5.2 Model development in PD estimation

Na účel vývoja modelu by inštitúcie mali zabezpečiť, aby RDS obsahoval hodnoty rizikových faktorov pre vhodné časové okamihy. Tieto časové okamihy sa môžu medzi rôzn ymi rizikovými faktormi líšiť. Pri výbere vhodných časových okamihov by inštitúcie mali zohľadniť dynamiku, ako aj frekvenciu aktualizácie rizikových faktorov počas celého obdobia, v ktorom bol dlžník v portfóliu a v prípade zlyhania počas celého roka pred zlyhaním.

5.2.2 Rizikové faktory a ratingové kritériá

V procese výberu rizikových faktorov a ratingových kritérií by inštitúcie mali zvážiť široký súbor informácií relevantných pre druh expozícií, na ktorý sa vzťahuje ratingový systém. Potenciálne rizikové faktory analyzované inštitúciami by mali zahŕňať najmä:

• (a) charakteristiky dlžníka vrátane odvetvia a geografického umiestnenia v prípade podnikateľských subjektov,
• (b) finančné informácie vrátane účtovných závierok alebo výkazov ziskov a strát,
• (c) informácie o trendoc h vrátane rastúcich alebo klesajúcich tržbách či ziskovej marži ,
• (d) behaviorálne informácie vrátane platobnej disciplinovanosti a používania kreditných facilít.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby sa vykonali konzultácie s príslušnými expertmi z obchodných ob lastí inštitúcie na účel výberu rizikových faktorov a ratingových kritérií so zreteľom na obchodné opodstatnenie a rizikový prínos posudzovaných rizikových faktorov a ratingových kritérií.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bol pokles spoľahlivosti informá cií v priebehu času, napríklad informácií o charakteristikách dlžníka získaných v čase poskytnutia úveru, náležite zohľadnený v odhade PD. Inštitúcie by takisto mali zabezpečiť, aby model odhadoval správnu úroveň rizika so zreteľom na všetky relevantné, v súčasnosti dostupné a najaktuálnejšie informácie a aby sa uplatnila primeraná MoC, ak existuje vyšš ia miera neistoty z dôvodu chýbajúcich aktuálnych informácií. Predovšetkým, model alebo proces prideľovania by mal zabezpečiť primeranú a konzervatívnu úpravu v oboch týchto situáciách:

• (a) v súlade s článkom 24 ods. 1 písm. g) RTS o metodike posudzovania IRB v prípade účtovných závierok starších ako 24 mesiacov, ak informácie vyplývajúce z týchto účtovných závierok sú relevantným rizikovým faktorom,
• (b) v prípade informácií z úverového registra starších ako 24 mesiacov, ak sú ešte relevantné v danom časovom okamihu, ak sú informácie z úverového registra relevantným rizikovým faktorom.

Inštitúcie by mali používať rizikové faktory a ratingové kritériá jednotne, najmä so zreteľom na uvažovaný časový horizont, vo vývoji modelu, kalibrácii modelu a uplatňovaní modelu.

Ak významný podiel zákazníkov používa viacero facilít rovnakého druhu v rámci posudzovaného retailového ratingového systému, inštitúcie by mali analyzovať úroveň rizika týchto zákazníkov v porovnaní so zákazníkmi , ktorí používajú len jednu facilitu prísluš ného druhu a v prípade potreby zohľadniť rozdiel v úrovni rizika v modeli pomocou príslušných rizikových faktorov.

5.2.3 Posudzovanie ratingov tretích strán

Inštitúcie by mali mať jasné politiky stanovujúce podmienky, za ktorých sa môže v posúdení rizika posudz ovaného dlžníka zohľadniť rating tretej strany, ktorá má zmluvný alebo organizačný vzťah s dlžníkom inštitúcie. V týchto politikách by sa mali zohľadniť nasledujúce možné spôsoby, ktorými sa môže zohľadniť v posudzovaní rizika posudzovaného dlžníka rating tejto tretej strany:

• (a) prenesenie ratingu tejto tretej strany na príslušného dlžníka (pre nos ratingu), ak neexistuje rozdiel v riziku medzi dlžníkom a spriaznenou stranou z dôvodu existencie primeranej záruky a rating tretej strany je pridelený interne v súlade s ratingovým systémom, na ktorý inštitúcia dostala povolenie v súlade s článkom 143 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013,
• (b) rating tejto tretej strany sa zohľadňuje ako indikácia na zmenu zaradenia príslušného dlžníka do stupňa alebo skupiny,
• (c) rating tejto tretej strany slúžiaci ako vstup do modelu PD so zohľadnením zmluvnej podpory spriaznenej strany pre dlžníka.

Na to, aby boli interné alebo externé ratingy tretej strany zapracované do modelu PD, by inštitúcie mali zabezpečiť všetky tieto body:

• (a) aby r ating tretej strany spĺňal požiadavky pre relevantné rizikové faktory stanovené v oddiele 5.2.2 ,
• (b) aby boli iné relevatné rizikové charakteristiky dlžníka a transakcie náležite zohľadnené v modeli v súlade s článkom 170 ods. 1 písm. a) a článkom 170 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a aby nevznikli významné odchýlky prikladaním veľmi vysokej váhy informáciám o internom alebo externom ratingu,
• (c) aby neexistovalo dvojité započítanie vplyvov akýchkoľvek vzťahov s tretími stranami.

Prenos ratingu by nemal zmeniť zaradenie expozícií do tried expozícií, ratingových systémov alebo modelov, ale mal by ovplyvniť len zaradenie do stupňov alebo skupín. Prenosy ratingu by mali byť nastavené tak, aby všetky zmeny ratingu tretej strany, ktorý predstavuje významné informácie o dlžníkovi alebo expozícii so zreteľom na článok 173 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 , boli vo všetkých ovplyvnených ratingoch včas zohľadnené .

Významná zmluvná podpora poskytnutá od dlžníka tretej strane by mala byť vnímaná ako oslabujúca voľnú finančnú silu podporujúceho dlžníka vrátane sily splácať všetky záväzky inštitúcii v celom rozsahu. Toto by malo byť zohľadnené v ratingu podporujúceho dlžníka.

5.2.4 Ratingová filozofia

Inštitúcie by si mali zvoliť vhodnú filozofiu zaraďovania dlžníkov alebo expozícií do stupňov alebo skupín (ratingová filozofia) so zohľadnením týchto zásad:

• (a) Inštitúcie by mali posúdiť, či metóda používaná na kvantifikáciu rizikového parametra je primeraná pre ratingovú filozofiu, a chápať charakteristiky a dynamiku zaradenia dlžníkov alebo expozícií do stupňov alebo skupín („ratingové zaradenie“) a odhadov parametrov rizika vyplývajúcich z použitej metódy.
• (b) Inštitúcie by mali posúdiť primeranosť výsledných charakteristík a dynamiky ratingového zaradenia a odhadov parametrov rizika, ktoré vyplývajú z použitej metódy, so zreteľom na ich rôzne použitia, a mali by chápať ich vplyv na dyna miku a volatilitu požiadaviek na vlastné zdroje.
• (c) Ratingová filozofia by mala byť zohľadnená aj na účely spätného testovania. Filozofie citlivé na hospodárske podmienky majú sklon odhadovať PD, ktoré sú lepšími predpoveďami každoročných mier zlyhania. Na druhej strane, filozofie menej citlivé na hospodárske podmienky majú sklon odhadovať PD, ktoré sú bližšie k priemernému PD v rámci rôznych stavov hospodárstva, ktoré sa však líšia od pozorovaných mier zlyhania v rokoch, v ktorých je stav hospodárstva nad svojím priemerom alebo pod ním. Odchýlky medzi pozorovanými mierami zlyhania a dlhodobou priemernou mierou zlyhania príslušného stupňa budú teda pravdepodobnejši e v ratingových systémoch menej citlivých na hospodárske podmienky. Na rozdiel od toho budú migrácie medzi stupňami pravdepodobnejšie v ratingových systémoch, ktoré sú citlivejšie na hospodárske podmienky. Tieto vlastnosti by mali byť zohľadnené pri posudzovaní výsledkov spätného testovania, a ak je to relevantné, analýzy referenčného porovnávania.

Inštitúcie by mali zvolenú ratingovú filozofiu uplatňovať jednotne v priebehu času. Inštitúcie by mali analyzovať primeranosť filozofie, na ktorej je založené zaraďovani e dlžníkov alebo expozícií do stupňov alebo skupín (ratingová filozofia) so zohľadnením všetkých týchto bodov:

• (a) návrh rizikových faktorov,
• (b) migrácia medzi stupňami alebo skupinami,
• (c) zmeny v ročných mierach zlyhania každého stupňa alebo skupiny.

Ak inštitúcie používajú rôzne ratingové systémy charakterizované odlišnými ratingovými filozofiami, mali by používať informácie o ratingových zaradeniach alebo odhady parametrov rizika opatrne, najmä pri využívaní ratingových informácií alebo skúseností so zlyhaním, ktoré získali od externých ratingových agentúr. Ak inštitúcie používajú rôzne ratingové sy stémy s odlišnými charakteristikami, napríklad odlišn ými filozofi ami alebo odlišn ými úrov ňami objektivity, presnosti, stability či konzervatívnosti, mali by zabezpečiť, aby ratingové systémy mali primeranú úroveň jednotnosti a aby boli všetky rozdiely medz i nimi dobre pochopené. Toto pochopenie by malo umožňovať inštitúcii aspoň určiť vhodný spôsob kombinovania alebo agregovania informácií produkovaných rôznymi ratingovými systémami, keď je to potrebné na základe politík inštitúcie. Inštitúcie by mali plne chápať predpoklady a možné nepresnosti vyplývajúce z tejto kombinácie či agregácie.

5.2.5 Homogénnosť stupňov alebo skupín dlžníkov

S cieľom dodržať požiadavky článku 170 ods. 1 a článku 170 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 38 RTS o metodike posudzovania IRB by inštitúcie mali skontrolovať homogénnosť dlžníkov alebo expozícií zaradených do rovnakých stupňov alebo sk upín. Stupne by najmä mali byť určené takým spôsobom, aby každý dlžník v rámci každ ého stup ňa alebo skupiny mal primerane podobné riziko zlyhania a aby sa predišlo významným prekrytiam rozdelení rizika zlyhania medzi stupňami alebo skupinami.