Ciele

Hoci sa tieto spoločné usmernenia nevzťahujú na stresové testovanie finančného odvetvia v rámci celého systému, príslušné orgány majú, ak je to možné, koordinovať svoju činnosť vo všetkých finančných sektoroch s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup k posudzovaniu rizík ESG a v prípade potreby uľahčiť výmenu údajov. Regulačné orgány v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a cenných papierov by mali spolupracovať s cieľom pomôcť identifikovať a modelovať kanály prenosu (napríklad úlohu poistenia kolaterálu bankových úverov), zosúladiť predpoklady scenárov a predchádzať tzv. regulačným slepým miestam.

Príslušné orgány by mali v čo najväčšej možnej miere zabezpečiť, aby stresové testy ESG zohľadňovali vzájomné prepojenia a účinky presahovania medzi finančnými sektormi. Mali by zvážiť, ako sa riziká súvisiace s ESG môžu šíriť prostredníctvom finančného systému, čím sa zväčšujú zraniteľné miesta v bankovníctve, poisťovníctve, správe aktív a iných finančných sektoroch.

Pri určovaní zásad a metodických hľadísk by príslušné orgány mali rozhodnúť o najvhodnejšej štruktúre a charakteristikách záťažového testu na základe jeho zamýšľaných cieľov.

Rozsah pôsobnosti

Príslušné orgány by mali jasne definovať rozsah pôsobnosti z hľadiska portfólií, sektorov, geografických oblastí a činností, aby sa zabezpečil vyvážený a pragmatický prístup, ktorý odráža vyspelosť dostupných metodík a údajov.

V prípade cezhraničných finančných skupín majú príslušné orgány zabezpečiť, aby boli do posúdenia zahrnuté všetky príslušné subjekty.

Na základe cieľa a príslušného časového horizontu by príslušné orgány mali zabezpečiť, aby rovnováha medzi kvantitatívnymi a kvalitatívnymi informáciami bola primeraná na účely hodnotenia⁶ .

Časový horizont

Výber časového horizontu by sa mal zosúladiť so zamýšľaným cieľom hodnotenia:

• ▪ Pri posudzovaní finančnej odolnosti voči nepriaznivým, ale pravdepodobným šokom by sa mal použiť krátkodobý horizont (napr. do 5 rokov) v súlade s tradičnými postupmi stresového testovania.
• ▪ Pri posudzovaní odolnosti obchodného modelu a stratégie finančných subjektov by sa mal prijať dlhodobejší horizont (najmenej 10 rokov, v závislosti od obchodnej činnosti a v súlade s dlhodobými záväzkami finančných subjektov).

Návrh scenára

Príslušné orgány by mali identifikovať a vybrať scenáre záťažových testov na základe cieľov cvičenia. Mali by zvážiť použitie scenárov založených na najnovších vedeckých poznatkoch a vypracovaných všeobecne uznávanými medzinárodnými alebo regionálnymi orga nizáciami⁷ . Takisto sa im odporúča, aby využívali sektorové a regionálne trajektórie na to, aby finančným subjektom poskytli primerané rozdelenie makroekonomických premenných, pričom by mali zachovať celkovú vnútornú konzistentnosť scenárov.

Vždy, keď je to možné, majú príslušné orgány zvážiť začlenenie zložených rizík, t. j. dodatočného vplyvu vyplývajúceho zo súčasného alebo postupného výskytu viacerých otrasov (či už makroekonomických otrasov súvisiacich s ESG alebo širších makroekonomickýc h otrasov). Okrem toho by sa mali v prípade potreby snažiť posúdiť sekundárne účinky, t. j. nepriame a zosilnené dôsledky, ktoré vyplývajú z počiatočných otrasov ESG, a to buď ich priamym začlenením do scenárov, alebo formou doplnkovej analýzy.

S cieľom začleniť významné riziká ESG do krátkodobých stresových testov by príslušné orgány mali, ak je to uskutočniteľné a vhodné, vychádzať z návrhu scenára použitého pri tradičných stresových testoch, prispôsobiť ho tak, aby odrážal vlastné prenosové kanály ESG a zahŕňal nové premenné relevantné pre riziká ESG.

Pri vykonávaní dlhodobejších stresových testov ESG by príslušné orgány mali zvážiť niekoľko rôznych scenárov pokrývajúcich široké spektrum možných budúcností a úrovní závažnosti (napr. vrátane bodov zlomu). Referenčný scenár môže vychádzať z vlastného cent rálneho scenára finančného subjektu, ktorý môže slúžiť ako referenčná hodnota na testovanie vplyvov alternatívnych, podstatne odlišných trajektórií na odolnosť stratégie a obchodného modelu (napr. prostredníctvom odhadov ziskovosti upravených o riziko).

(⁶ ) Vzhľadom na predpoklad potrebný v otázkach kalibrácie a modelovania scenára vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je časový horizont, tým viac sa využívajú skôr kvalitatívne ako kvantitatívne informácie (napr. neočakáva sa presný prepočet ukazovateľa kapitá lu a solventnosti v dlhodobom horizonte).

(⁷ ) Napríklad v prípade klimatických rizík: Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), Sieť pre ekologizáciu finančného systému (NGFS), Medzinárodná energetická agentúra (IEA), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (EU JRC) alebo národné vládne alebo mimovládne orgány.