6.2 Účinky nefinancovaného kreditného zabezpečenia

Inštitúcie môžu uznať účinky zmierňovania kreditného rizika v súvislosti s nefinancovaným kreditným zabezpečením pomocou jednej z týchto metód:

• (a) úprava odhadov PD alebo LGD v súlade s článkom 160 ods. 5, článkom 161 ods. 3 a článkom 164 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na základe kritérií stanovených inštitúciami v súlade s článkom 183 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pričom sa využije jeden z týchto prístupov:
• (i) bez ohľadu na prístup, ktorý sa uplatňuje na porovnateľné priame expozície voči ručiteľovi, úprava stupňov, skupín alebo odhadov LGD vrátane LGD v prípade zlyhania a EL BE , a to zohľadnením nefinancovaného kreditného zabezpečenia pri odhade parametrov rizika, ako sa bližšie uvádza v týchto usmerneniach (t. j prístup modelovani a );
• (ii) keď sa s porovnateľnými priamymi expozíciami voči ručiteľovi zaobchádza, alebo by sa zaobchádzalo, podľa prístupu IRB, buď s vlastnými odhadmi LGD a konverznými faktormi alebo bez nich, substitúcia obidvoch parametrov rizika PD aj LGD podkladovej expozície zodpovedajúcimi PD a LGD parametrami porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi, ako sa ďalej uvádza v týchto usmerneniach (t. j. prístup substitúci e parametrov rizika);
• (iii) bez ohľadu na prístup, ktorý sa uplatňuje na porovnateľné priame expozície voči ručiteľovi, úprava stupňov, skupín alebo odhadov LGD vrátane LGD v prípade zlyhania a EL BE , pri uplatňovaní parametrov rizika nahradením postupu zaraďovania do stupňov v súlade s článkom 172 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a oddielom 8.2 usmernení EBA o odhade PD a LGD (t. j. nahradenie /override);
• (b) ak inštitúcia uplatňuje štandardizovaný prístup na porovnateľné priame expozície voči ručiteľovi a neuznáva účinky nefinancovaného kreditného zabezpečenia na zmierňovanie kreditného rizika v odhadoch PD a LGD v súlade s písmenom a), použitie rizikovej váhy uplatniteľnej podľa štandardizovaného prístupu v súlade s článkom 183 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (t. j. prístup substitúci e rizikovej váhy);
• (c) výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v súlade s článkom 153 ods. 3, článkom 154 ods. 2, článkom 161 ods. 4 a článkom 164 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (t. j. dvojnásobné zlyhanie).

Inštitúcie by mali mať jasné politiky na posudzovanie účinkov nefinancovaného kreditného zabezpečenia na parametre rizika. Tieto politiky by mali byť konzistentné s ich internými postupmi riadenia rizika a mali by reflektovať požiadavky článku 183 ods. 2 a článku 183 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a požiadavky uvedené v týchto usmerneniach. Inštitúcie by mali do týchto politík zahrnúť jasnú špecifikáciu, ktoré konkrétne metódy opísané v odseku 31 sa používajú pre každý ratingový systém, pričom by mali tieto politiky počas daného obdobia uplatňovať konzistentne.

Nefinancované kreditné zabezpečenie, ktoré nespĺňa požiadavky prípustnosti pre ručiteľov a záruky uvedené v článku 183 ods. 1 a 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v oddiele 5.2 týchto usmernení, by sa nemalo uznať použitím žiadnej z metód uvedených v odseku 31. Na účely odhadu LGD by sa s peňažnými tokmi získanými z realizácie neprípustného nefinancovaného kreditného zabezpečenia nemalo zaobchádzať tak, akoby boli prijaté bez použitia nefinancovaného kreditného zabezpečenia. Bez ohľadu na toto zaobchádzanie by inštitúcie mali zhromažďovať informácie o zdroji peňažných tokov súvisiacich s neprípustným nefinancovaným kreditným zabezpečením a primerane ich prideľovať. Inštitúcie by mali pravidelne monitorovať úrovne týchto peňažných tokov, ako aj rozsah, v ktorom sa používajú relevantné druhy nefinancovaného kreditného zabezpečenia. V prípade potreby by inštitúcie mali vykonať náležité úpravy, aby zabránili akémukoľvek skresleniu v odhadoch PD a LGD.

Ak inštitúcie prijmú prístup modelovani a uvedený v odseku 31(a)(i), mali by pri odhadoch LGD zvážiť a v prípade potreby konzervatívne zohľadniť tieto prvky:

• (a) akýkoľvek nesúlad mien medzi podkladovým záväzkom a nefinancovaným kreditným zabezpečením;
• (b) miera, do akej schopnosť ručiteľa plniť zmluvný záväzok podľa dohody
• o nefinancovanom kreditnom zabezpečení koreluje so schopnosťou dlžníka splácať;
• (c) postavenie ručiteľa, ktorý zlyhal, a z toho vyplývajúca znížená schopnosť plniť zmluvný záväzok v rámci nefinancovaného kreditného zabezpečenia.

Ak inštitúcie prijmú prístup modelovani a uvedený v odseku 31(a)(i), môžu nefinancované kreditné zabezpečenie považovať za rizikový faktor v ratingovom systéme. Môže pozostávať z:

• (a) úpravy iba odhadov LGD podľa historických skúseností týkajúcich sa zistených účinkov zmierňovania kreditného rizika nefinancovaného kreditného zabezpečenia na realizované LGD vrátane vymožených súm a významných nákladov spojených s realizáciou nefinancovaného kreditného zabezpečenia;
• (b) úpravy odhadov PD aj LGD, ak inštitúcie môžu poskytnúť empirické dôkazy o tom, že existencia nefinancovaného kreditného zabezpečenia má vplyv na PD dlžníka, a preukázať, že simultánna úprava odhadov PD aj LGD nevedie k dvojitému započítaniu účinkov nefinancovaného kreditného zabezpečenia alebo k podceneniu očakávanej straty.

Výhradná úprava iba odhadov PD by sa mala za každých okolností považovať za nevhodnú.

Inštitúcie môžu prijať prístup nahradenia parametrov rizika uvedený v odseku 31(a)(ii), iba ak sú splnené tieto podmienky:

• (a) nefinancované kreditné zabezpečenie je prípustné podľa príslušných kritérií pre nefinancované kreditné zabezpečenie stanovené v tretej časti hlave II kapitole 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
• (b) inštitúcia môže odôvodnene očakávať, že priame náklady na realizáciu nefinancovaného kreditného zabezpečenia sú zanedbateľné vzhľadom na sumu, ktorá je zabezpečená nefinancovaným úverovým zabezpečením;
• (c) ručiteľ je v nezlyhanom stave.

Ak inštitúcie prijmú prístup substitúcie parametrov rizika alebo prístup substitúcie rizikovej váhy uvedený v odseku 31(a)(ii), resp. odseku 31(b), mali by:

• (a) zhromažďovať a ukladať informácie o charakteristikách a výkonnosti dlžníka a expozíci e a využívať tieto informácie pri odhade PD dlžníka v súlade s usmerneniami EBA o odhade PD a LGD;
• (b) na účely riadenia interných rizík zvážiť osobitne priame expozície voči ručiteľom a expozície zabezpečené nefinancovaným kreditným zabezpečením poskytovaným takýmito subjektmi;
• (c) vymedziť osobitný rozsah uplatňovania modelov LGD a samostatne vypočítať rizikovú váhu pre druh zaručených expozícií alebo častí expozícií, ktorých rizikové parametre PD a LGD sú nahradené alebo ktorým je priradená riziková váha ručiteľa. V prípade zaručených expozícií alebo častí expozícií zahrnutých do rozsahu uplatňovania prístupu substitúcie parametrov rizika alebo prístupu substitúcie rizikovej váhy sa od inštitúcií n evyžaduje, aby odhadovali LGD iné ako LGD porovnateľných priamych expozícií voči ručiteľom, ak príjmu prístup substitúcie parametrov rizika.

Na účely odseku 37, ak dané nefinancované kreditné zabezpečenie úplne nekryje pôvodnú expozíciu, inštitúcie by mali byť schopné priradiť k tej časti expozície, ktorá nie je krytá daným nefinancovaným kreditným zabezpečením, odhady PD a LGD uplatniteľné na pôvodnú expozíciu bez uznania účinku daného nefinancovaného kreditného zabezpečenia. Na účely výpočtu realizovanej LGD uplatniteľnej pre tú časť expozície, ktorá nie je krytá nefinancovaným kreditným zabezpečením, inštitúcie by mali priradiť peňažné toky a náklady týmto spôsobom:

• (a) Peňažné toky prijaté od ručiteľa by sa mali priradiť k zaručenej časti expozície, zatiaľ čo peňažné toky, ktoré pochádzajú z akéhokoľvek iného zdroja, by sa mali priradiť k časti expozície, nekrytej nefinancovaným kreditným zabezpečením. V prípade expozícií, ktoré využívajú tiež výhody financovaného kreditného zabezpečenia, by sa peňažné toky spojené s financovaným kreditným zabezpečením mali priradiť k časti expozície krytej týmto financovaným kreditným zabezpečením, v súlade s usmernením uvedeným v odseku 46.
• (b) Nepriame náklady by sa mali priradiť k rôzny m čast iam expozície v súlade s pokynmi uvedenými v odseku 113 usmernení EBA o o dhade PD a LGD.
• (c) Priame náklady, ktoré priamo súvisia s realizáciou nefinancovaného kreditného zabezpečenia, by sa mali priradiť k zaručenej časti expozícií, zatiaľ čo akékoľvek iné priame náklady by sa mali priradiť k časti expozície, nekrytej nefinancovaným kreditným zabezpečením. V prípade expozícií, ktoré využívajú tiež výhody financovaného kreditného zabezpečenia, by sa priame náklady spojené s realizáciou financovaného kreditného zabezpečen ia mali priradiť k zabezpečenej časti expozície v súlade s usmernením uvedeným v odseku 46.

Ak inštitúcie prijmú prístup nahradenia parametrov rizika a dlžník zlyhal, uplatňuje sa toto:

• (a) Riziková váha zaručenej časti expozície by mala byť váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi, ktorý nezlyhal.
• (b) Očakávaná strata zaručenej časti expozície by mala byť strata porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi, ktorý nezlyhal.
• (c) Ak ručiteľ zostáva v nezlyhanom stave, zaručená časť expozície by sa na účely výpočtu IRB nedostatku (IRB shortfall) alebo nadbytku mala v súlade s článkom 159 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a oddielom 8.4 usmernení EBA o odhade PD a LGD považovať za expozíciu v stave zlyhania.

Ak inštitúcie uplatňujú prístup substitúcie parametrov rizika, ďalšie nástroje kvantitatívnej validácie požadované v článku 185 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by mali zahŕňať porovnanie očakávanej straty porovnateľných priamych expozícií voči ručiteľovi s pozorovanou mierou straty podkladových expozícií alebo častí expozícií voči dlžníkom, ktorí zlyhali, ktoré sa považovali za zaručené pred momentom zlyhania.

Ak inštitúcie upravujú parametre rizika v jednotlivých prípadoch uznaním ne financovaného kreditného zabezpečenia pomocou nahradení (override) v súlade s odsekom 31(a)(iii), inštitúcie by mali byť schopné odôvodniť, že povaha a vlastnosti nefinancovaného kreditného zabezpečenia neumožňujú použitie metód opísaných v odseku 31(a)(i), odseku 31(a)(ii) alebo odseku 31(b) s cieľom reflektovať účinky zmierňovania kreditného rizika nefinancovaného kreditného zabezpečenia.

Ak inštitúcie prijmú jeden z prístupov opísaných v odseku 31(a) a výsledné odhady vedú k nižšej rizikovej váhe, ako je riziková váha, ktorá by sa uplatnila na inak identickú expozíciu, v prípade ktorej by inštitúcia nemala nefinancované kreditné zabezpečenie, konečná riziková váha nemôže byť nižšia ako riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi v súlade s článkom 161 ods. 3 a článkom 164 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, t. j. uplatňuje sa minimálna hranica rizikovej váhy .

Na účely uplatňovania prístupu substitúcie parametrov rizika a výpočtu minimálnej hranice rizikovej váhy v prípade, že inštitúcie nezískali povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD v súlade s článkom 143 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade porovnateľných priamych expozícií voči ručiteľovi, inštitúcie by mali používať hodnoty LGD stanovené v súlade s článkom 161 ods. 1 uvedeného nariadenia na odvodenie LGD porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.

Na účely uplatnenia prístupu substitúcie parametrov rizika a výpočtu minimálnej hranice rizikovej váhy by hodnota nefinancovaného kreditného zabezpečenia mala byť takáto:

• (a) Hodnota nefinancovaného kreditného zabezpečenia by sa mala uviesť v súlade s článkom 233 a článkom 239 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Akýkoľvek potenciálny nesúlad splatností by sa mal vziať do úvahy v upravenej hodnote nefinancovaného kreditného zabezpečenia v súlade s článkom 239 ods. 3 tohto nariadenia, zatiaľ čo splatnosť porovnateľných priamych expozícií voči ručiteľovi by mala byť rovnaká ako splatnosť expozície voči dlžníkovi.
• (b) Ak nefinancované kreditné zabezpečenie kryje hodnotu expozície, ktorá zostala po vymáhaní platby od dlžníka, a ak je to relevantné, po realizácii akejkoľvek inej formy zmierňovania kreditného rizika, inštitúcie by mali odhadovať hodnotu zabezpečenia na základe minulých skúseností konzervatívnym spôsobom.
• (c) Hodnota nefinancovaného kreditného zabezpečenia, ktoré spĺňa požiadavky článku 215 ods. 1 písm. a) druhého pododseku alebo článku 215 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, môže byť maximálna suma, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal zaplatiť v prípade zlyhania alebo nezaplatenia dlžník om alebo pri výskyte iných špecifikovaných kreditných udalostí.

Inštitúcie by mali vypočítať minimálnu hranicu rizikovej váhy takto:

• (a) Ak expozícia využíva viacnásobné nefinancované kreditné zabezpečenie, pričom každé poskytuje zabezpečenie pre rôzne časti expozície, inštitúcie by mali vypočítať minimálnu hranicu rizikovej váhy ako expozíciami vážený priemer rizikových váh porovnateľných priamych expozícií voči každému z ručiteľov.
• (b) Ak expozícia využíva viacnásobné nefinancované kreditné zabezpečenie a ak dve alebo viac z nich poskytuje zabezpečenie rovnakej časti expozície, inštitúcie by mali vypočítať minimálnu hranicu rizikovej váhy pre túto časť expozície ako najnižšiu z rizikových váh každej porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi. Pri výpočte každej rizikovej váhy môže LGD porovnateľnej priamej expozície voči každému z ručiteľov zohľadniť vplyv iného existujúceho nefinancovaného kreditného zabezpečenia.
• (c) Ak nejaká časť expozície nie je krytá žiadnym nefinancovaným kreditným zabezpečením, inštitúcie by mali k tejto časti expozície priradiť rizikovú váhu uplatniteľnú na takúto expozíciu voči dlžníkovi bez akéhokoľvek nefinancovaného kreditného zabezpečenia; v tomto prípade by mali vypočítať minimálnu hranicu rizikovej váhy ako expozíciou vážený priemer rizikovej váhy uplatniteľnej na časť expozície krytej nefinancovaným kreditným zabezpečením a rizikovej váhy uplatniteľnej na zvyšnú časť expozície.
• (d) Na účely výpočtu expozíciami váženej priemernej rizikovej váhy v zmysle písmen (a) a (c) by sa každá riziková váha mala vypočítať osobitne a vážiť podľa príslušného podielu na hodnote expozície.

Na účely odseku 45 a s cieľom uznať účinky viacerých techník zmierňovania kreditného rizika v súlade s postupmi uvedenými v odseku 31 by sa mali splniť všetky tieto podmienky:

• (a) Inštitúcie by mali mať jasné pravidlá alokácie, postupnosti a uznávania financovaného a nefinancovaného kreditného zabezpečenia, ktoré sú konzistentné s procesom interného vymáhania a výberu platieb.
• (b) Inštitúcie by nemali uznávať účinky rovnakého zmierňovania kreditného rizika dvakrát; napríklad pri alokácii financovaného kreditného zabezpečenia medzi časť expozície, krytú nefinancovaným kreditným zabezpečením a časť expozície, na ktorú sa nevzťahuje nefinancované kreditné zabezpečenie, by sa nemalo povoliť dvojité uznanie financovaného kreditného zabezpečenia.
• (c) Inštitúcie by mali uplatňovať tieto prístupy konzistentne; preto:
• (i) Rozdelenie časti expozície krytej d an ým nefinancovaným kreditným zabezpečením na dve časti a uplatnenie prístupu substitúcie parametrov rizika alebo prístupu substitúcie rizikovej váhy na jednu časť, a prístupu modelovania na druhú časť by sa nemalo povoliť.
• (ii) V prípade viacnásobného nefinancovaného kreditného zabezpečenia, ktoré sa, prinajmenšom čiastočne, vzťahuje na tú istú časť expozície, by inštitúcie mali stanoviť vhodné kritériá na výber toho, ktoré nefinancované kreditné zabezpečenie sa má použiť na účely substitúcie parametrov rizika. Takéto kritériá by sa mali opísať v interných politikách inštitúcií pre úpravu odhadov PD a LGD v súlade s odsekom 38. Bez toho, aby bol dotknutý bod i), môžu inštitúcie rozdeliť časť expozície krytej daným nefinancovaným kreditným zabezpečením na dve časti a na jednu časť uplatniť prístup substitúcie parametrov rizika, zatiaľ čo sa uznajú účinky zvyšnej časti daného nefinancovaného kreditného zabezpečenia pri uplat n ení prístupu substitúcie parametrov rizika na ostatné existujúce nefinancované kreditné zabezpečenia; účinok zmierňovania rizika zo zvyšnej časti daného nefinancovaného kreditného zabezpečenia je možné brať do úvahy v prípade LGD pre porovnateľné priam e expozíci e voči ostatným existujúcim ručiteľom v súlade s odsekom 47.

Na účely uznania účinkov zmierňovania kreditného rizika viacnásobného kreditného zabezpečenia ktoré, v dôsledku alokácie vykonanej inštitúciou v súlade s odsekom 46 , kryje tú istú časť expozície, môžu inštitúcie použiť jeden z prístupov uvedených v odseku 31(a). Inštitúcie by na účely uplatňovania prístupu substitúcie parametrov rizika a výpočtu minimálnej hranice rizikovej váhy mali používať tieto metódy na odvodenie LGD porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi zahrňujúcej účinky dodatočného kreditného zabezpečenia na zmierňovanie kreditného rizika:

• (a) Ak porovnateľné priame expozície voči ručiteľovi sú v rozsahu ratingového systému, pre ktorý inštitúcia nezískala predchádzajúce povolenie používať vlastné odhady LGD v súlade s článkom 143 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, inštitúcia by mala používať hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 uvedeného nariadenia, reflektujúce, ak je to relevantné, financované kreditné zabezpečenie úveru uplatnením príslušných požiadaviek tretej časti hlavy II kapitoly 4 uvedeného nariadenia.
• (b) Ak porovnateľné priame expozície voči ručiteľovi patria do ratingového systému, pre ktorý inštitúcia získala predchádzajúce povolenie používať vlastné odhady LGD v súlade

porovnateľných priamych expozícii voči ručiteľovi, ktorá zahŕňa účinok dodatočného financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia. Ak inštitúcie nie sú schopné uznať toto dodatočné kreditné zabezpečenie pri odhade LGD porovnateľných priamych expozícií voči ručiteľovi, potom:

LGD nezabezpečených expozícií voči dlžníkovi, mali by použiť odhady LGD z expozície voči dlžníkovi, reflektujúce účinok dodatočného kreditného zabezpečenia; alebo