6.1 General requirements specific to LGD estimation

Inštitúcie, ktoré získali povolenie používať vlastné odhad y LGD v súlade s článkom 143 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by mali prideliť odhad LGD každej expozícii, ktorá nezlyhala, a odhad LGD v stave zlyhania a EL BE každej expozícii v stave zlyhania v rozsahu uplatňovania ratingového systému, ktorý je predme tom tohto povolenia, v súlade s článkami 172 a 173 nariadenia (EU) č. 575/2013. Inštitúcie by mali odhadnúť LGD pre všetky stupne facilít ratingovej stupnici facilít alebo pre všetky skupiny, ktoré sú začlenené v ratingovom systéme. Na účely odhadu LGD by inštitúcie mali zaobchádzať s každou takouto facilitou v stave zlyhania ako so samostatným pozorovaním zlyhania, pokiaľ nebolo na jednej facilite zaznamenané viac ako jedno nezávislé zlyhanie, ktoré nespĺňa podmienky odseku 101.

Na účel odhadu LGD pokiaľ ide o zlyhania na jednej facilite, ak čas od okamihu návratu expozície do stavu nezlyhania (non- defult ed) a následného klasifikovania ako zlyhanie j e kratší ako deväť mesiacov, by inštitúcie mali zaobchádzať s takouto expozíciou ako by bola po celý čas v stave zlyhania od pôvodného okamihu výskytu zlyhania. Inštitúcie môžu stanoviť lehotu dlhšiu ako deväť mesiacov na účely posudzovania dvoch následnýc h zlyhaní ako jedného zlyhania v odhade LGD, ak je to primerané pre konkrétny druh expozícií a zohľadňuje sa v tom hospodársky význam zaznamenaného zlyhania.

Inštitúcie by mali odhadovať vlastné LGD na základe vlastných zaznamenaných strát a skúseností s n ávratnosťou na základe historických dát zlyhaných expozícií . Inštitúcie môžu doplniť svoje historické údaje o externé údaje expozícii v stave zlyhania. Inštitúcie by nemali odvodzovať svoje odhady LGD len z trhových cien finančných nástrojov, vrátane obcho dovateľných úverov, dlhopisov okrem iných alebo nástrojov na kreditné zlyhanie, ale môžu používať tieto informácie na doplnenie svojich historických údajov.

Ak v prípade retailových expozícií a odkúpených podnikových pohľadávok inštitúcie odvodzujú odhady LGD z realizovaných strát a príslušných odhadov PD v súlade s článkom 161 ods. 2 a článkom 181 ods. 2 písm. a) nariadenia (EU) č. 575/2013, mali by zabezpečiť, aby:

• (a) proces odhadu celkových strát spĺňal požiadavky článku 179 nariadenia (EU) č. 575/2013 a výsledok bol v súlade s koncepciou LGD, ako sa stanovuje v článku 181 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ako aj s požiadavkami stanovenými v kapitole 6, najmä s koncepciou hospodárskej straty, ktorá je stanovená v oddiele 6.3.1,
• (b) proces odhadu PD spĺňal požiadavky článkov 179 a 180 nariadenia (EU) č. 575/2013, ako aj požiadavky stanovené v kapitole 5.

Model LGD môže obsahovať niekoľko rôznych metód, najmä z dôvodu rôznych typov zabezpečení (kolaterálov), ktoré sa kombinujú, aby sa dosiahla LGD pre danú facilitu.

Inštitúcie by mali vedieť preukázať, že metódy, ktoré si vybrali na účel odhadu LGD, sú vhodné pre ich činnosti a druh expozícií, na k toré sa odhady vzťahujú, a mali by byť schopné odôvodniť teoretické predpoklady, ktoré sú základom týchto metód. Metódy používané v odhade LGD by mali byť v súlade s politikami inkasovania a realizácie náhrad prijatými inštitúciou a mali by v nich byť zohľadnené možné scenáre realizácie náhrad , ako aj možné rozdiely v právnom prostredí v príslušných jurisdikciách.

Metódy, ktoré inštitúcia používa pri odhadovaní LGD, predpoklady, na ktorých sú tieto metódy založené, inštitúcia zvažuje akýkoľvek účinok hospodárskeho poklesu (downturn), dĺžku použitých dátových radov, MoC, ľudský úsudok a prípadne aj výber rizikových ukazovateľov ( risk drivers) , by mali byť primerané typu expozícií, na ktoré sa vzťahujú.

6.1.2 Požiadavky na údaje pre odhad LGD

Na účel odhadu LGD by inštitúcie mali používať RDS spĺňajúce všetky tieto položky:

• (a) všetky zlyhania identifikované počas obdobia historického pozorovania stanoveného v súlade s oddielom 6.3.2.1,
• (b) všetky údaje potrebné na realizované LGD v súlade s oddielom 6.3.1,
• (c) relevantné faktory, ktoré môžu byť použité na zoskupenie expozícií v stave zlyhania zmysluplnými spôsobmi, a relevantné mechanizmy straty vrátane ich hodnôt v okamihu zlyhania a aspoň počas roka pred zlyhaním, ak sú dostupné.

Inštitúcie by do RDS mali zahrnúť informácie o výsledkoch procesov realizácie náhrad vrátane náhrad a nákladov súvisiacich s každou jednotlivou expozíciou v stave zlyhania. Na tento účel by inštitúcie mali zahrnúť:

• (a) infor mácie o výsledkoch neúplných procesov realizácie náhrad do referenčného dátumu pre odhad LGD,
• (b) informácie o výsledkoch procesov realizácie náhrad na úrovni portfólia, ak je táto agregácia informácií odôvodnená , a najmä v prípade nepriamych nákladov a predaj a portfólia kreditných záväzkov,
• (c) informácie o externých alebo zoskupených údajoch používaných v odhade LGD.

RDS by mal obsahovať aspoň tieto informácie:

• (a) rizikové charakteristiky súvisiace s dlžníkom, s transakciou a inštitúciou, ako aj externé faktory uve dené v odseku 121 , ktoré sú potenciálnymi rizikovými faktormi k príslušným referenčným dátumom, ktoré sú stanovené v odseku 122,
• (b) dátum zlyhania,
• (c) všetky spúšťač zlyhania ku ktorým došlo, vrátane príznakov „po termíne splatnosti“ a „pravdepodobnosť nesplatenia“ , a to aj po identifikácii zlyhani a. V prípade expozícií, ktoré podliehajú núdzovej reštrukturalizácii, výšku, o ktorú sa finančný záväzok znížil, vypočítanú v súlade s usmerneniami EBA o vymedzení zlyhania,
• (d) nesplatená suma expozície v okamihu zlyhania vrátane istiny, úroku a poplatkov,
• (e) sumy aj s časovým údajom ďalších čerpaní po zlyhaní,
• (f) sumy a načasovanie odpisov ,
• (g) hodnoty kolaterálov súvisiacich s expozíciou a prípadne spôsob ocenenia [ako je trhová hodnota alebo hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 74 a 76 nariadenia (EÚ) č. 575/2013], dátum ocenenia, označenie toho, či bol kolaterál predaný, a predajná cena,
• (h) informácie o akejkoľvek závislosti medzi rizikom dlžníka a rizikom kolaterálu alebo poskytovateľa kolaterálu,
• (i) typy, sumy a splatn osti nefinancovaného kreditného zabezpečenia vrátane špecifikácie a kreditnej kvality poskytovateľa zabezpečenia,
• (j) sumy , načasovanie a zdroje náhrad,
• (k) sumy, načasovanie a zdroje priamych nákladov spojených s procesmi realizácie náhrad,
• (l) jednoznačnú identifikáciu typu ukončenia procesu realizácie náhrad,
• (m) ak je to relevantné , nesúlady mien medzi dvomi alebo viacerými týmito prvkami: menová jednotka používaná inštitúciou v účtovných závierkach, podkladový záväzok, financované alebo nefinancované kreditné zabezpečenie a všetky hotovostné toky z likvidácie majetku dlžníka,
• (n) výška realizovanej straty.

V súlade s článkom 229 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 môžu inštitúcie používať rôzne metódy oceňovania kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku, najmä vrát ane trhovej hodnoty alebo hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 74 a 76 uvedeného nariadenia. Ak inštitúcie používajú rôzne prístupy k oceňovaniu so zreteľom na nehnuteľný majetok, ktorými sa zabezpečujú expozície zaradené do rozsahu uplatňovania určitého ratingového systému, mali by zhromažďovať a uchovávať v RDS informácie o type oceňovania a mali by tieto informácie jednotne používať v odhade LGD a v aplikovaní odhadov LGD.

Ak inštitúcie odvodzujú odha dy LGD z realizovaných strát a príslušných odhadov PD v súlade s článkom 161 ods. 2 a článkom 181 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, mali by používať RDS, ktorý zahŕňa realizované straty zo všetkých zlyhaní identifikovaných počas obdobia historického pozorovania stanoveného v súlade s oddielom 6.3.2.1 a príslušné príčiny straty.

Ak sú zhromažďované a uchovávané agregované informácie, inštitúcie by mali vyvinúť vhodnú metodiku na priradenie náhrad a nákladov k jednotlivým expozíciám v stave zlyhania a mali by túto metodiku uplatňovať jednotne v rámci expozícií a v priebehu času. V každom prípade by inštitúcie mali preukázať, že je proces zaraďovania náhrad a nákladov je účinný a že nevedie ku skresleným odhadom LGD.

Inštitúcie by mali preukázať, že zhromažďujú a uchovávajú vo svojich databázach všetky informácie potrebné na výpočet priamych a nepriamych nákladov. Všetky význa mné nepriame náklady by mali byť priradená k zodpovedajúcim expozíciám . Tento proces zaraďovania nákladov by mal byť založený na rovnakých zásadách a technikách, ktoré inštitúcie používajú vo svojich vlastných systémoch účtovania nákladov. Na účel zaraďova nia nepriamych nákladov môžu inštitúcie používať metódy založené na expozíciou vážených priemeroch alebo štatistické metódy založené na reprezentatívnej vzorke v rámci populácie dlžníkov alebo facilít v stave zlyhania.

Inštitúcie by mali prijať primerané kroky na rozoznanie zdrojov peňažných tokov a ich náležité priradenie ku konkrétnemu kolaterálu alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia, ktoré bolo realizované. Ak nie je možné identifikovať zdroj peňažných tokov, inštitúcie by mali stanoviť jasné po litiky na zaobchádzanie s týmito peňažnými tokmi náhrad a ich zaraďovanie, ktoré by nemalo viesť k odchýlke v odhade LGD.

6.1.3 Náhrady z kolaterálov

Inštitúcie by mali považovať náhrady za pochádzajúce z kolaterál ov vo všetkých týchto situáciách:

• (a) kolaterál je p redaný dlžníkom a získaná cena bola použitá na pokrytie časti nesplatenej sumy alebo celej nesplatenej sumy kreditného záväzku v stave zlyhania,
• (b) inštitúcia, materský podnik alebo ktorákoľvek z jeho dcérskych spoločností zmenili vlastníctvo kolaterálu alebo ho predali,
• (c) kolaterál je predaný vo verejnej aukcii majetku na základe súdneho príkazu alebo v podobnom konaní v súlade s príslušným právnym rámcom,
• (d) kreditný záväzok je predaný spolu s kolaterálom a predajná cena kreditného záväzku zahŕňala existujúci kol aterál,
• (e) v prípade lízingu je predmet lízingu predaný inštitúciou,
• (f) kolaterál je realizovaný akoukoľvek inou metódou, ktorá je prípustná podľa právneho rámca príslušnej jurisdikcie.

Na účel bodu (b) odseku 115 by inštitúcie mali určiť hodnotu zmeny vlastníctva ako hodnotu

• o ktorú sa kreditný záväzok dlžníka znížil v dôsledku zmeny vlastníctva kolaterálu a s ktorou bol kolaterál so zmeneným vlastníctvom zaznamenaný ako aktívum v súvahe inštitúcie. Ak sú tieto hodnoty rôzne, inštitúcie by mali zohľadniť nižšiu z dvoch hodnôt zmeny vl astníctva. Hodnota zmeny vlastníctva by mala byť zohľadnená ako hodnota náhrady k dátumu zmeny vlastníctva a mala by byť zaradená do výpočtu hospodárskej straty a realizovaného LGD v súlade s oddielom 6.3.1.

Inštitúcie by mali zvážiť, či hodnota zmeny vlastníctva náležite zohľadňuje hodnotu kolaterálu so zmeneným vlastníctvom, v súlade so všetkými zavedenými internými požiadavkami na riadenie kolater álov, právnu istotu a riadenie rizík. Ak kolaterál so zmeneným vlastníctvom spĺňa kritériá vysokokvalitných likvidných aktív na úrovni 1 podľa vymedzenia v článku 10 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61, inštitúcie môžu priamo zohľadniť ako realizovanú náhradu trhovú hodnotu kolaterálu v čase zmeny vlastníctva. Vo všetkých ostatných prípadoch by inštitúcie mali uplatniť vhodnú zrážku z hodnoty zmeny vlastníctva a zahrnúť do výpočtu hospodárskej straty náhradu v hodnote zmeny vlastníctva po uplatnení vhodnej zrážky. Inštitúcie by mali odhadnúť túto zrážku so zohľadnením všetkých týchto podmienok:

• (a) v zrážke by mali byť zohľadnené možné chyby v ocenení kolaterálu v okamihu zmeny vlastníctva so zohľadnením spôsobu ocenenia, ktoré je k dispozícii v čase zm eny vlastníctva, dátumu, kedy k nej došlo, a likvidity trhu pre tento typ aktíva,
• (b) zrážka by mala byť odhadnutá s predpokladom, že zámerom inštitúcie je predať kolaterál so zmeneným vlastníctvom nezávislej tretej strane a mala by zohľadňovať potenciálnu cen u, ktorá by sa dala dosiahnuť pri takomto predaji, ďalej by mala zohľadniť náklady na predaj a vplyv diskontovania za obdobie od predaja do okamihu zmeny vlastníctva so zohľadnením likvidity trhu pre tento druh aktív,
• (c) ak sú k dispozícii pozorovania o zmenách vlastníctva a následných predajoch podobných druhov kolaterálov, odhad zrážky by mal byť založený na týchto pozorovaniach a mal by byť pravidelne spätne testovaný. Na tento účel by inštitúcie mali vziať do úvahy:
• (i) rozdiel medzi hodnotou zmeny vlastníctva a predajnou cenou, najmä ak nedošlo k významným zmenám v trhových a hospodárskych podmienkach medzi okamihom zmeny vlastníctva a okamihom predaja,
• (ii) všetky výnosy a náklady súvisiace s týmto aktívom, ktoré boli zaznamenané od dátumu zmeny vlastníctva do okamihu predaja,
• (iii) vplyv diskontovania,
• (iv) či inštitúcia zmenila vlastníctvo kolaterálu so zámerom bezprostredného predaja alebo či bola prijatá iná stratégia.
• (d) ak historické pozorovania týkajúce sa zmien vlastníctva a následných predajov podobných druhov ko laterálov nie sú dostupné, odhad zrážky by mal byť založený na individuálnom posúdení vrátane analýzy súčasného trhu a hospodárskych podmienok,
• (e) čím menej údajov má inštitúcia o predchádzajúcich zmenách vlastníctva a čím menej likvidný je trh pre daný druh aktív, tým viac neistoty je súčasťou výsledných odhadov, čo by sa malo náležite zohľadniť v MoC v súlade s oddielom 4.4.3.

V každom prípade by zmena vlastníctva kolaterálu mala byť zaznamenaná v okamihu zmeny vlastníctva a nemala by brániť inštitúcii v uzavretí procesu realizácie náhrad v súlade s odsekom 155 .

Každý predaj kreditných záväzkov v súlade s bodom (d) odseku 115 by mal byť zaradený do odhadu LGD spôsobom vhodným pre metodiku odhadu LGD so zohľadnením všetkých týchto podmienok:

• (a) ak inštitúcie pravidelne predávajú kreditné záväzky ako súčasť svojich procesov realizácie náhrad, mali by náležite zohľadniť pozorovania súvisiace s kreditnými záväzkami, ktoré sú predmetom predaja, v procese vývoja modelu,
• (b) ak inštitúcie nepredávajú pravidelne kreditné záväzky ako súčasť svojich postupov realizácie náhrad, a ak je vykonanie zaradenia časti ceny súvisiacej s kolaterálmi príliš zaťažujúce alebo nespoľahlivé, môžu sa rozhodnúť, že nezohľadnia tiet o pozorovania v procese vývoja modelu,
• (c) inštitúcie by nemali zaobchádzať s náhradami z predajov zabezpečených kreditných záväzkov ako s realizovanými náhradami bez použitia kolaterálov, pokiaľ nemôžu preukázať, že náhrady týkajúce sa týchto kolaterálov nie sú významné,
• (d) v každom prípade by inštitúcie mali zaradiť všetky pozorovania vrátane predajov kreditných záväzkov do výpočtu dlhodob ého priemeru LGD.

V súlade s bodom (f) odseku 115 môžu inštitúcie stanoviť a uznať akékoľvek iné formy realizovania kolaterálov, ktoré sú primerané pre druhy kol aterálov využívané inštitúciou, ktoré sú prípustné v príslušnom právnom rámci. Pri uznávaní iných foriem realizácie kolaterálov by inštitúcie mali zohľadniť skutočnosť, že kolaterál môže mať rôzne formy a že rôzne formy kolaterálov môžu súvisieť s rovnakým aktívom. Ak sa rôzne formy kolaterálu týkajú rovnakého aktíva, ale realizácia jedného z kolaterálov neznižuje hodnotu druhého, inštitúcie by ich mali v procese odhadu LGD považovať za samostatné kolaterály. Inštitúcie by najmä mali samostatne zaznamenávať formu kolaterálu, ktorá poskytuje právo na zmenu vlastníctva alebo predaj aktíva (napríklad hypotéka), a formu kolaterálu, ktorá poskytuje právo realizovať peňažné toky generované týmto aktívom (ako je postúpenie nájomného alebo poplatkov).