížené poistné krytie v regiónoch ohrozených zmenou klímy znižuje hodnotu aktív a úverovú bonitu, čo následne zvyšuje finančné straty a obmedzuje budúce investície) a jeho príspevok k finančným potrebám hospodárstva. Na tento účel by inštitúcie mali monitorovať pohyby v prerozdeľovaní kapitálu a možné účinky vytlačenia v sektoroch alebo podsektoroch, ktoré sú najviac ovplyvnené snahou o transformáciu (napr. odklon od sektorov náročných na emisie oxidu uhličitého v dôsledku zvýšeného vnímania rizika alebo nadmerné zameranie investorov na ekologické aktíva, ktoré vedie k nesprávnemu oceňovaniu a zníženej dostupnosti financovania pre sektory v prechode alebo zraniteľné malé a stredné podniky).

Súbežne s touto dôkladnou analýzou prostredia by inštitúcie mali identifikovať kľúčové vlastnosti svojho súčasného obchodného modelu vrátane základnej ziskovosti, štruktúry aktív a pasív, trhového podielu, štruktúry financovania, kľúčových faktorov úspechu a kľúčových závislostí.

Kombináciou tejto analýzy zdrojov ziskovosti ich obchodného modelu a ich referenčného scenára by inštitúcie mali vypracovať prognózy svojej rizikovo upravenej ziskovosti a niektorých ďalších významných ukazovateľov (vrátane environmentálnych ukazovateľov) pre svoje rôzne činnosti v horizonte aspoň 10 rokov. S cieľom kriticky posúdiť odolnosť svojej stratégie by inštitúcie mali reprodukovať prognózy vypracované na základe svojho referenčného scenára so súborom alternatívnych scenárov.

Inštitúcie by mali analýzu rozdeliť do niekoľkých časových horizontov, pričom by mali zabezpečiť konzistentnosť medzi jednotlivými horizontmi. Pritom by mali byť schopné vykonávať relatívne presnejšie projekcie v krátkodobom horizonte (napr. pod päť rokov) . S predlžovaním časového horizontu môžu inštitúcie používať rozpätia očakávanej výkonnosti svojej stratégie a ďalších kľúčových ukazovateľov.

Na účely analýzy odolnosti by inštitúcie mali použiť predpoklad obmedzeného dynamického portfólia, ktorý obmedzuje zmeny v rámci ich hlavných portfólií na tie, ktoré sú stanovené v ich existujúcej stratégii. Inštitúcie by mali najmä zabezpečiť, aby ich prognózy boli v súlade s cieľmi stanovenými v ich pláne v súlade s článkom 76 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ. Ako doplnok môžu inštitúcie použiť predpoklad úplného dynamického portfólia, ktorý zahŕňa predpokladaný vývoj environmentálnych faktorov aj ich očakávanú reakciu na tento vývoj.

Analýza odolnosti by mala inštitúciám poskytnúť posúdenie životaschopnosti ich obchodného modelu a udržateľnosti ich stratégie v rámci každého z testovaných scenárov. Inštitúcie by mali zvážiť zistenia z celého rozsahu scenárov a nezameriavať sa len na zis tenia zo scenárov stredného rozsahu (t. j. scenárov, ktoré sa len mierne odchyľujú od ich referenčného scenára). V dôsledku toho by vykonanie analýzy odolnosti malo inštitúcii pomôcť pri posudzovaní a prípadnej úprave jej stratégie (vrátane plánu prechodu) s cieľom zabezpečiť jej odolnosť voči alternatívnym nepriaznivým scenárom.