6.2. Posúdenie kreditného rizika a rizika protistrany

Pri posudzovaní rámca riadenia kreditného rizika majú príslušné orgány vyhodnotiť, či inštitúcia dodržiava právne akty uverejnené samostatne na webovom sídle EBA, ako sa uvádza v odseku 12.

Príslušné orgány majú posúdiť kreditné riziko pochádzajúce zo všetkých expozícií nezaznamenaných v obchodnej knihe (vrátane podsúvahových položiek). Majú posúdiť aj kreditné riziko protistrany a riziko vyrovnania, ktoré by mohli patriť do neobchodnej aj obchodnej knihy. Na účely takéhoto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť všetky zložky, ktoré sú rozhodujúce pre možné kreditné straty, a najmä:

• a. pravdepodobnosť kreditnej udalosti (t. j. zlyhania) alebo korelačných kreditných udalostí, ktoré sa týkajú predovšetkým dlžníkov a ich schopnosti splácať príslušné záväzky;
• b. veľkosť expozícií podliehajúcich kreditnému riziku;
• c. mieru návratnosti pohľadávky expozícií voči kreditnému riziku v prípade platobnej neschopnosti dlžníkov.

Príslušné orgány majú zohľadniť možnosť, že tieto zložky sa časom môžu zhoršovať v porovnaní s očakávanými výsledkami.

Príslušné orgány majú posúdiť vplyv rizík ESG na vlastné kreditné riziko, ako aj primeranosť kontrolných mechanizmov kreditného rizika súvisiacich s rizikami ESG, pričom majú uprednostňovať environmentálne riziká. Príslušné orgány majú pri posudzovaní rizika úverovej koncentrácie a realitného rizika, ako aj pri posudzovaní kreditného rizika v konkrétnych portfóliách alebo triedach expozícií považovaných za významne vystavené environmentálnym rizikám, zvážiť najmä environmentálne prechodné a fyzické riziká.

Okrem toho majú príslušné orgány venovať pozornosť aj zohľadneniu rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v kontexte procesu udeľovania úverov, vrátane toho, či má inštitúcia zavedené systémy a kontroly na zabezpečenie toho, aby prostriedky použité na splatenie úverov pochádzali z legitímnych zdrojov.

6.2.2. Posúdenie inherentného kreditného rizika

Identifikácia významných zdrojov kreditného rizika

Príslušné orgány majú posúdiť kreditné riziko tak z aktuálneho, ako aj z budúceho hľadiska, pričom do posúdenia začlenia analýzu aktuálneho kreditného rizika portfólia s posúdením stratégie v oblasti kreditného rizika inštitúcie, ochoty podstupovať riziká a limitov rizika (potenciálne ako súčasť širšieho posúdenia stratégie vykonávanej ako súčasť analýzy obchodného modelu). Príslušné orgány majú takisto zvážiť, ako by na tieto prvky mohol vplývať očakávaný, ako aj stresový makroekonomický vývoj.

Na účely posúdenia inherentného kreditného rizika inštitúcie majú príslušné orgány najprv určiť jej expozíciu voči kreditnému riziku. Na to, aby dosiahli tento cieľ a zabezpečili konzistentnú identifikáciu zdrojov kreditného rizika, ktorým je alebo by mohla byť inštitúcia vystavená, majú príslušné orgány zvážiť tieto zdroje informácií:

• a. šablóny pre regulačné výkazníctvo, ako napríklad COREP a FINREP, s ohľadom na príslušné regulačné triedy expozícií na základe prístupu inštitúcie k požiadavkám na vlastné zdroje (t.
• j. štandardizovaný prístup alebo IRB);
• b. poznatky získané z posúdenia iných prvkov v rámci SREP (ako je analýza obchodného modelu) a z predchádzajúcich činností dohľadu;
• c. porovnania postavenia inštitúcie s rovnocennými inštitúciami, ak sú k dispozícii. Predovšetkým v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup založený na interných ratingoch, majú príslušné orgány zohľadniť výsledok referenčného porovnávania vykonaného orgánmi dohľadu v súlade s článkom 78 smernice 2013/36/EÚ.

Príslušné orgány majú svoje posúdenie zamerať predovšetkým na najvýznamnejšie identifikované zdroje kreditného rizika a vyhodnotiť ich významnosť pre inštitúciu z prudenciálneho hľadiska. Pri vykonávaní tohto posúdenia majú zohľadniť nasledujúce prvky:

• a. stratégiu v oblasti kreditného rizika, ochotu podstupovať riziká a príslušné limity;
• b. výšku hodnoty expozície daného portfólia v porovnaní s celkovou hodnotou expozície kreditných expozícií, vrátane jej vývoja v čase;
• c. výšku požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko pre dané portfólio v porovnaní s celkovou požiadavkou na vlastné zdroje vrátane jej vývoja v čase;
• d. v príslušných prípadoch interný kapitál vyčlenený inštitúciou pre kreditné riziko pre dané portfólio v porovnaní s celkovým interným kapitálom;
• e. zloženie a kvalitu súvahových a podsúvahových položiek súvisiacich s úvermi v bezproblémovom (vrátane expozícií s úľavou) a problémovom portfóliu vrátane úrovne a zmeny znížených hodnôt a odpisov a mier zlyhania úverového portfólia v priebehu času.

Príslušné orgány majú posúdiť významnosť rizika vo vzťahu k súčasnému portfóliu, ako aj z historického a výhľadového hľadiska (predchádzajúce zmeny týchto údajov a prognóz, ak sú k dispozícii).

Ako dodatočný zdroj informácií pre posúdenie významnosti majú príslušné orgány zohľadniť interné parametre kreditného rizika, ktoré inštitúcia používa (ak sú k dispozícii a je to vhodné). To zahŕňa aj posúdenie ich primeranosti z hľadiska presného kvantifikovania expozícií voči kreditnému riziku v rôznych portfóliách, pričom osobitná pozornosť sa venuje dôkazom z výročnej správy vypracovanej validačnou funkciou inštitúcie, a konkrétnejšie výsledkom spätného testovania – teda porovnaniu odhadovaných parametrov s pozorovanými výsledkami, ktoré vykonala inštitúcia. Príslušné orgány majú klásť dôraz na portfóliá, v ktorých odhadované parametre podhodnotili pozorované výsledky.

Príslušné orgány majú takisto zohľadniť výsledky stresových testov, ktoré vykonala inštitúcia na určenie dovtedy nezistených zdrojov kreditného rizika, ako sú riziká vyplývajúce zo zmien kreditnej kvality, úverových koncentrácií, hodnoty kolaterálu a expozície voči kreditnému riziku počas stresového obdobia.

Na základe posúdenia významnosti vykonaného v predchádzajúcich odsekoch, ako aj na základe rozsahu a zložitosti kreditného rizika a úverového portfólia inštitúcie majú príslušné orgány zvoliť primeranú úroveň podrobnosti pre toto posúdenie. Povaha, veľkosť a zloženie úverového portfólia (súvahových a podsúvahových položiek súvisiacich s úvermi)

Príslušné orgány majú posúdiť povahu expozícií voči kreditnému riziku (t. j. druhy dlžníkov a expozícií), a analyzovať zloženie úverového portfólia inštitúcie. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány zvážiť aj to, ako môže povaha expozície voči kreditnému riziku ovplyvniť veľkosť expozície (napr. úverové linky/nečerpané prísľuby čerpané dlžníkmi, zahraničná mena), pričom majú zohľadniť právnu spôsobilosť inštitúcie jednostranne zrušiť nevyčerpané sumy záväzných kreditných facilít.

Na posúdenie charakteru kreditného rizika majú príslušné orgány zvážiť prinajmenšom tieto podkategórie kreditného rizika vykonaním podrobnejšieho preskúmania tých podkategórií, ktoré sa považujú za najdôležitejšie pre inštitúciu²⁸ :

• a. riziko úverovej koncentrácie;
• b. kreditné riziko protistrany a riziko vyrovnania a dodania;
• c. riziko krajiny;
• d. kreditné riziko zo sekuritizácií;
• e. riziko poskytovania úverov v cudzej mene;
• f. realitné riziko;
• g. akciové riziko v bankovej knihe;
• h. riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov;
• i. riziko modelov pre regulatórne schválené modely.

²⁸ Neúplný rozpis podkategórií kreditného rizika a ďalšie podrobnosti o ich posudzovaní nájdete v prílohe I.

Ak sa expozície vo forme špecializovaného financovania považujú za významné, príslušné orgány majú posudzovať takéto expozície oddelene od iných činností poskytovania úverov, pretože riziko takýchto expozícií spočíva v ziskovosti financovaného aktíva alebo projektu (napr. nehnuteľnosť určená na podnikanie, elektráreň, preprava tovaru, komodity atď.) a nie v dlžníkovi (ktorým je zvyčajne účelovo vytvorený subjekt). Pri tomto posudzovaní príslušné orgány zvážia:

• a. ziskovosť projektov a konzervatívnosť predpokladov, na ktorých sú založené obchodné plány (vrátane kreditného rizika hlavných klientov);
• b. vplyv zmien v právnych predpisoch, najmä v dotovaných sektoroch, na budúce peňažné toky;
• c. vplyv premenlivého dopytu na trhu, v relevantných prípadoch, a existenciu trhu pre potenciálny budúci predaj financovaného cieľa;
• d. existenciu syndikátu alebo iných veriteľov, ktorí sa delia o kreditné riziko;
• e. každú formu záruky poskytnutej sponzormi;
• f. potenciálne zvýšenie rizika koncentrácie, ktoré môžu tieto činnosti so sebou priniesť. Kreditná kvalita portfólia

Pri posudzovaní kreditnej kvality portfólia majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť primeranosti klasifikácie expozícií voči kreditnému riziku a posúdiť vplyv možnej nesprávnej klasifikácie s následným oneskorením pri tvorbe opravných položiek a rezerv a uznávaní strát inštitúciou.

Príslušné orgány majú vykonať analýzu s cieľom rozlišovať medzi kategóriami bezproblémových expozícií, problémových expozícií a expozícií s úľavou, a to s ohľadom na počet dlžníkov, ako aj na príslušné sumy/objemy. Príslušné orgány majú posúdiť celkovú kreditnú kvalitu na úrovni portfólia a odlišné stupne kvality v každej z uvedených kategórií, aby mohli stanoviť celkové kreditné riziko inštitúcie. Ako súčasť tohto posúdenia majú príslušné orgány analyzovať riziko zlyhania a prechodu podľa tried expozície, so zohľadnením trendov v oblasti kreditnej kvality v priebehu času, a majú zvážiť, či skutočná kreditná kvalita portfólia zodpovedá uvádzanej ochote podstupovať riziká, a určiť dôvody akýchkoľvek odchýlok.

Výsledkom má byť celkové posúdenie celého úverového cyklu inštitúcie, od poskytnutia úveru až po monitorovanie a riadenie jednotlivých kategórií expozícií. Príslušné orgány majú pri vykonávaní tejto analýzy využiť porovnanie s porovnateľnými inštitúciami a referenčné portfóliá (t. j. portfóliá dlžníkov, ktorí sú spoloční pre skupiny inštitúcií), ak je to vhodné a možné. Táto analýza sa má vykonať s prihliadnutím na:

• a. ukazovatele kvality aktív, historické trendy a miery rastu podľa typov dlžníkov, sektorov a produktov, rozdelenie dlžníkov podľa úverových stupňov, historické miery prechodu medzi úverovými stupňami, miery omeškania a zlyhania v rôznych časových horizontoch;
• b. podiely problémových úverov a krytie podľa portfólia, sektora, geografickej oblasti a ich vývoj v čase, pričom sa zohľadňujú aj príslušné kladné/záporné peňažné toky z každého príslušného portfólia, rozdelenie expozícií medzi jednotlivé triedy problémových expozícií (t. j. po splatnosti, pochybné), úroveň a zmeny v čase znížených hodnôt a odpisov pre každý relevantný faktor, historické miery uspokojenia pohľadávky a dĺžku procesu vymáhania, zabavené aktíva a ich zmeny v priebehu času, ako aj dobu, ktorá uplynula od klasifikácie expozícií ako problémových.

Príslušné orgány majú posúdiť, či sú výška opravných položiek a rezerv na krytie úverových strát a úpravy ocenenia pohľadávok primerané kvalite expozícií a, ak je to relevantné, výške kolaterálu, pričom sa má posúdiť najmä to, či je výška opravných položiek a rezerv na krytie úverových strát v súlade s úrovňou rizika v rôznych portfóliách, v priebehu času a v porovnaní s relevantnými porovnateľnými inštitúciami, ako aj s relevantným makroekonomickým vývojom, a či úpravy ocenenia pohľadávok odrážajú úverovú bonitu príslušných protistrán. Ak sa to považuje za nevyhnutné, príslušné orgány majú uplatniť kontroly na mieste alebo iné vhodné opatrenia orgánov dohľadu na posúdenie, či je úroveň opravných položiek a rezerv na úverové straty a krytia rizika primeraná alebo nie, napríklad vyhodnotením vzorky úverov. Pri vykonávaní takéhoto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť aj všetky zistenia, na ktoré upozornili interní a externí audítori, ak sú k dispozícii.

Pri posudzovaní inherentného kreditného rizika inštitúcie majú príslušné orgány zohľadniť aj výsledky stresových testov, ktoré vykonala inštitúcia na určenie dovtedy nezistených zdrojov kreditného rizika, ako sú riziká vyplývajúce zo zmien kreditnej kvality, úverových koncentrácií, hodnoty kolaterálu a expozície voči kreditnému riziku počas stresového obdobia.

Úroveň a kvalita rámca zmierňovania kreditného rizika

Príslušné orgány majú zvážiť úroveň a kvalitu záruk (vrátane kreditných derivátov) a dostupného kolaterálu, ktorý zmierni kreditné straty v prípade výskytu kreditných udalostí, vrátane udalostí, ktoré sa neakceptujú ako prípustné postupy zmierňovania kreditného rizika na účely výpočtu vlastných zdrojov. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány zvážiť:

• a. pokrytie zabezpečené kolaterálom a zárukami podľa jednotlivých portfólií, druhu dlžníka, ratingového hodnotenia, sektoru a ďalších relevantných aspektov;
• b. hodnoty kolaterálu pre bezproblémové a problémové expozície;
• c. historické miery uspokojenia pohľadávky podľa druhov a výšky kolaterálu a záruk.

Príslušné orgány majú takisto posúdiť významnosť reziduálneho rizika (ako sa uvádza v článku 80 smernice 2013/36/EÚ) a najmä primeranosť a vymáhateľnosť dohôd o kolaterále a záruk, načasovanie a schopnosť zrealizovať kolaterál a uplatniť záruky v rámci vnútroštátneho právneho rámca, likviditu a volatilitu hodnôt aktív slúžiacich ako kolaterál, ako aj hodnotu kolaterálu, ktorú je možné získať späť v rámci akýchkoľvek opatrení na vymáhanie pohľadávok. Príslušné orgány majú posúdiť aj koncentráciu ručiteľov a kolaterálu, ako aj vzájomný vzťah s úverovou bonitou dlžníkov (t. j. riziko nepriaznivej závislosti) a potenciálny vplyv s ohľadom na účinnosť ochrany.

Faktory ESG

Pri posudzovaní vplyvu rizík ESG, a najmä environmentálnych rizík, na inherentné kreditné riziko sa príslušné orgány majú snažiť zohľadňovať špecifické charakteristiky týchto rizík, ako je ich výhľadový charakter a odlišné vplyvy v rôznych časových horizontoch, pričom majú brať do úvahy neistoty spojené s dlhodobými prognózami a zároveň rozvíjať svoju schopnosť zohľadňovať tieto charakteristiky vo svojom posudzovaní.

6.2.3. Posúdenie rámca riadenia a kontroly kreditného rizika

Na dosiahnutie komplexného pochopenia profilu kreditného rizika inštitúcie majú príslušné orgány preskúmať rámec riadenia a kontroly kreditného rizika inštitúcie a jeho primeranosť vzhľadom na expozície voči inherentnému kreditnému riziku. Pri tomto posúdení sa príslušné orgány majú opierať aj o výsledok vyplývajúci z posúdenia ďalších prvkov v rámci SREP (ako sú analýza obchodného modelu a oblasti riadenia). Pre inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie stratégií na (zníženie) problémových expozícií a súvisiace riadiace a prevádzkové usmernenie, majú príslušné orgány posúdiť aj to, či inštitúcie spĺňajú konkrétne požiadavky stanovené v príslušných usmerneniach EBA pre také stratégie a ich sfunkčnenie, aj pokiaľ ide

• o plnenie záväzkov ochrany spotrebiteľa. Stratégia v oblasti kreditného rizika a ochota podstupovať riziká

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia spoľahlivú, zrozumiteľne formulovanú a zdokumentovanú ochotu podstupovať riziká, stratégiu a limity v oblasti kreditného rizika schválené riadiacim orgánom. Pri tomto posudzovaní majú príslušné orgány okrem iných faktorov zohľadniť úlohu riadiaceho orgánu pri stanovovaní, schvaľovaní a prehodnocovaní stratégie v oblasti kreditného rizika a ochoty podstupovať riziká, riadne vykonávanie tejto stratégie vrcholovým manažmentom, ako aj jej primeranosť pre danú inštitúciu s ohľadom na jej obchodný model, celkovú mieru ochoty podstupovať riziká, súčasné a budúce trhové prostredie a finančnú situáciu.

Organizačný rámec a rámec vnútornej kontroly

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia má primeraný organizačný rámec a mechanizmus správy a riadenia umožňujúce účinné prijímanie, riadenie, meranie a kontrolu kreditného rizika s dostatočnými ľudskými a technickými zdrojmi (z hľadiska kvality aj množstva), aby mohla vykonávať požadované úlohy. Majú posúdiť najmä to, či riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie rozumejú predpokladom, na ktorých je založený systém merania kreditného rizika. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány zohľadniť primeranosť línií zodpovedností, ako aj zručnosti a skúsenosti zamestnancov potrebné na vykonávanie ich úloh v oblasti prijímania, merania, monitorovania a vykazovania kreditného rizika vrátane riadenia problémových expozícií, a najmä ich riešenia, a napokon aj existenciu zreteľného oddelenia medzi osobami, ktoré riziko podstupujú, a tými, ktoré ho riadia.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia disponuje primeranými politikami a postupmi v oblasti poskytovania úverov, identifikácie, merania, vykazovania a kontroly kreditného rizika a či sú tieto v súlade so stratégiou inštitúcie v oblasti kreditného rizika a pokrývajú všetky hlavné oblasti činnosti a procesy. To zahŕňa posúdenie, či sú tieto politiky jasne potvrdené, oznámené a dôsledne uplatňované v celej inštitúcii a v bankovej skupine, do ktorej inštitúcia patrí. Príslušné orgány majú na účely tohto posúdenia zohľadniť, či riadiaci orgán tieto politiky schvaľuje a pravidelne ich prerokúva a prehodnocuje v súlade so stratégiami riadenia rizík, ako aj to, či vrcholový manažment nesie zodpovednosť za vypracovanie a vykonávanie týchto zásad a postupov vymedzených riadiacim orgánom.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia má vhodný rámec na identifikáciu kreditného rizika, porozumenie tomuto riziku, jeho meranie, monitorovanie a vykazovanie, a či je tento rámec v súlade s veľkosťou a zložitosťou inštitúcie. V tejto súvislosti majú príslušné orgány zvážiť, či inštitúcia disponuje vhodnou dátovou infraštruktúrou a či sú analytické metódy vhodné na to, aby inštitúcia mohla primerane riadiť svoje kreditné riziko, spĺňať požiadavky vykazovania na účely dohľadu a aby mohla odhaliť, merať a pravidelne monitorovať kreditné riziko obsiahnuté vo všetkých súvahových a podsúvahových transakciách (ak je to relevantné na úrovni skupiny),

Príslušné orgány majú posúdiť, či riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie rozumejú predpokladom, na ktorých je založený systém merania kreditného rizika, a či si uvedomujú mieru príslušného rizika modelu. Majú posúdiť, či inštitúcia vykonala stresové testovanie s cieľom porozumieť vplyvu nepriaznivých udalostí na jej expozície voči kreditnému riziku a na primeranosť jej tvorby opravných položiek a rezerv na krytie kreditného rizika, a to prostredníctvom zohľadnenia frekvencie stresových testov, identifikovaných relevantných rizikových faktorov, predpokladov, z ktorých vychádza stresový scenár, ako aj interného použitia výsledkov stresového testovania na účely kapitálového plánovania a stratégií v oblasti kreditného rizika.

Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia stanovila a vykonala neprerušované a účinné monitorovanie expozícií voči kreditnému riziku (vrátane úverovej koncentrácie) v celej inštitúcii, okrem iného aj pomocou konkrétnych ukazovateľov a dôležitých spúšťacích mechanizmov na zabezpečenie účinných včasných varovaní. Príslušné orgány majú posúdiť, či inštitúcia zaviedla pravidelné vykazovanie expozícií voči kreditnému riziku vrátane výsledku stresového testovania, a to riadiacemu orgánu, vrcholovému manažmentu a príslušným manažérom kreditného rizika.

Príslušné orgány majú posúdiť, či má inštitúcia pevný a komplexný rámec vnútornej kontroly a spoľahlivé záruky na zmiernenie svojho kreditného rizika v súlade s jej stratégiou v oblasti kreditného rizika a ochotou podstupovať riziká. Na účely tohto posúdenia majú príslušné orgány venovať pozornosť najmä primeranému rozsahu pôsobnosti funkcií kontroly inštitúcie (vrátane všetkých konsolidovaných subjektov, geografických lokalít a úverových činností), existencii prevádzkových limitov a iných postupov zameraných na udržanie expozícií voči kreditnému riziku na úrovniach prijateľných pre inštitúciu v súlade s jej ochotou podstupovať riziká a jej limitmi. Na tento účel majú príslušné orgány venovať osobitnú pozornosť tomu, či inštitúcia disponuje primeranými vnútornými kontrolami a postupmi, ktoré zabezpečujú, že porušenia politík, postupov a limitov (alebo výnimky z nich) sú včas hlásené príslušnej úrovni vedenia na prijatie opatrení vrátane kontrol zameraných na identifikáciu, posúdenie a riadenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je inštitúcia vystavená v dôsledku činností súvisiacich s poskytovaním úverov.

Pri tomto posudzovaní príslušné orgány zvážia, či je systém limitov primeraný vzhľadom na zložitosť inštitúcie a jej schopnosť merať a riadiť kreditné riziko. To zahŕňa aj posúdenie, či sú stanovené limity absolútne alebo či môže dôjsť k ich porušeniu. V tomto poslednom prípade má byť v politikách inštitúcie jasne opísané obdobie, počas ktorého je možné porušovať limity, a majú byť uvedené presne stanovené okolnosti, za ktorých sú tieto porušenia možné. Okrem toho majú príslušné orgány posúdiť primeranosť zavedených postupov, ktorých cieľom je informovať správcov úverov o ich limitoch, ako aj to, či sa tieto limity pravidelne preskúmavajú a aktualizujú (napr. s cieľom zabezpečiť ich súlad so zmenami stratégie).

Príslušné orgány majú posúdiť aj funkčnosť funkcie vnútorného auditu z hľadiska primeranosti, rozsahu a frekvencie vnútorných auditov rámca pre riadenie kreditného rizika. Tieto audity majú zahŕňať preskúmanie hlavných prvkov rámca riadenia, merania a kontroly kreditného rizika v rámci celej inštitúcie, ako aj súlad vnútorných politík a postupov s príslušnými externými predpismi a akékoľvek odchýlky od nich.

V prípade inštitúcií, ktoré prijímajú prístup založený na interných ratingoch na účely stanovenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, majú príslušné orgány posúdiť aj spoľahlivosť a účinnosť procesu internej validácie pri spochybňovaní modelových predpokladov a pri určovaní pravdepodobných nedostatkov týkajúcich sa systému riadenia kreditného rizika. Toto posúdenie sa má zakladať na dostupných informáciách vyplývajúcich z už vykonaných činností dohľadu týkajúcich sa interných modelov (napríklad inšpekcií na mieste) a má zohľadňovať postupy dohľadu podrobne opísané v príručke dohľadu EBA pre validáciu systémov založených na interných ratingoch²⁹ .

6.2.4. Zhrnutie zistení, bodovanie a opatrenia dohľadu

²⁹ EBA/REP/2023/29.

Na základe uvedeného posúdenia majú príslušné orgány vypracovať stanovisko ku kreditnému riziku a riziku protistrany s ohľadom na inštitúciu. Toto stanovisko má byť zohľadnené v zhrnutí zistení spoločne so skóre na základe definovaných kritérií uvedených v tabuľke 6. Ak sa na základe závažnosti určitých podkategórií rizík príslušný orgán rozhodne hodnotiť a bodovať tieto podkategórie jednotlivo, usmernenia uvedené v tejto tabuľke treba pokiaľ možno uplatniť na základe analógie.

Tabuľka 6 Kritériá orgánov dohľadu, ktoré sa uplatňujú pri určení skóre pre kreditné riziko a riziko protistrany Skóre Stanovisko orgánov Kritériá súvisiace s inherentným Kritériá týkajúce sa náležitého rizika dohľadu rizikom riadenia a kontrol

V nasledujúcej tabuľke je uvedený neúplný zoznam opatrení dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány prijať v prípade zistených nedostatkov v rámci riadenia kreditného rizika a rizika protistrany. Príslušné orgány majú rozhodnúť o druhu opatrenia na základe jeho účinnosti pri odstraňovaní konkrétneho zisteného nedostatku. Príslušné orgány môžu uplatniť dodatočné opatrenia dohľadu [vrátane kvantitatívnych opatrení v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ] alebo ich kombináciu, ak sa tieto opatrenia považujú za vhodnejšie na odstránenie zistených nedostatkov.

Tabuľka 7. Potenciálne a neúplné opatrenia dohľadu týkajúce sa kreditného rizika a rizika protistrany Možné opatrenia dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. b), d), e), f), j), l), m) a n) smernice 2013/36/EÚ – príslušné orgány môžu od inštitúcie vyžadovať: A. aktívnejšie zapojenie riadiaceho orgánu alebo jeho výborov do príslušných rozhodnutí o poskytnutí úveru; B. zlepšenie systémov merania kreditného rizika; C. zlepšenie kontrol kreditných procesov vrátane poskytovania úverov, monitorovania a vymáhania; Možné opatrenia dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 104 ods. 1 písm. b), d), e), f), j), l), m) a n) smernice 2013/36/EÚ – príslušné orgány môžu od inštitúcie vyžadovať: D. zlepšenie riadenia, hodnotenia a monitorovania kolaterálov; E. zlepšenie kvality a frekvencie vykazovania kreditného rizika riadiacemu orgánu a vrcholovému manažmentu; F. uplatňovanie špecifickej politiky tvorby opravných položiek a rezerv, a ak to dovoľujú pravidlá účtovania a právne predpisy týkajúce sa účtovníctva, zvýšenie opravných položiek a rezerv; G. úpravu interných rizikových parametrov a/alebo rizikových váh používaných na výpočet hodnôt expozície voči riziku pre konkrétne produkty, sektory alebo typy dlžníkov; H. uplatňovanie vyšších zrážok z hodnoty kolaterálu; I. zmiernenie veľkých expozícií alebo iných zdrojov rizika úverovej koncentrácie; J. sprísnenie kritérií poskytovania úverov pre všetky alebo niektoré kategórie produktov či dlžníkov; K. zníženie expozície voči konkrétnym druhom operácií (napr. hypotekárne úvery, financovanie vývozu, nehnuteľnosť určená na podnikanie, sekuritizácie), kategóriám dlžníkov, sektorom, krajinám atď. alebo získanie zabezpečenia proti nim; L. zavedenie primeranej stratégie na zníženie počtu alebo podielu problémových expozícií; M. zlepšenie riadenia kreditného rizika súvisiaceho s rizikami ESG, najmä s environmentálnymi rizikami, prípadne na základe jedného alebo viacerých opatrení uvedených vyššie.