Zásady a metodické hľadiská

V závislosti od komplexnosti prístupu môžu mať scenáre formu jednoduchých príbehov alebo podrobnejších kvantitatívnych prognóz.

Príslušné orgány sa môžu rozhodnúť uplatňovať rovnaké scenáre na všetky finančné subjekty v záujme porovnateľnosti alebo prispôsobiť scenáre konkrétnym kategóriám finančných subjektov vzhľadom na ich rizikové profily a obchodné modely.

Prístup zhora nadol versus prístup zdola nahor

Príslušné orgány by mali posúdiť výhody prístupu zhora nadol v porovnaní s prístupom zdola nahor a vybrať najvhodnejšiu metódu na základe konkrétnych cieľov, vyspelosti finančných subjektov v oblasti stresového testovania ESG a povahy expozícií, na ktoré s a hodnotenie vzťahuje, pričom by mali zohľadniť tieto hľadiská:

• ▪ Prístup zhora nadol, pri ktorom príslušné orgány centrálne vypočítavajú vplyvy scenárov záťažových testov, zabezpečuje určitú mieru porovnateľnosti medzi finančnými subjektmi a poskytuje príslušným orgánom silnejšiu kontrolu nad procesom a metodikou, čím s a znižuje zaťaženie odvetvia.
• ▪ Prístup zdola nahor, v rámci ktorého finančné subjekty vypočítavajú vplyv samotných scenárov stresových testov, ponúka vyššiu úroveň podrobnosti, čo umožňuje zachytiť idiosynkratické prvky špecifické pre niektoré portfóliá, protistrany a expozície. Podporu je sa ním aj väčšia angažovanosť v procese stresového testovania a pomáha zlepšovať budovanie kapacít finančných subjektov.

Pri používaní prístupu zdola nahor majú príslušné orgány stanoviť jasné metodické rámce na zabezpečenie konzistentnosti a rovnakých podmienok pre všetky finančné subjekty vrátane hľadísk proporcionality, pokiaľ ide o očakávania týkajúce sa komplexnosti výpočtu vplyvu.

Možno zvážiť hybridný prístup, ktorý by využíval silné stránky oboch metodík. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o vhodnom prístupe na základe dostupnosti údajov a vlastníctva modelu, pričom zohľadnia, že konkrétne portfóliá alebo činnosti, ako je napríklad upisovacie riziko, si môžu vyžadovať podrobnejšie údaje a modelovanie, než je uskutočniteľné v rámci prístupu zhora nadol.

Úroveň podrobnosti

Pri rozhodovaní o úrovni podrobnosti by príslušné orgány mali nájsť vhodnú rovnováhu medzi jednoduchosťou a presnosťou, pričom by mali zohľadniť dostupnosť údajov, ich kvalitu a metodickú vyspelosť. Môžu byť potrebné podrobnejšie údaje, napríklad na primer ané zachytenie vplyvov rizika prechodu na úrovni činnosti alebo na úrovni subjektu alebo regionálnych/miestnych vplyvov fyzických rizík.

Príslušné orgány by mali zvážiť aspoň tieto rozmery podrobnosti:

• a. Na úrovni portfólia: rozlíšenie podľa triedy aktív (napr. podnikové úvery, hypotéky, štátne expozície, akcie a podnikové dlhopisy).
• b. Na úrovni odvetvia: klasifikácia na základe priemyselného odvetvia (napr. odvetvia s vysokým obsahom uhlíka, energetika, nehnuteľnosti, poľnohospodárstvo). V prípade konkrétnych odvetví možno preskúmať vyššiu mieru podrobnosti (napr. elektrická energia, od vetvie ovplyvnené prelomovou technológiou, odvetvia založené na fosílnych palivách). V prípade nehnuteľností sa môže preskúmať rozdiel medzi expozíciami voči komerčným nehnuteľnostiam a expozíciám voči nehnuteľnostiam určeným na bývanie.
• c. Na geografickej úrovni: rozlišovanie podľa regiónov (napr. úroveň NUTS 3) s cieľom posúdiť vystavenie rizikám ESG špecifickým pre danú lokalitu, najmä fyzickým rizikám.
• d. Na úrovni protistrany: granularita podľa jednotlivých dlžníkov alebo skupín dlžníkov, ak sú riziká koncentrácie významné.
• e. Kategória rizika: oddelené určovanie fyzických rizík (akútnych a chronických klimatických nebezpečenstiev), prechodných rizík (zmeny v politike, technológiách a na trhu) a iných environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov správy a riadenia (napr. strata biodiverzity, znečistenie, sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia).

Príslušné orgány by mali rozhodnúť o primeranej úrovni podrobnosti údajov v závislosti od typu aktíva/portfólia a cieľa daného postupu. Napríklad v prípade expozícií voči štátnym dlhopisom by mohla postačovať úroveň krajiny, zatiaľ čo v prípade úverových a lebo upisovacích portfólií by sa mala preskúmať aspoň regionálna podrobnosť až po geolokalizačné údaje s cieľom posúdiť fyzické riziko.

Pri analýze finančných prostriedkov môžu príslušné orgány, ak je to možné a v súlade s uplatniteľným odvetvovým nariadením, zvážiť prístup založený na prezretí podkladových expozícií, pokiaľ ide o držbu finančných prostriedkov.

Predpoklady týkajúce sa súvahy

Pri záťažových testoch ESG by príslušné orgány mali začať uplatňovaním prístupu statickej súvahy, ktorý sa bežne uplatňuje pri tradičných stresových testoch. Ak je to však možné a uplatniteľné, môžu v závislosti od časového horizontu zvážiť štrukturálne vplyvy plánu transformácie finančných subjektov.

Pri cvičeniach so strednodobými až dlhodobými časovými horizontmi by sa mohol uplatniť prístup dynamickej súvahy (s obmedzeniami alebo bez nich) na zabezpečenie väčšej reálnosti, prípadne zamerania sa na hlavné súvahové položky, ktoré odrážajú zmeny v zlož ení portfólia (vyvíjajúce sa expozície, prerozdelenie aktív a opatrenia na zmiernenie rizika v reakcii na otrasy súvisiace s ESG).

Vzhľadom na neistoty súvisiace s cestami prechodu, vývojom politiky a trhovými reakciami by príslušné orgány mali zvážiť, že budú od finančných subjektov vyžadovať, aby svoje plánované reakcie odôvodnili, pričom zabezpečia, aby úpravy v súvahe, ako je prerozdeľovanie portfólia, zmeny v politikách poskytovania úverov alebo upisovania alebo zmeny v štruktúrach financovania, boli realistické a v súlade s ich zverejnenými stratégiami prechodu.

Všetky opatrenia v oblasti riadenia uznané finančnými subjektmi sa majú posudzovať na základe ich uskutočniteľnosti, včasnosti a potenciálnych neplánovaných dôsledkov, čím sa zabráni nadmernému spoliehaniu sa na optimistické predpoklady. Príslušné orgány majú zabezpečiť, aby prístup dynamickej súvahy s obmedzeniami posilňoval realizmus a výhľadový charakter stresových testov ESG prostredníctvom začlenenia dôveryhodných plánov a manažérskych odpovedí pri zachovaní minimálnych záruk proti nadmernej flexibilite pri predpokladoch a zlepšení porovnateľnosti výsledkov stresových testov. Vzorka finančných subjektov

Príslušné orgány by mali vymedziť vhodnú vzorku finančných subjektov, ktoré sa majú zúčastniť na stresovom testovaní ESG a/alebo analýze scenárov ESG, pričom by mali zabezpečiť dostatočné pokrytie v rámci odvetvia/trhu, pričom by mali zohľadniť špecifikova né ciele a v prípade tematických posúdení zameranie tohto uplatňovania. Návrh stresového testu by sa mal v prípade potreby upraviť tak, aby odrážal vlastnosti rôznych kategórií finančných subjektov.

Príslušné orgány by takisto mali zvážiť vykonávanie cielených cvičení týkajúcich sa konkrétnych podskupín subjektov s cieľom riešiť konkrétne zraniteľné miesta alebo vyvíjajúce sa trendy v oblasti rizík ESG.

Primeranosť

Príslušné orgány by mali uplatňovať zásady proporcionality, ktoré umožňujú metodické zjednodušenia vzhľadom na veľkosť, povahu a zložitosť činností finančných subjektov, ako aj významnosť rizík. Zásada proporcionality by sa mala vzťahovať aj na požiadavky na podávanie správ, návrh scenárov a modelovanie očakávaní, čím by sa zabezpečila primeraná rovnováha medzi analytickou spoľahlivosťou a praktickou realizovateľnosťou.

Vzhľadom na počiatočné štádium vývoja modelovania záťažových testov ESG a dostupnosti údajov môžu príslušné orgány zvážiť obmedzenie rozsahu analýzy, čím sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi nákladmi a prínosmi pre príslušné orgány aj finančné subjekty.

Obmedzenia modelu

Príslušné orgány by mali uznať, že všetky modely majú prirodzené obmedzenia, čo platí najmä pre vyvíjajúce sa modely ESG. V prípade stresového testovania zdola nahor by sa na zmiernenie týchto obmedzení a na zvýšenie robustnosti a dôveryhodnosti stresového testovania ESG a analýzy odolnosti mali použiť doplnkové analýzy na krížovú validáciu výsledkov a zabezpečenie ich vierohodnosti, techniky benchmarkingu a krížová validácia výsledkov pomocou alternatívnych metodík.

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa na tento proces vyčlenili dostatočné a primerané ľudské a materiálne zdroje. To zahŕňa trvalé alebo ad hoc zapojenie zamestnancov s odbornými znalosťami v oblasti posudzovania rizík ESG, metodík stresového testovania a finančného dohľadu.

Príslušné orgány by mali mať kapacity na správu a zber údajov, ktoré podporujú prístup k vysokokvalitným údajom o ESG. Majú tiež vytvoriť a udržiavať IT infraštruktúru, ktorá umožňuje účinný zber údajov, určenie primeraného scenára a analýzu výsledkov. Harmonogram hodnotenia

Príslušné orgány by mali stanoviť vhodné lehoty na vykonanie stresových testov ESG a analýz scenárov, pričom by sa mala vyvážiť potreba úplnosti a presnosti s požiadavkami rozhodovacieho procesu. Finančným subjektom by sa mal poskytnúť dostatočný čas na pr ípravu relevantných informácií a vykonanie ich posúdení, pričom by sa príslušným orgánom malo umožniť vykonať komplexné preskúmanie a zabezpečiť presné podávanie správ.

Tento proces má byť štruktúrovaný tak, aby uľahčoval efektívnu analýzu, konzistentné oznamovanie zistení a začlenenie do širšieho rámca dohľadu.

Zber údajov

V prípade monitorovania zhora nadol príslušné orgány majú v čo najväčšej miere využívať regulačné vykazovanie a využiť v prípade potreby existujúce rámce pre zverejňovanie informácií a externé zdroje. Zber údajov ad hoc môžu považovať za nevyhnutný doplnko vý zdroj informácií. Zhromaždené informácie by sa mali obmedziť na tie, ktoré sa používajú na analýzy a potvrdzovanie.

V prípade existencie medzier v údajoch by príslušné orgány mali podporovať používanie primeraných náhradných ukazovateľov, odhadov a odborných posudkov a zároveň povzbudzovať finančné subjekty, aby postupne zlepšovali svoje interné kapacity v oblasti údajo v.

Proces zabezpečovania kvality

Mal by sa zaviesť prísny proces zabezpečenia kvality, aby sa overila presnosť, konzistentnosť a spoľahlivosť výsledkov stresových testov. Príslušné orgány by mali zaviesť mechanizmy preskúmania (napr. benchmarking alebo vzájomné hodnotenie) na posúdenie kvality údajov, spoľahlivosti metodiky a prípadne primeranosti scenára. V prípade potreby by mal odborný posudok dopĺňať kvantitatívne zistenia s cieľom zmierniť modelové obmedzenia.

Efektívny dialóg s finančnými subjektmi

Príslušné orgány by mali počas celého procesu testovania za podmienok zvýšenej záťaže viesť s finančnými subjektmi efektívny a štruktúrovaný dialóg. To zahŕňa poskytnutie jasných usmernení k očakávaniam, uľahčenie zapojenia v kľúčových fázach a zabezpečenie toho, aby finančné subjekty mali príležitosť objasniť metodické aspekty. Pravidelná interakcia zvýši dôveryhodnosť hodnotenia a zlepší schopnosť finančných subjektov začleniť hľadiská rizík ESG do svojich vlastných rámcov riadenia rizík.

Cezhraničná a celosystémová koordinácia

Ak je to relevantné a možné, príslušné orgány majú koordinovať svoju činnosť v rôznych jurisdikciách, aby umožnili harmonizovaný prístup k stresovému testovaniu ESG pre cezhraničné finančné skupiny. To zahŕňa spoluprácu s ostatnými orgánmi dohľadu s cieľom zosúladiť metodiky, vymieňať si osvedčené postupy a predchádzať regulačnej fragmentácii.