4.2 Vykonanie posúdenia miery vystavenia reštriktívnym opatreniam

Interné postupy finančných inštitúcií majú zahŕňať posúdenie miery vystavenia reštriktívnym opatreniam s cieľom pochopiť rozsah rizika, ktorému sú vystavené jednotlivé oblasti činnosti podliehajúce reštriktívnym opatreniam, a do akej miery sú tieto oblasti náchylné na obchádzanie reštriktívnych opatrení.

Posúdenie miery vystavenia reštriktívnym opatreniam má finančným inštitúciám umožniť identifikovať a posúdiť:

• a. ktoré režimy reštriktívnych opatrení sa na ne uplatňujú,
• b. pravdepodobnosť nevykonávania reštriktívnych opatrení,
• c. pravdepodobnosť obchádzania reštriktívnych opatrení,
• d. vplyv porušovania reštriktívnych opatrení,
• e. nasledujúce rizikové faktory:
• a) geografické riziko vrátane :
• i. miesta , kde finančná inštitúcia vykonáva svoju činnosť, t. j. jurisdikcie a územia, v ktorých je finančná inštitúcia zriadená alebo pôsobí,
• ii. rozsahu, v akom sú tieto jurisdikcie a územia vystavené reštriktívnym opatreniam alebo je o nich známe, že sa používajú na obchádzanie reštriktívnych opatrení,
• iii. pôvod u a miesta určenia transakcií.
• b) klientske riziko vrátane :
• i. prepojenia klientov a prípadne ich konečných užívateľov výhod a kontrolných akcionárov s krajinami, v ktorých sú zavedené reštriktívne opatrenia z dôvodu situácie, ktorá má vplyv na túto krajinu, alebo o ktorých je známe, že sa používajú na obchádzanie reštriktívnych opatrení,
• ii. počt u klientov, typu klientov a komplexnosti týchto klientov, napríklad problémy s identifikáciou konečného užívateľa výhod ,
• iii. činnos ti klientskej databázy a komplexnosti činnosti vrátane akýchkoľvek väzieb na odvetvia alebo sektory, ktoré môžu podliehať hospodárskym alebo iným reštriktívnym opatreniam, ako aj frekvencia a typy transakcií.
• c) riziko produktov a služieb vrátane:
• i. povahy finančnej inštitúcie a povahy jej produktov a služieb ,
• ii. rozsahu, v akom poskytovanie týchto produktov a služieb vystavuje finančnú inštitúciu riziku porušenia reštriktívnych opatrení a obchádzania reštriktívnych opatrení.
• d) riziko distribučných kanálov vrátane toho, či využívanie sprostredkovateľov, agentov, tretích strán, korešpondenčného bankovníctva alebo iných distribučných kanálov vytvára zraniteľné miesta, a to aj prostredníctvom:
• i. obmedzenia viditeľnosti finančnej inštitúcie pre zúčastnené strany,
• ii. závislosti finančnej inštitúcie od kontrolných procesov tretích strán,
• iii. zvýšenia miery vystavenia finančn ých inštitúcií geografickým rizikám, pretože pôsobia v krajinách alebo majú sídlo v krajinách, pre ktoré sú zavedené reštriktívne opatrenia z dôvodu situácie ovplyvňujúcej túto krajinu alebo krajiny,
• o ktorých je známe, že sa používajú na obchádzanie reštriktívnych opatrení.

Posúdenie uvedené v odseku 22 sa má zakladať na dostatočne rôznorodých informačných zdrojoch, ako sú napríklad nasledujúce:

• a. informácie získané v rámci uplatňovania opatrení finančnej inštitúcie týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, v súlade s ustanoveniami článku 13 smernice (EÚ) 2015/849,
• b. informácie od medzinárodných orgánov, vlády, príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane orgánov dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, finančných spravodajských jednotiek (FIU) a orgánov presadzovania práva (LEA), ako sú aktuálne typológie obchádzania reštriktívnych opatrení,
• c. informácie z dôveryhodných a spoľahlivých otvorených zdrojov, napríklad správy v novinách s dobrou povesťou a výstupy z iných uznávaných médií,
• d. informácie od dôveryhodných a spoľahlivých obchodných organizácií, napríklad správy
• o rizikách,
• e. ak je k dispozícii, analýza predchádzajúcich upozornení na reštriktívne opatrenia týkajúcich sa skutočných pozitívnych a falošne pozitívnych zhôd s cieľom identifikovať situácie, v ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza k pravým pozitívnym zhodám.

Pri posudzovaní miery vystavenia reštriktívnym opatreniam majú finančné inštitúcie zvážiť, či by spätná kontrola ich klientskej databázy a záznamov o vykonaných transakciách mohla byť užitočná a primeraná. Môže to byť vtedy, keď finančná inštitúcia zistila alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že jej predchádzajúci systém preverovania bol neprimeraný alebo neúčinný.

Finančné inštitúcie majú zabezpečiť, aby ich posúdenie miery vystavenia reštriktívnym opatreniam bolo stále aktuálne a relevantné. Na tento účel majú finančné inštitúcie aspoň raz ročne preskúmať toto posúdenie a v prípade potreby ho aktualizovať. Okrem toho majú finančné inštitúcie podľa potreby prehodnotiť posúdenie miery vystavenia reštriktívnym opatreniam v týchto situáciách:

• a. prijatie nových reštriktívnych opatrení a významné zmeny existujúcich reštriktívnych opatrení,
• b. pred uvedením nových produktov, ponúknutím nových distribučných kanálov, poskytovaním služieb novým skupinám klientov, vstupom do nových geografických oblastí,
• c. významné zmeny profilu činnosti, klientskej databázy, organizačnej štruktúry alebo obchodného modelu inštitúcie,
• d. identifikácia nedodržiavania reštriktívnych opatrení a obchádzania reštriktívnych opatrení, ktoré odhaľujú neprimeranosť posúdenia miery vystavenia voči reštriktívnym opatreniam,
• e. nedostatky v existujúcom posúdení miery vystavenia reštriktívnym opatreniam, ktoré zistila finančná inštitúcia alebo príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad vnútornými politikami, postupmi a kontrolami na zabezpečenie vykonávania reštriktívnych opatrení Únie a vnútroštátnych reštriktívnych opatrení.

Finančné inštitúcie majú zdokumentovať metodiku vykonávania a preskúmania posúdenia miery vystavenia reštriktívnym opatreniam a výsledok tohto posúdenia a na požiadanie ich sprístupniť príslušnému orgánu.

Ak je finančná inštitúcia materský podnik skupiny, riadiaci orgán skupiny má zabezpečiť, aby dcérske podniky skupiny vykonávali svoje posúdenie miery vystavenia reštriktívnym opatreniam koordinovaným spôsobom a na základe spoločnej metodiky, pričom sa zohľadnia jej špecifiká.