7.2 Metodika posudzovania

Príslušné orgány by mali vykonať kvalitatívne preskúmanie obchodnej stratégie žiadajúcej úverovej inštitúcie, aby získali prehľad o typoch činností, ktoré má v úmysle vykonávať, ich geografickom rozložení, dôveryhodnosti základných predpokladov a súvisiacom rizikovom profile žiadajúcej úverovej inštitúcie.

Na tento účel by príslušné orgány mali dosiahnuť jasný názor na:

• (a) typy činností, ktoré žiadajúca úverová inštitúcia zamýšľa vykonávať, vrátane identifikácie hlavných a vedľajších oblastí obchodnej činnosti a typov cieľových klientov. Táto analýza by mala byť funkčná na určenie činností, na ktoré sa vzťahuje povolenie, alebo v súlade s odsekom 58, rozsahu povolenia, ako aj prípadne dostupnosti iných vhodných režimov povolenia. Preskúmanie by malo príslušnému orgánu poskytnúť aj pochopenie súvisiaceho rizikového profilu vrátane rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a vplyvu na kapitálové požiadavky, potreby likvidity a financovania, ako aj na interné riadiace mechanizmy.
• (b) geografické rozloženie činností vrátane ich plánovaného výkonu prostredníctvom dcérskych spoločností a pobočiek alebo prostredníctvom slobody poskytovať služby v rámci EÚ alebo v tretej krajine a plánované budúce rozšírenie. Najmä tam, kde obchodný model predpokladá používanie digitálnych riešení, by príslušné orgány mali posúdiť, či by plánované cezhraničné činnosti spadali pod „slobodu poskytovať služby“ alebo „právo u sadiť sa“. Analýza by mala okrem iného podporiť kompetentné orgány v chápaní potreby akejkoľvek ďalšej regulačnej požiadavky na získanie prístupu na cieľové trhy (napr. notifikácie o cezhraničnom pôsobení, tzv. passporting), akéhokoľvek súvisiaceho regulačného rizika a obchodného alebo finančného zdôvodnenia predpokladanej štruktúry a geografického rozloženia spoločnosti. Mala by byť podporená aj analýzou rizika prania špinavých peňazí a financovania terorizmu súvisiaceho s jurisdikciou, ktorá sa vykonáva v kontexte posúdenia operačnej štruktúry. Ak žiadajúca úverová inštitúcia zamýšľa vykonávať veľkú časť svojich činností mimo jurisdikcie, v ktorej podala žiadosť o povolenie, príslušný orgán by mal v súlade s odôvodnením (16) CRD posúdiť, či výber jurisdikcie žiadosti má za cieľ vyhnúť sa prísnejším regulačným normám (napr. v súvislosti s režimom boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu) platným v inom členskom štáte.
• (c) celkovú stratégiu, skúmanie obchodných princípov žiadajúcej úverovej inštitúcie, ako aj celkovú skupinovú stratégiu, keď žiadateľ patrí do skupiny. To zahŕňa primerané pochopenie strategických cieľov, kľúčových obchodných faktorov, akejkoľvek identifikovanej konkurenčnej výhody, kvantitatívnych a kvalitatívnych cieľov obchodného plánu, vrátane produktu alebo služby spoločnosti, hodnotovej ponuky a postavenia na trhu.

S osobitným zreteľom na inovačné obchodné modely a/alebo mechanizmy poskytovania by príslušné orgány mali venovať pozornosť aj opisu inovačných prvkov plánovaných služieb a produktov vrátane akéhokoľvek potenciálneho zvýšeného vystavenia riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V súlade s prístupom proporcionality a rizikovo orientovaným prístupom môžu príslušné orgány zvážiť preskúmanie základného vysvetlenia atraktívnosti nového produktu, jeho ceny, štruktúry a komparatívnej výhody. Takáto kontrola by mala byť koordinovaná a doplnená o analýzu cieľového trhu, ako je popísaná v časti 7 .2.3, a potenciálny vplyv externých kľúčových ukazovateľov na obchodnú stratégiu.

Jasné pochopenie plánovanej obchodnej stratégie umožní príslušným orgánom posúdiť súvisiacu stratégiu financovania, príslušné externé a interné faktory na dosiahnutie strategických cieľov a vierohodnosť kvantitatívnych predpokladov. Celkovo by posúdenie malo poskytnúť príslušnému orgánu pohľad na silné a slabé stránky, príležitosti a riziká obchodnej stratégie.

7.2.2 Štruktúra financovania, posúdenie a riadenie likvidity

Príslušné orgány by mali získať jasný prehľad o plánovaných zdrojoch financovania plánovaných obchodných činností vrátane zdroja (zdrojov) počiatočného kapitálu. Príslušné orgány by mali preskúmať informácie predložené žiadajúcou úverovou inštitúciou (najmä podľa článku 4 RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia) s cieľom posúdiť profil likvidity a štruktúru pasív s osobitným zameraním na dôveryhodnosť základných predpokladov. Pokiaľ ide o štruktúru záväzkov, príslušné orgány by mali posúdiť rôzne zdroje financovania (druhy záväzkov, nástrojov a protistrán), súvisiace náklady, vložené opcie a ich zmluvné a behaviorálne splatnosti. Jasné stanovisko k profilu likvidity a štruktúre pasív umožní príslušný m orgánom posúdiť projekcie pre regulačné ukazovatele likvidity a financovania, ako sú LCR¹⁰ a NSFR¹¹ , a to aj so zreteľom na ich vývoj v priebehu plánovacieho horizontu z dôvodu postupného nárastu obchodných aktivít a implementácie stratégie financovania (napr. postupné prilákanie vkladateľov) vo fáze založenia. Príslušné orgány by tiež mali vziať do úvahy, že kým v prvom roku činnosti je väčšina dostupných zdrojov financovania zvyčajne stabilná (napr. základné imanie) a podiel likvidných aktív je vysoký, vývoj regulačných ukazovateľov sa môže líšiť v závislosti od plánovaných podnikateľských činností a súvisiacej stratégie financovania žiadateľa.

¹⁰ Pozri delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúc ie.

¹¹ Pozri hlavu IV – šiestu časť CRR (zavedené v CRR II).

Ak štruktúra financovania vykazuje vysoké úrovne koncentrácie alebo nevyvážený profil financovania (napríklad nadmerný nesúlad splatností), príslušné orgány by mali vykonať dôkladnejšie posúdenie vrátane podrobných otázok týkajúcich sa potenciálnych alternatívnych scenárov.

Náklady na financovanie by sa mali posudzovať v kontexte posúdenia finančnej prognózy (pozri 7.2.5) ako súčasť zisku a straty žiadajúcej úverovej inštitúcie, a ak je to možné a vhodné, mali by sa porovnať s partnermi. Okrem toho by sa základné predpoklady – najmä plánované úrokové sadzby – mali posudzovať v porovnaní s podnikateľským a makroekonomickým prostredím.

Príslušné orgány by mali preskúmať predložené informácie, najmä ako sa uvádza v článku 4 písm. g), č. (ii) až (v)¹² RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia , s cieľom posúdiť schopnosť žiadajúcej úverovej inštitúcie financovať, monitorovať, aktualizovať a vykazovať svoju pozíciu likvidity a relatívne rezervy v súlade s jej potrebami¹³ .

¹² V článku 4 písm. g) RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia sa uvádza, že v žiadosti sa uvádza „prehľad nasledovných rámcov a politík žiadajúcej úverovej inštitúcie: […] b) politika riadenia rizika likvidity; c) politika koncentrácie a diverzifikácie financovania; d) politika riadenia kolaterálu; e) politika vkladov“.

¹³ Pozri časť 9.4 , Rámec vnútornej kontroly.

Príslušné orgány by mali preskúmať predložené informácie najmä podľa článku 4 písm. a) č.

• (v)¹⁴ RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia s cieľom posúdiť celkovú pripravenosť procesu interného posúdenia primeranosti likvidity, pričom sa zohľadnia napríklad tieto a spekty:
• (a) riadenie likvidity. Príslušné orgány by mali jasne pochopiť efektívnu schopnosť inštitúcie riadiť svoju likviditu vrátane toho, či príslušné funkcie majú dostatočné zdroje na zabezpečenie riadneho riadenia likvidity a či sú schopné vypočítať ukazovatele čistého stabilného financovania (NSFR) a ukazovatele krytia likviditou (LCR). Príslušné orgány by mali tiež jasne porozumieť hierarchickým vzťahom zavedeným na diskusiu o likvidite inštitúcie a súvisiacich rizikách vrátane zamýšľaného obsahu a frekvencie správ pre riadiaci orgán, vrcholový manažment a príslušné výbory (ak je to vhodné), aby sa zistilo, či môžu diskutovať a spochybňovať príslušné záležitosti;
• (b) stratégiu financovania a plánovanie likvidity. Príslušné orgány by mali získať jasnú predstavu o schopnosti úverovej inštitúcie navrhovať scenáre vrátane stresového testovania a plánov núdzového financovania;
• (c) rámec vnútornej kontroly likvidity. Príslušné orgány by mali jasne porozumieť plánovaným procesom preskúmania, validácie a podloženia dôkazmi (napr. správami, kontrolnými dôkazmi).

¹⁴ V článku 4 písm. h) RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia sa uvádza: „V žiadosti sa uvedú všetky nasledujúce údaje o finančnej situácii žiadajúcej úverovej inštitúcie: […] zhrnutie interného posúdenia primeranosti likvidity na konsolidovanej, subkonsolidovanej a individuálnej úrovni podľa potreby, ktoré preukazuje, že zdroje likvidity úverovej inštitúcie budú primerané na splnenie jej individuálnych požiadaviek na likviditu; […]“.

V súlade s prístupom proporcionality stanoveným v odseku 70 by príslušné orgány mali posúdiť schopnosť a pripravenosť žiadajúcej úverovej inštitúcie odolávať stresu z financovania. Na tento účel by príslušné orgány mali analyzovať vplyv predloženého stresového scenára financovania a likvidity, ako je napríklad zvýšenie nákladov na financovanie, na pomery likvidity a financovania.

V prípade potreby by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby predložený opis príslušného procesu prípravy plánu ozdravenia zachytával ukazovatele likvidity a financovania.

Pri posudzovaní ri zík pre likviditu a financovanie by príslušné orgány mali overiť, či žiadajúca úverová inštitúcia v budúcnosti spĺňa minimálne požiadavky stanovené príslušnými vykonávacími právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Rozsah posúdenia by sa však mohol rozšíriť nad rámec týchto minimálnych požiadaviek s cieľom umožniť príslušným orgánom požadovať od žiadajúcej úverovej inštitúcie vyššie zdroje likvidity s cieľom kompenzovať neidentifikované riziká a neistoty.

7.2.3 Kľúčové externé faktory vrátane podnikateľského prostredia

Aby si príslušné orgány vytvorili názor na vierohodnosť strategických predpokladov inštitúcie, mali by sa v rámci svojho celkového posúdenia zaoberať kľúčovými vonkajšími faktormi obchodného plánu vrátane podnikateľského prostredia v súlade s kritériami uvedenými nižšie.

V súlade s prístupom proporcionality stanoveným v odseku 70 by príslušné orgány mali preskúmať prehľad analýzy cieľových trhov, ktorý predložila žiadajúca úverová inštitúcia, s cieľom dosiahnuť primerané pochopenie existujúceho podnikateľského prostredia, berúc do úvahy aktivity hlavných existujúcich hráčov a potenciálnych konkurentov na cieľovom trhu (trhoch) a pravdepodobný vývoj podnikateľského prostredia.

Na tento účel by príslušné orgány mali preskúmať analýzu trendov na cieľovom trhu, ktoré môžu mať vplyv na výkonnosť a ziskovosť inštitúcie. Tieto môžu od prípadu k prípadu zahŕňať regulačné a makroprudenciálne trendy (napr. zmeny legislatívy týkajúcej sa distribúcie produktov retailového bankovníctva alebo zmeny maximálnych pomerov úveru k hodnote povolených pre hypotéky), technologické trendy (napr. prechod na elektronické platformy pre určité druhy obchodovania) a spoločenské/demografické trendy (napr. zloženie klientov, zmeny produktov v dôsledku meniacich sa trendov na trhu, väčší dopyt po islamských bankových službách).

Ak je to vhodné a na základe analýzy individuálne v jednotlivých prípadoch, odkaz na existujúcich hráčov a potenciálnych konkurentov by mohol okrem etablovaných finančných inštitúcií zahŕňať aj globálne technologické spoločnosti expandujúce do finančných služieb. Takáto analýza by sa mala vykonávať aj v koordinácii s preskúmaním cieľového trhu vrátane vplyvu takýchto konkurentov na žiadajúcu úverovú inštitúciu, napríklad na priamy spotrebiteľský marketing.

7.2.4 Kľúčové vnútorné faktory

V súlade s primeraným prístupom stanoveným v odseku 71 a individuálne v jednotlivých prípadoch by príslušné orgány mali vykonať analýzu kvalitatívnych znakov predpokladaného obchodného modelu žiadajúcej úverovej inštitúcie, aby pochopili jeho hnacie sily úspechu a kľúčové závislosti pri vytváraní názoru žiadajúcej úverovej inštitúcie.

V tejto súvislosti by oblasti analýzy príslušnými orgánmi mali zahŕňať hlavné endogénne faktory, ktoré ovplyvňujú úspech obchodného modelu, ako sú predpokladané silné stránky žiadajúcej úverovej inštitúcie vo vzťahoch s klientmi, dodávateľmi a partnermi, kvalita IT platforiem a prevádzková a zdrojová kapacita, ako aj faktory, ako sú poskytovatelia tretích strán, sprostredkovatelia, potenciálne vystavenie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a špecifické regulačné faktory.

Príslušné orgány by tiež mali posúdiť, či sa finančné prognózy zhodujú s obchodnou stratégiou stanovenou v pláne, či existuje jasný plán na implementáciu a či existuje kapacita na realizáciu a implementáciu obchodného plánu. V tomto poslednom ohľade by preskúmanie príslušných orgánov malo brať do úvahy aj priebežné posúdenie odbornej spôsobilosti manažmentu, a to aj s ohľadom na obchodný plán a jeho zmeny v priebehu času, ako aj dostupnosť dostatočných ľudských zdrojov na zabezpečenie implementácie obchodnej stratégie. Na podporu tohto posúdenia by príslušné orgány mali zohľadniť predchádzajúce odborné skúsenosti členov riadiaceho orgánu.

7.2.5 Finančné prognózy

Príslušné orgány by mali vykonať kvantitatívne preskúmanie obchodného plánu žiadajúcej úverovej inštitúcie so zameraním na predložené finančné prognózy pre základný prípad aj stresový scenár – s ohľadom na geografické rozloženie, typy činností a trhovú pozíciu na úrovni jednotlivca a prípadne na úrovni konsolidovanej skupiny alebo subkonsolidovaného celku (článok 4 písm. a) RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia¹⁵ ). Príslušné orgány by mali tiež preskúmať finančné pozície (napr. na základe súvahy), riziko (napr. na základe celkovej hodnoty vystavenia riziku, „TREA“ alebo iné miery rizika) a/alebo organizačné a/alebo zákonné obmedzenia.

¹⁵ V článku 4 písm. a) RTS týkajúcich sa informácií na účely povolenia sa stanovuje, že v žiadosti sa uvedú „predpovede o žiadajúcej úverovej inštitúcii na individuálnej úrovni a prípadne na úrovni konsolidovanej skupiny a subkonsolidovaného celku“. (s uvedením podielu, ktorý zastupuje úverová inštitúcia), aspoň na základe základného prípadu a stresového scenára vrátane: [..]“.

Účelom kvantitatívneho preskúmania finančných prognóz obchodného plánu by malo byť posúdenie dôveryhodnosti základných predpokladov (s ohľadom na rast podnikania, vytváranie výnosov, odhad nákladov a základných rizík), životaschopnosti a udržateľnosti obchodného modelu žiadateľa a jeho celková schopnosť dosiahnuť plánované výsledky v súlade s prudenciálnymi požiadavkami v základnom aj stresovom scenári.

Posúdenie finančných prognóz by malo odrážať cielenú obchodnú stratégiu žiadajúcej úverovej inštitúcie s ohľadom na najpodstatnejšie geografické oblasti žiadajúcej úverovej inštitúcie vrátane dcérskych spoločností, pobočiek, činností poskytovaných prostredníctvom slobody poskytovať služby, typov činností, oblastí obchodnej činnosti a produktových radov založených na rozdelení zisku (napr. na základe výkazu ziskov a strát) a skúmať dôveryhodnosť základných kvantitatívnych predpokladov (napr. podnikanie podľa regiónu, príjem z poplatkov, počet klientov, náklady na zamestnancov, makroekonomické predpoklady atď.).

Pri posudzovaní ziskovosti obchodného plánu by príslušné orgány mali venovať osobitnú pozornosť tým oblastiam cielenej obchodnej stratégie, ktoré sú najrelevantnejšie pre budúcu udržateľnosť obchodného modelu a prežitie v stresových situáciách. V maximálnej možnej miere a tam, kde je to vhodné, by mali zohľadňovať aj vystavenie žiadajúcej úverovej inštitúcie existujúcim alebo novým rizikám a slabým miestam.

Na tieto účely by príslušné orgány mali preskúmať vysvetlenie počiatočnej životaschopnosti úverovej inštitúcie a udržateľnosti obchodného modelu počas obdobia, ktoré žiadajúca úverová inštitúcia vyžaduje na dosiahnutie ustáleného stavu, v každom prípade aspoň počas obdobia troch rokov. Pokiaľ ide o stresový scenár, úverovej inštitúcii by malo postačovať, aby bola schopná splniť prudenciálne požiadavky na konci horizontu plánovania.

Príslušné orgány môžu potrebovať posúdiť obchodný plán s dlhším časovým horizontom, napríklad až päť rokov. Napríklad v prípade tých žiadateľov, ktorých obchodný cyklus sa vyvíja počas piatich rokov alebo ktorých trojročné obchodné plány vykazujú nedostatky v oblasti udržateľnosti. V takýchto prípadoch by sa úroveň intenzity posúdenia mala určovať podľa rizikového profilu obchodného plánu, potenciálnych slabých stránok a neistoty spojenej s dlhším časovým horizontom.

V maximálnej možnej miere a tam, kde je to vhodné, by príslušné orgány mali určiť relevantné partnerské porovnanie pre žiadajúcu úverovú inštitúciu. Príslušný orgán by mal určiť porovnateľnú inštitúciu alebo porovnateľnú skupinu inštitúcií na základe konkurenčných produktov/obchodných činností zameraných na rovnaký zdroj ziskov/klientov a založiť analýzu na údajoch dohľadu, trhu a makroekonomických údajoch, ktoré má príslušný orgán k dispozícii. V takýchto prípadoch by mal výstup posúdenia odvodený z vzájomného porovnania dopĺňať odborný posudok príslušného orgánu. Ak vzájomné porovnanie nie je možné, príslušné orgány by sa mali spoliehať na odborný posudok.

Príslušné orgány by mali zvážiť posúdenie trendov a pomerov ziskovosti so zreteľom na riziká, ktoré žiadajúca úverová inštitúcia plánuje prevziať, a na relatívnu výkonnosť v porovnaní s podobnými inštitúciami. Na podporu tohto posúdenia sa príslušné orgány môžu odvolávať na najbežnejšie ukazovatele ziskovosti a rizika, ako je návratnosť vlastného kapitálu, návratnosť aktív, pomer nákladov k výnosom, náklady na riziko a pomer pákového efektu. Použitie špecifických ukazovateľov príslušným orgánom by malo odrážať typ a úroveň rizika predpokladaného žiadajúcou úverovou inštitúciou na vytváranie ziskov (napríklad inštitúcia vytvárajúca nižšie a stabilnejšie výnosy s konzervatívnym rizikovým apetítom môže byť udržateľnejšia než inštitúcia s vysokými výnosmi, ale veľmi agresívnym rizikovým apetítom). Príslušné orgány by mali starostlivo posúdiť riziko, ktoré je základom ekonomickej výkonnosti (napr. úroveň rizika aktív), pričom by mali v maximálnej možnej miere zohľadniť aj rizikovo upravené ukazovatele.

Príslušné orgány by mali byť schopné získať jasnú predstavu o zdrojoch vytvárania ziskov a strát inštitúcie (najmä o základných faktoroch, ako sú objemy – zásoby a toky – a ceny/marže), aby mohli identifikovať kľúčové faktory a závislosti výkonnosti podnikania a potenciálnych zraniteľností. Ak je to vhodné z hľadiska prístupu proporcionality stanoveného v odseku 70 , príslušné orgány by mali vykonať špecifikáciu príjmov/zdroja príjmov, aby pochopili, či sú očakávané zdroje príjmov v súlade s celkovou cieľovou obchodnou stratégiou (typ obchodného modelu, veľkosť podniku). V tejto súvislosti by príslušné orgány mali venovať pozornosť príliš optimistickým očakávaniam zisku, ktoré sa týkajú napríklad budúcej úrokovej sadzby a iných relevantných predpokladov generujúcich príjmy, a ich potenciálnemu vplyvu na spoľahlivosť a v konečnom dôsledku udržateľnosť prognóz.

V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v odseku 70 , by príslušné orgány mali preskúmať ceny produktov a štruktúru žiadajúcej úverovej inštitúcie. Na tento účel možno zvážiť napríklad:

• (a) s poliehanie sa na rizikové alebo koncentrované zdroje príjmu (napr. sub - prime hypotéky, finančné pôžičky s pákovým efektom, spotrebný úver, špecifické skupiny klientov) a jeho vplyvy na obchodný model, ako je zvýšená zraniteľnosť voči zmenám v podnikateľsko m prostredí (napr. zníženie ceny nehnuteľnosti, pokles dopytu po produktoch financovaných prostredníctvom spotrebných úverov);
• (b) spoliehanie sa na volatilnejšie zdroje príjmu (napr. príjem z obchodovania, príjem zo zaistenia alebo iné neopakujúce sa zdroje) a dôsledky pre dlhodobú udržateľnosť výnosov.

Príslušné orgány by mali jasne pochopiť rôzne modely príjmov (napr. založené na príjmoch z úrokov (napr. klientsky úver) alebo na základe príjmu z poplatkov (napr. obchodné financovanie, korešpondenčné bankovníctvo, úschova alebo poradenské služby), špecifické faktory príjmov, kľúčové ukazovatele výkonnosti a úroveň rizika súvisiacich obchodných činností. Vo všetkých prípadoch by mali jasne pochopiť príjmový model žiadajúcej úverovej inštitúcie, ako očakáva, že bude generovať príjem v bežných aj stresových situáciách, a vierohodnosť základných predpokladov.

Príslušné orgány by mali venovať osobitnú pozornosť vysokým mieram rastu a súvisiacim predpokladom rizika, a to aj vo vzťahu k primeranosti vykonávania a schopnosti riadenia rizika žiadajúcej úverovej inštitúcie, aby podporili dosiahnutie cieľových prognóz v súlade s analýzou vykonanou podľa ods. 92 . Posúdenie dôveryhodnosti základných predpokladov by sa malo vykonávať s ohľadom na rôzne prvky vrátane celkovej obchodnej stratégie, ceny produktov, podnikateľského prostredia, stratégie financovania, tolerancie rizika a rizikového apetítu, existencie politík zameraných na zabezpečenie riadneho a obozretného podnikania atď. Pokiaľ ide o udržateľnosť obchodného modelu, príslušné orgány by mali dôkladne porozumieť štruktúre nákladov a príslušným ukazovateľom, napríklad vývoj pomeru nákladov k cieľovému príjmu (absolútnemu alebo relatívnemu v porovnaní s inými subjektmi) na konci plánovaného časového horizontu obchodného plánu a v stresových situáciách.

Cieľová štruktúra nákladov (napr. mzdové, administratívne alebo IT náklady) by sa mala prehodnotiť v absolútnom vyjadrení a tam, kde je to možné a vhodné, v porovnaní s porovnateľnými inštitúciami, pričom treba brať do úvahy výrazne negatívny vplyv podhodnotenia určitých nákladov, najmä počas počiatočného obdobia alebo v stresových situáciách, na udržateľnosť obchodného modelu a/alebo stratégie. Príslušné orgány by mali venovať pozornosť opakujúcim sa koncentráciám nákladov, ktoré môžu odrážať nepružnosť v štruktúre nákladov.

Pokiaľ ide o konkrétne nákladové modely, žiadajúce úverové inštitúcie, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na obchodné modely založené na technológiách, budú pravdepodobne znášať nižšie marginálne náklady ako úverové inštitúcie s transakciami spojenými s vysokými variabilnými nákladmi. V dôsledku toho sa ziskovosť takýchto obchodných modelov v zásade zvýši po dosiahnutí určitého kritického množstva, ktoré pohltí fixné investičné náklady. Príslušné orgány by preto mali zvážiť kľúčové výdavky pre takýchto žiadateľov, ako je inžinierstvo alebo talent na marketing produktov a investície do infraštruktúry.

7.2.6 Celkové stanovisko orgánu dohľadu

Na základe obchodného plánu a poskytnutých finančných prognóz by príslušné orgány mali vypracovať svoje celkové stanovisko orgánu dohľadu s cieľom posúdiť, a) či obchodný model žiadajúcej úverovej inštitúcie bude životaschopný a udržateľný a b) či bude žiadajúca úverová inštitúcia schopná splniť prudenciálne požiadavky v horizonte plánovania. Na základe odborného posúdenia príslušného orgánu je cieľom celkového stanoviska orgánu dohľadu vytvoriť integrované a komplexné posúdenie obchodného plánu a finančných prognóz a najmä dôveryhodnosti základných predpokladov. Stanovisko orgánu dohľadu by malo vychádzať z posúdenia získaných informácií o obchodnej stratégii, podnikateľskom prostredí (potenciálnych porovnateľných inštitúciách, trhových trendoch a iných vonkajších faktoroch, ktoré by mohli ovplyvniť budúcu ziskovosť) a kľúčových interných faktoroch a malo by sa porovnať s vlastnými stanoviskami samotnej žiadajúcej úverovej inštitúcie (finančné prognózy, ako je vysvetlené v odsekoch 93 až 106), s cieľom posúdiť ich celkovú dôveryhodnosť.

Na základe preskúmaných informácií by mal príslušný orgán spochybniť predpoklady žiadajúcej úverovej inštitúcie a vypracovať svoje vlastné stanovisko orgánu dohľadu. Ak predpoklady nie sú dôveryhodné, príslušné orgány môžu vypracovať alternatívne predpoklady a vykonať analýzu citlivosti s cieľom určiť kvantitatívny vplyv na súvisiace oblasti obchodného plánu. Dôkladné spochybnenie a príslušné uplatnenie alternatívnych predpokladov, ak je to potrebné, umožní príslušnému orgánu kvantifikovať a posúdiť celkový vplyv analýzy citlivosti na finančné prognózy a v konečnom dôsledku na najrelevantnejšie prudenciálne požiadavky. Príslušný orgán môže spochybniť základný, ako aj stresový scenár.

Vypracovanie stanoviska orgánu dohľadu a analýzy citlivosti by mali podliehať proporcionalite, ako sa uvádza v odseku 70 , pričom sa berie do úvahy relatívne riziko a zložitosť predpokladaného obchodného modelu. Ak sa celkové stanovisko orgánu dohľadu líši od názoru žiadateľa, príslušné orgány môžu zvážiť zdieľanie konkrétnych postrehov so žiadajúcou úverovou inštitúciou s cieľom vyplniť medzeru v informáciách a prehĺbiť pochopenie predpokladov žiadajúcej úverovej inštitúcie. Dialóg v oblasti dohľadu môže prispieť k predloženiu revidovaného obchodného plánu a finančnej prognózy zo strany žiadajúcej úverovej inštitúcie, ktoré budú odrážať všetky potrebné nápravné opatrenia na zabezpečenie jej životaschopnosti a udržateľnosti a v konečnom dôsledku súladu s prudenciálnymi požiadavkami v plánovacom horizonte. V takejto situácii môžu príslušné orgány zvážiť aj zmierňujúce opatrenia vo forme odkladacích podmienok, následných povinností alebo obmedzení, ako je stanovené v oddiele 4.2 , odseky 25 – 32 .