5.2 Posúdenie úverovej bonity dlžníka

Inštitúcie by mali analyzovať žiadosť dlžníka o úver s cieľom zabezpečiť, aby bola žiadosť v súlade s rizikovými apetítmi pre kreditné riziká inštitúcií, politikami, kritériami na poskytovanie úverov, limitmi a príslušnými ukazovateľmi inštitúcie, ako aj všetkými relevantnými makroprudenciálnymi opatreniami, pokiaľ ich uplatňuje určený orgán makroprudenciálneho dohľadu.

Inštitúcie a veritelia by mali v súlade s príslušnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa posúdiť schopnosť a vyhliadky dlžníka, pokiaľ ide o plnenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy

• o úvere, pričom by to malo zahŕňať najmä posúdenie zdroja schopnosti splácania dlžníka, a to s ohľadom na osobitosti úveru, ako sú povaha, splatnosť a úroková sadzba.

Samotný kolaterál by v prípade zabezpečenej pôžičky nemal byť prevládajúcim kritériom na schválenie úveru a nemôže sám osebe odôvodňovať schválenie akejkoľvek zmluvy o úvere. Kolaterál by sa mal považovať za druhé východisko inštitúcie v prípade zlyhania alebo závažného zhoršenia rizikového profilu, a nie za hlavný zdroj splácania, s výnimkou prípadu, keď sa v zmluve o úvere stanovuje, že splatenie úveru sa zakladá na predaji majetku založeného ako kolaterál alebo poskytnutého likvidného kolaterálu.

Pri posudzovaní schopnosti dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere by inštitúcie a veritelia mali brať do úvahy príslušné faktory, ktoré by mohli mať vplyv na súčasnú a budúcu schopnosť splácania dlžníka, a mali by zabrániť vzniku neprimeraných ťažkostí a nadmernej zadlženosti. Tieto faktory by mali zahŕňať iné záväzky zo splácania, ich zostávajúce trvanie, ich úrokové sadzby a nesplatené sumy a správanie pri splácaní, napr. doklady o akýchkoľvek chýbajúcich splátkach a ich okolnostiach, ako aj priamo súvisiace dane a poistenie, ak sú známe.

Ak je žiadosť o úver predložená spoločne viac než jedným dlžníkom, inštitúcie a veritelia by mali vykonať posúdenie úverovej bonity na základe spoločnej schopnosti splácania dlžníkov.

Ak zmluva o úvere zahŕňa akúkoľvek formu záruk od tretích strán, inštitúcie by mali posúdiť úroveň ochrany poskytovanej zárukou a prípadne uskutočniť posúdenie úverovej bonity ručiteľa, a to uplatnením príslušných ustanovení týchto usmernení, v závislosti od toho, či je ručiteľ fyzická osoba, alebo podnik.

Na posúdenie schopnosti dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere by inštitúcie a veritelia mali prijať vhodné metódy a prístupy, ktoré môžu zahŕňať modely, pokiaľ sú splnené tieto usmernenia. Výber vhodnej a primeranej metódy by mal závisieť od miery rizika, výšky a druhu úveru.

5.2.2 Posk ytovanie úverov spotrebiteľom v súvislosti s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie

V tomto oddiele sa ďalej spresňujú faktory dôležité pre posúdenie vyhliadok dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, ako sa uvádza v článku 18 ods. 1 a článku 20 ods. 1 smernice 2014/17/EÚ. Pokiaľ ide o zmluvy o úvere podliehajúce vnútroštátnym zákonom, ktorými sa transponuje táto smernica, inštitúcie a veritelia by mali okrem ustanovení stanovených v oddiele 5.2.1 uplatňovať ustanovenia stanovené v tomto oddiele.

Podľa potreby, najmä v prípadoch dlžníkov, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami alebo majú sezónny alebo iný nepravidelný príjem, by inštitúcie a veritelia mali vykonať primerané zisťovanie a prijať primerané kroky na overenie informácií týkajúcich sa zdroja schopnosti splácania.

Ak obdobie splatnosti úveru presahuje očakávaný vek odchodu dlžníka do dôchodku, inštitúcie a veritelia by mali dostatočne zohľadniť primeranosť pravdepodobného zdroja schopnosti splácania dlžníka a jeho schopnosť naďalej si plniť záväzky vyplývajúce zo zmluvy

• o úvere aj počas dôchodku.

Inštitúcie a veritelia by mali zabezpečiť, aby schopnosť dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere nebola založená na očakávanom výraznom zvýšení príjmov dlžníka, pokiaľ dokumentácia neposkytuje o tom dostatočné dôkazy.

Pri posudzovaní schopnosti dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere by inštitúcie a veritelia mali prihliadať na viazané a iné nediskrečné výdavky, ako sú súčasné záväzky dlžníka vrátane príslušného zdôvodnenia a zohľadnenia životných nákladov.

V rámci posúdenia úverovej bonity by inštitúcie a veritelia mali vykonať analýzy citlivosti odzrkadľujúce potenciálny negatívny vplyv v budúcnosti vrátane zníženia príjmu; zvýšenia úrokových sadzieb v prípadoch zmlúv o úveroch s variabilnou úrokovou sadzbou; negatívnej amortizácie úveru; a balónových splátok alebo odkladu platieb istiny alebo úrokov.

V prípadoch úverov v cudzej mene v zmysle článku 4 bod 28 smernice 2014/17/EÚ by inštitúcie a veritelia mali do posúdenia schopnosti dlžníka plniť si záväzky zahrnúť potenciálne negatívne scenáre výmenného kurzu medzi menou príjmu dlžníka a menou úveru. Inštitúcie a veritelia by takisto mali vziať do úvahy a posúdiť všetky stratégie hedžingu a skutočne zavedené zaistenia vrátane prirodzených zaistení na zmiernenie rizika výmenného kurzu cudzej meny.

Pokiaľ ide o zmluvy o úvere, ktoré sa týkajú nehnuteľného majetku, v ktorých sa výslovne stanovuje, že nehnuteľný majetok sa nemá užívať dlžníkom alebo rodinným príslušníkom ako miesto bydliska (t. j. zmluvy o kúpe na účely prenájmu), ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 písm.

• b) smernice 2014/17/EÚ, inštitúcie a veritelia by mali uplatňovať kritériá stanovené v oddiele 5.2.3 .

5.2.3 Iné zabezpečené pôžičky spotrebiteľom

Pokiaľ ide o zmluvy o úvere zabezpečené nehnuteľným majetkom, iné než zmluvy uvedené v oddiele 5.2.2, inštitúcie a veritelia by mali okrem ustanovení stanovených v oddiele 5.2.1 uplatňovať ustanovenia stanovené v tomto oddiele.

Ak je majetok ešte stále vo výstavbe a po dokončení má poskytovať vlastníkovi príjem v podobe nájomného alebo ziskov z jeho predaja, inštitúcie by mali posúdiť fázu výstavby a fázu po dokončení výstavby, keď sa projekt premení na majetok vytvárajúci príjem. Na účely takýchto zmlúv o úvere by sa inštitúcie a veritelia mali presvedčiť, že:

• a. dlžník má hodnoverný plán týkajúci sa projektu vrátane odhadov všetkých nákladov spojených s výstavbou;
• b. dlžník má prístup k zabezpečeniu staviteľov, architektov, inžinierov a dodávateľov, ktorí sa budú podieľať na výstavbe;
• c. dlžník získal alebo je v budúcnosti schopný získať všetky potrebné povolenia a osvedčenia na výstavbu, podľa napredovania projektu.

Pokiaľ ide o zmluvy o úvere týkajúce sa nehnuteľného majetku, v ktorých sa výslovne stanovuje, že nehnuteľný majetok sa nemá užívať dlžníkom alebo rodinným príslušníkom ako miesto bydliska (t. j. v prípade zmluvy o kúpe na účely prenájmu), by inštitúcie mali posúdiť vzťah medzi budúcim príjmom z prenájmu hnuteľného majetku a schopnosťou dlžníka plniť si záväzky .

V rámci posúdenia úverovej bonity by inštitúcie mali vykonať analýzy citlivosti s cieľom zohľadniť potenciálne negatívne trhové a idiosynkratické udalosti v budúcnosti, ktoré sú relevantné vzhľadom na druh a účel úveru. Tieto udalosti môžu zahŕňať zníženie príjmu, zvýšenie úrokových sadzieb v prípadoch zmlúv o úveroch s variabilnou úrokovou sadzbou, negatívnu amortizáciu úveru, balónové splátky alebo odklad platieb istiny alebo úrokov a prípadne zhoršenie predajnosti nehnuteľného majetku, zvýšenie podielu prázdnych bytov a zníženie cien za prenájom v prípade podobných nehnuteľností. Podľa potreby by inštitúcie a veritelia mali zvážiť aj dôsledky rizika výmenného kurzu cudzej meny, ako sa stanovuje v bode 108.

5.2.4 Nezabezpečené pôžičky pre spotrebiteľov

V tomto oddiele sa ďalej spresňujú požiadavky na posúdenie úverovej bonity dlžníka uvedené v článku 8 smernice 2008/48/EÚ. Pokiaľ ide o zmluvy o úvere podliehajúce vnútroštátnym zákonom, ktorými sa transponuje uvedená smernica, inštitúcie a veritelia by mali okrem ustanovení uvedených v oddiele 5.2.1 uplatňovať ustanovenia v tomto oddiele.

Ak je to potrebné, najmä v prípadoch dlžníkov, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami alebo majú sezónny alebo iný nepravidelný príjem, by inštitúcie a veritelia mali vykonať primerané zisťovanie a prijať primerané kroky na posúdenie a overenie zdroja schopnosti splácania.

Inštitúcie a veritelia by mali zabezpečiť, aby schopnosť dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere nebola založená na očakávanom výraznom zvýšení príjmov dlžníka, pokiaľ dokumentácia neposkytuje o tom dostatočné dôkazy.

V rámci posúdenia úverovej bonity by inštitúcie a veritelia mali prípadne vykonať analýzy citlivosti, aby zohľadnili potenciálne negatívne udalosti špecifické pre druh úveru, ktoré sa môžu vyskytnúť v budúcnosti. Podľa potreby by inštitúcie a veritelia mali zvážiť aj dôsledky rizika výmenného kurzu cudzej meny, ako sa stanovuje v bode 108. 5.2.5 Poskytovanie úverov pre mikropodniky a malé podniky

Inštitúcie by mali posúdiť súčasnú a budúcu schopnosť dlžníka plniť si záväzky podľa zmluvy

• o úvere. Inštitúcie by mali takisto analyzovať žiadosť dlžníka o úver s cieľom zabezpečiť, aby bola žiadosť v súlade s rizikovým apetítom pre kreditné riziko inštitúcie, politikami, kritériami na poskytovanie úverov, limitmi a príslušnými ukazovateľmi inštitúcie týkajúcimi sa kreditného rizika, ako aj všetkými relevantnými makroprudenciálnymi opatreniami, pokiaľ ich uplatňuje určený orgán makroprudenciálneho dohľadu.

Inštitúcie by mali vziať do úvahy, že peňažný tok z bežných obchodných činností dlžníka a – pokiaľ sa uplatňujú v zmysle účelu zmluvy o úvere – všetky výnosy z predaja aktív sú primárnymi zdrojmi splácania.

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníka by inštitúcie mali klásť dôraz na realistické a udržateľné budúce príjmy a budúci peňažný tok dlžníka, a nie na dostupný kolaterál. Samotný kolaterál by nemal byť prevládajúcim kritériom na schválenie úveru a nemôže sám osebe odôvodňovať schválenie akejkoľvek zmluvy o úvere. Kolaterál by sa mal považovať za druhé východisko inštitúcie v prípade zlyhania alebo závažného zhoršenia rizikového profilu, a nie za hlavný zdroj splácania, s výnimkou prípadu, keď sa v zmluve o úvere stanovuje, že splatenie úveru sa zakladá na predaji majetku založeného ako kolaterál alebo poskytnutého likvidného kolaterálu.

Pri vykonávaní posúdenia úverovej bonity by inštitúcie mali:

• a. analyzovať finančnú situáciu a kreditné riziko dlžníka, ako sa uvádza ďalej;
• b. analyzovať obchodný model a stratégiu dlžníka, ako sa uvádza ďalej;
• c. v príslušných prípadoch určiť a posúdiť úverové bodovanie alebo interný rating dlžníka v súlade s politikami a postupmi v oblasti kreditného rizika;
• d. zvážiť všetky finančné záväzky dlžníka, ako sú všetky čerpané a nevyčerpané záväzné úverové nástroje v inštitúciách vrátane úverových nástrojov prevádzkového kapitálu, expozícií voči kreditnému riziku dlžníka a minulé správanie dlžníka pri splácaní, ako aj ďalšie záväzky voči daňovým alebo iným verejným orgánom alebo fondom sociálneho zabezpečenia;
• e. v príslušných prípadoch posúdiť štruktúru transakcie vrátane rizika štrukturálnej podriadenosti a súvisiacich podmienok, napr. zmluvné dodatky a prípadne záruky tretej strany a štruktúru kolaterálu.

Inštitúcie by mali vykonávať posúdenie úverovej bonity v súvislosti s osobitosťami úveru, ako sú charakter, splatnosť a úroková sadzba.

Na posúdenie schopnosti dlžníka plniť si záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere by inštitúcie mali prijať vhodné metódy a prístupy, ktoré môžu zahŕňať modely, pokiaľ sú splnené tieto usmernenia. Výber vhodnej a primeranej metódy by mal závisieť od miery rizika, výšky a druhu úveru.

Ak je dlžník členom skupiny prepojených klientov, inštitúcie by mali vykonať posúdenie na individuálnej úrovni a prípadne na skupinovej úrovni v súlade s Usmerneniami EBA týkajúcimi sa prepojených klientov, najmä ak splácanie závisí od peňažného toku pochádzajúceho od ďalších prepojených strán. Ak je dlžník členom skupiny prepojených klientov napojenej na centrálne banky a štáty vrátane ústrednej štátnej správy, regionálnych a miestnych orgánov a subjektov verejného sektora, inštitúcie by mali posúdiť individuálny subjekt.

Pri činnostiach poskytovania úverov s cezhraničnými prvkami (napr. financovanie obchodu, financovanie vývozu) by inštitúcie mali vziať do úvahy politické, ekonomické a právne prostredie, v ktorom zahraničná protistrana klienta inštitúcie pôsobí. Inštitúcie by mali posúdiť schopnosť kupujúceho prevádzať finančné prostriedky, schopnosť dodávateľa plniť objednávku vrátane jeho schopnosti dodržať platné miestne právne požiadavky a finančnú spôsobilosť dodávateľa zvládnuť možné oneskorenia v rámci transakcie.

Inštitúcie by mali posúdiť expozíciu dlžníka voči environmentálnym a sociálnym faktorom a faktorom riadenia, najmä environmentálnym faktorom a vplyvu zmeny klímy, ako aj primeranosť stratégií zmierňovania stanovených dlžníkom. Táto analýza by sa mala vykonať pre jednotlivých dlžníkov, inštitúcie však môžu prípadne zvážiť vykonanie tejto analýzy na základe jednotlivých portfólií.

V záujme určenia dlžníkov, ktorí sú priamo alebo nepriamo vystavení zvýšenému riziku spojenému s environmentálnym a sociálnym faktorom a faktorom riadenia by inštitúcie mali zvážiť použitie teplotných máp, na ktorých sú zvýraznené napríklad riziká súvisiace s klímou a environmentálne riziká jednotlivých ekonomických (pod)sektorov formou grafu alebo pomocou stupnice. Pri úveroch alebo dlžníkoch spojených s vyšším environmentálnym a sociálnym rizikom a rizikom riadenia sa vyžaduje dôkladnejšia analýza aktuálneho obchodného modelu dlžníka vrátane preskúmania súčasných a predpokladaných emisií skleníkových plynov, trhového prostredia, požiadaviek ESG v oblasti dohľadu pre spoločnosti, ktoré sa posudzujú, a pravdepodobných vplyvov regulovania ESG na finančnú situáciu dlžníka.

Analýza finančnej situácie dlžníka

Na účely analýzy finančnej situácie v rámci posúdenia úverovej bonity uvedeného vyššie by inštitúcie mali zvážiť:

• a. súčasnú aj predpokladanú finančnú situáciu vrátane súvah, zdroj schopnosti splácania na plnenie zmluvných záväzkov, a to aj za možných nepriaznivých udalostí, a prípadne kapitálovú štruktúru, prevádzkový kapitál, príjem a peňažný tok;
• b. podľa potreby úroveň finančnej páky, vyplatenie dividend a skutočné a predpokladané/odhadované kapitálové výdavky dlžníka, ako aj jeho cyklus konverzie peňažných prostriedkov v súvislosti s posudzovaným nástrojom;
• c. podľa potreby profil expozície do splatnosti, v súvislosti s možným pohybom na trhu, ako sú expozície denominované v cudzích menách a expozície zabezpečené kolaterálom vo forme prostriedkov splatenia;
• d. podľa potreby pravdepodobnosť zlyhania, na základe úverového bodovania alebo interného ratingu rizika;
• e. použitie primeraných finančných ukazovateľov a indikátorov špecifických pre triedu aktív alebo druh produktu, v súlade s ich rizikovým apetítom pre kreditné riziko, politikami a limitmi týkajúcimi sa kreditného rizika stanovenými podľa oddielov 4.2 a 4.3 vrátane zváženia ukazovateľov v prílohe 3 v r ozsahu, ktorý je uplatniteľný a primeraný konkrétnemu návrhu úveru.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli finančné prognózy použité v analýze realistické a primerané. Tieto prognózy/odhady by mali vychádzať prinajmenšom z prognózy historických finančných údajov v budúcnosti. Inštitúcie by mali posúdiť, či sú tieto prognózy v súlade s ekonomickými a trhovými očakávaniami inštitúcie. Ak majú inštitúcie vážne obavy týkajúce sa spoľahlivosti týchto finančných prognóz, mali by si vypracovať vlastné prognózy finančnej situácie a schopnosti splácania dlžníkov.

V náležitých prípadoch by inštitúcie mali posudzovať finančnú situáciu pri poskytovaní úverov holdingovým spoločnostiam, a to ako samostatnému subjektu, napr. na konsolidovanej úrovni, ako aj jedinému subjektu, ak samotná holdingová spoločnosť sama nie je prevádzkujúcou spoločnosťou alebo inštitúcie nemajú záruky od prevádzkujúcich spoločností pre holdingovú spoločnosť.

Pri posudzovaní finančnej situácie dlžníka by inštitúcie mali posúdiť udržateľnosť a usku točniteľnosť budúcej schopnosti splácania za prípadných nepriaznivých podmienok, ktoré sú relevantné z hľadiska druhu a účelu úveru, a môžu sa vyskytnúť počas trvania zmluvy

• o úvere. Tieto udalosti môžu zahŕňať zníženie príjmu a ďalšieho peňažného toku; zvýšenie úrokových sadzieb; negatívnu amortizáciu úveru; odklad platieb istiny alebo úrokov; zhoršenie trhových a prevádzkových podmienok pre dlžníka; a prípadne zmeny výmenných kurzov cudzích mien.

Analýza obchodného modelu a stratégie dlžníka

Inštitúcie by mali posúdiť obchodný model a stratégiu dlžníkov, a to aj pokiaľ ide o účel úveru.

Inštitúcie by mali posúdiť dlžníkove znalosti, skúsenosti a schopnosť riadiť obchodné činnosti, aktíva alebo investície súvisiace so zmluvami o úvere (napr. konkrétny majetok pre úver na nehnuteľnosť určenú na podnikanie).

Inštitúcie by mali posúdiť uskutočniteľnosť obchodného plánu a súvisiace finančné prognózy v súlade s osobitosťami sektora, v ktorom dlžník vykonáva činnosť.

Inštitúcie by mali posúdiť spoliehanie sa dlžníka na hlavné zmluvy, zákazníkov alebo dodávateľov, a spôsob, akým ovplyvňujú tvorbu peňažného toku vrátane všetkých koncentrácií.

Inštitúcie by mali posúdiť existenciu každej možnej závislosti od kľúčovej osoby, pokiaľ ide

• o dlžníka, a ak je to potrebné, určiť spolu s dlžníkom možné zmierňujúce opatrenia. Posúdenie záruk a kolaterálu

Inštitúcie by mali posúdiť každý založený kolaterál, ktorý sa používa na účely zmiernenia rizika, vzhľadom na požiadavky na kolaterál stanovené v rámci rizikového apetítu pre kreditné riziko inštitúcie, polit ík a postupov inštitúcie týkajúcich sa kreditného rizika vrátane ocenenia a vlastníctva, ako aj skontrolovať celú príslušnú dokumentáciu (napr. či je majetok zapísaný v príslušných registroch).

Inštitúcie by mali posúdiť všetky záruky, zmluvné dodatky, negatívne záväzky a zmluvy

• o dlhovej službe, ktoré sa používajú na účely zmiernenia rizika.

Pokiaľ je to relevantné pre rozhodnutia o poskytnutí úveru, inštitúcie by mali posúdiť vlastný kapitál dlžníka a zvýšenia kreditnej kvality, ako sú poistenie hypotéky, úverové prísľuby a záruky splatenia z externých zdrojov.

Ak zmluva o úvere zahŕňa akúkoľvek formu záruk od tretích strán, inštitúcie by mali posúdiť úroveň ochrany poskytovanú zárukou a prípadne uskutočniť posúdenie úverovej bonity ručiteľa, a to uplatnením príslušných ustanovení týchto usmernení, v závislosti od toho, či je ručiteľ fyzická osoba, alebo podnik. Posúdenie úverovej bonity ručiteľa by malo byť primerané výške záruky vzhľadom na úver a typ ručiteľa.

5.2.6 Poskytovanie úverov stredným a veľkým podnikom

Inštitúcie by mali posúdiť súčasnú a budúcu schopnosť dlžníka plniť si záväzky podľa zmluvy

• o úvere. Inštitúcie by mali takisto analyzovať žiadosť dlžníka o úver s cieľom zabezpečiť, aby bola žiadosť v súlade s rizikovým apetítom pre kreditné riziko inštitúcie, politikami, kritériami na poskytovanie úverov, limitmi a príslušnými ukazovateľmi inštitúcie týkajúcimi sa kreditného rizika, ako aj všetkými relevantnými makroprudenciálnymi opatreniami, pokiaľ ich uplatňuje určený orgán makroprudenciálneho dohľadu.

Inštitúcie by mali vziať do úvahy, že peňažný tok z bežných obchodných činností dlžníka a – pokiaľ sa uplatňujú v zmysle účelu zmluvy o úvere – všetky výnosy z predaja aktív sú primárnymi zdrojmi splácania.

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníka by inštitúcie mali klásť dôraz na realistické a udržateľné budúce príjmy a budúci peňažný tok dlžníka, a nie na dostupný kolaterál. Samotný kolaterál by nemal byť prevládajúcim kritériom na schválenie úveru a nemôže sám osebe odôvodňovať schválenie akejkoľvek zmluvy o úvere. Kolaterál by sa mal považovať za druhé východisko inštitúcie v prípade zlyhania alebo závažného zhoršenia rizikového profilu, a nie za hlavný zdroj splácania, s výnimkou prípadu, keď sa v zmluve o úvere stanovuje, že splatenie úveru sa zakladá na predaji majetku založeného ako kolaterál alebo poskytnutého likvidného kolaterálu.

Pri vykonávaní posúdenia úverovej bonity by inštitúcie mali:

• a. analyzovať finančnú situáciu a kreditné riziko dlžníka, ako sa uvádza ďalej;
• b. analyzovať organizačnú štruktúru, obchodný model a stratégiu dlžníka, ako sa uvádza ďalej;
• c. v príslušných prípadoch určiť a posúdiť úverové bodovanie alebo interný rating dlžníka v súlade s politikami a postupmi v oblasti kreditného rizika;
• d. zvážiť všetky finančné záväzky dlžníka, ako sú všetky čerpané a nevyčerpané záväzné úverové nástroje s inštitúciami vrátane úverových nástrojov prevádzkového kapitálu, expozícií voči kreditnému riziku dlžníka a minulého správania dlžníka pri splácaní, ako aj ďalšie záväzky vyplývajúce z daňových alebo iných verejných orgánov alebo fondov sociálneho zabezpečenia;
• e. posúdiť štruktúru transakcie vrátane rizika štrukturálnej podriadenosti a súvisiacich podmienok, napr. zmluvné dodatky a prípadne záruky tretej strany a štruktúru kolaterálu.

Inštitúcie by mali vykonávať posúdenie úverovej bonity v súvislosti s osobitosťami úveru, ako sú charakter, splatnosť a úroková sadzba.

Inštitúcie by mali posúdiť expozíciu dlžníka voči environmentálnym a sociálnym faktorom a faktorom riadenia, najmä environmentálnym faktorom a vplyvu zmeny klímy, ako aj primeranosť stratégií zmierňovania stanovených dlžníkom.

Ak je dlžník členom skupiny prepojených klientov, inštitúcie by mali vykonať posúdenie na individuálnej úrovni a prípadne na skupinovej úrovni v súlade s Usmerneniami EBA týkajúcimi sa prepojených klientov, najmä ak splácanie závisí od peňažného toku pochádzajúceho od ďalších prepojených strán. Ak je dlžník členom skupiny prepojených klientov napojenej na centrálne banky a štáty vrátane ústrednej štátnej správy, regionálnych a miestnych orgánov a subjektov verejného sektora, inštitúcie by mali posúdiť individuálny subjekt.

Pri činnostiach poskytovania úverov s cezhraničnými prvkami (napr. financovanie obchodu, financovanie vývozu) by inštitúcie mali vziať do úvahy politické, ekonomické a právne prostredie, v ktorom zahraničná protistrana klienta inštitúcie pôsobí. Inštitúcie by mali posúdiť schopnosť kupujúceho prevádzať finančné prostriedky, schopnosť dodávateľa plniť objednávku vrátane jeho schopnosti dodržať platné miestne právne požiadavky a finančnú spôsobilosť dodávateľa zvládnuť možné oneskorenia v rámci transakcie.

V záujme určenia dlžníkov, ktorí sú priamo alebo nepriamo vystavení zvýšenému riziku spojenému s environmentálnym a sociálnym faktorom a faktorom riadenia by inštitúcie mali zvážiť použitie teplotných máp, na ktorých sú zvýraznené napríklad riziká súvisiace s klímou a environmentálne riziká jednotlivých ekonomických (pod)sektorov formou grafu alebo pomocou stupnice. Pri úveroch alebo dlžníkoch spojených s vyšším environmentálnym a sociálnym rizikom a rizikom riadenia sa vyžaduje dôkladnejšia analýza aktuálneho obchodného modelu dlžníka vrátane preskúmania súčasných a predpokladaných emisií skleníkových plynov, trhového prostredia, požiadaviek ESG v oblasti dohľadu pre spoločnosti, ktoré sa posudzujú, a pravdepodobných vplyvov regulovania ESG na finančnú situáciu dlžníka.

Analýza finančnej situácie dlžníka

Na účely analýzy finančnej situácie v rámci posúdenia úverovej bonity uvedeného vyššie by inštitúcie mali zvážiť:

• a. súčasnú aj predpokladanú finančnú situáciu vrátane súvah a kapitálovej štruktúry, prevádzkového kapitálu, príjmu, peňažného toku a zdroja schopnosti splácania na plnenie zmluvných záväzkov, napr. kapacity dlhovej služby, a to aj za možných nepriaznivých udalostí (pozri aj analýzu citlivosti) – položky, ktoré sa majú analyzovať, by mali zahŕňať, okrem iného, voľný peňažný tok dostupný na dlhovú službu posudzovaného nástroja;
• b. čistý prevádzkový príjem a ziskovosť, najmä v súvislosti s úročeným dlhom;
• c. úroveň finančnej páky, vyplatenie dividend a skutočné a predpokladané kapitálové výdavky dlžníka, ako aj jeho cyklus konverzie peňažných prostriedkov v súvislosti s posudzovaným nástrojom;
• d. profil expozície do splatnosti, v súvislosti s možným vývojom na trhu (napr. expozície denominované v cudzích menách a expozície zabezpečené kolaterálom vo forme prostriedkov splatenia);
• e. podľa potreby pravdepodobnosť zlyhania, na základe úverového bodovania alebo interného ratingu rizika;
• f. použitie primeraných finančných ukazovateľov a indikátorov špecifických pre triedu aktív alebo druh produktu, v súlade s ich rizikovým apetítom pre kreditné riziko, politikami a limitmi týkajúcimi sa kreditného rizika stanovenými podľa oddielov 4.2 a 4.3 vrátane zváženia ukazovateľov v prílohe 3 v rozsahu, ktorý je uplatniteľný a primeraný konkrétnemu návrhu úveru.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby prognózy použité v analýze boli realistické a primerané a v súlade s ekonomickými a trhovými očakávaniami inštitúcií. Keď majú inštitúcie vážne obavy týkajúce sa spoľahlivosti týchto finančných prognóz, mali by si vypracovať vlastné prognózy finančnej situácie dlžníka a prípadne ich použiť na napadnutie prognóz poskytnutých dlžníkmi.

Inštitúcie by mali takisto posúdiť kapacitu budúcej ziskovosti dlžníka s cieľom zmerať vplyv nerozdelených ziskov, a teda vplyv na vlastný kapitál, najmä v prípadoch, keď dlžník nebol schopný vytvoriť v priebehu času pozitívne zisky.

Inštitúcie by mali vykonať posúdenie cyklu konverzie peňažných prostriedkov dlžníka s cieľom zmerať čas, ktorý podnik potrebuje na konverziu investície do zásob a iných vstupov zdrojov na hotovosť prostredníctvom predaja svojho konkrétneho tovaru a služieb. Inštitúcie by mali byť schopné porozumieť cyklu konverzie peňažných prostriedkov dlžníka, aby sa odhadli potreby prevádzkového kapitálu a určili opakujúce sa náklady s cieľom posúdiť priebežnú kapacitu splácať úverové nástroje .

Inštitúcie by mali v príslušných prípadoch posúdiť tieto finančné ukazovatele so zreteľom na ukazovatele a limity stanovené v rámci svojho rizikového apetítu pre kreditné riziko, politík a limitov v oblasti kreditného rizika, a to v súlade s oddielmi 4.2 a 4.3 .

Inštitúcie by mali posúdiť finančnú situáciu pri poskytovaní úverov holdingovým spoločnostiam, a to ako samostatného subjektu, napr. na konsolidovanej úrovni, aj ako jediného subjektu, ak samotná holdingová spoločnosť nie je prevádzkujúcou spoločnosťou alebo inštitúcie nemajú záruky od prevádzkujúcich spoločností pre holdingovú spoločnosť.

Analýza citlivosti v rámci posúdenia úverovej bonity

Inštitúcie by mali posúdiť udržateľnosť a uskutočniteľnosť finančnej situácie dlžníka a budúcej schopnosti splácania za možných nepriaznivých podmienok, ktoré sa môžu vyskytnúť počas trvania zmluvy o úvere. Na tento účel by inštitúcie mali vykonať analýzy citlivosti s jednotlivými alebo viacerými faktormi, so zreteľom na trhové a idiosynkratické udalosti, alebo kombináciou ktorýchkoľvek z nich.

V týchto analýzach citlivosti by sa mali zohľadniť všetky všeobecné aspekty aj aspekty špecifické pre triedu aktív a konkrétny typ produktu, ktoré môžu mať vplyv na úverovú bonitu dlžníka.

Pri vykonávaní analýzy citlivosti schopnosti splácania dlžníka za negatívnych budúcich podmienok by inštitúcie mali vziať do úvahy ďalej uvedené udalosti, ktoré sú najrelevantnejšie vzhľadom na osobitné okolnosti a obchodný model dlžníka:

Idiosynkratické udalosti

• a. výrazný, ale realistický pokles príjmov alebo rozpätia zisku dlžníka;
• b. výrazná, ale realistická prevádzková stratová udalosť;
• c. výskyt závažných, ale realistických problémov v riadení;
• d. zlyhania významných obchodných partnerov, zákazníkov alebo dodávateľov;
• e. výrazné, ale realistické poškodenie dobrého mena;
• f. výrazný, ale realistický záporný tok likvidity, zmeny vo financovaní alebo zvýšenie pákového efektu súvahy dlžníka;
• g. nepriaznivé pohyby ceny aktív, ktorým je dlžník prevažne vystavený (ako sú surovina alebo konečný výrobok) a riziko výmenného kurzu cudzej meny.

Trhové udalosti

• h. výrazný, ale realistický makroekonomický pokles;
• i. výrazný, ale realistický pokles v hospodárskych odvetviach, v ktorých dlžník a jeho klienti vykonávajú činnosť;
• j. významná zmena politického, regulačného a zemepisného rizika;
• k. výrazné, ale realistické zvýšenie nákladov na financovanie, napr. zvýšenie úrokovej sadzby o 200 bázických bodov pri všetkých úverových nástrojoch dlžníka.

Analýza obchodného modelu a stratégie dlžníka

Inštitúcie by mali posúdiť obchodný model a stratégiu dlžníkov, a to aj pokiaľ ide o účel úveru.

Inštitúcie by mali posúdiť dlžníkove znalosti, skúsenosti a schopnosť riadiť obchodné činnosti, aktíva alebo investície súvisiace so zmluvami o úvere (napr. konkrétny majetok pre úver na nehnuteľnosť určenú na podnikanie).

Inštitúcie by mali posúdiť uskutočniteľnosť obchodného plánu a súvisiace finančné prognózy v súlade s osobitosťami sektora, v ktorom dlžník vykonáva činnosť.

Inštitúcie by mali posúdiť spoliehanie sa dlžníka na hlavné zmluvy, zákazníkov alebo dodávateľov, a spôsob, akým ovplyvňujú tvorbu peňažného toku vrátane všetkých koncentrácií.

Posúdenie záruk a kolaterálu

Inštitúcie by mali posúdiť každý založený kolaterál so zreteľom na požiadavky na kolaterál stanovené v rámci rizikového apetítu pre kreditné riziko inštitúcie, politík a postupov inštitúcie týkajúcich sa kreditného rizika vrátane ocenenia a vlastníctva, a skontrolovať celú príslušnú dokumentáciu (napr. či je majetok zapísaný v príslušných registroch).

Inštitúcie by mali posúdiť všetky záruky, zmluvné dodatky, negatívne záväzky a zmluvy

• o dlhovej službe, ktoré sa používajú na účely zmiernenia rizika. Inštitúcie by mali takisto zvážiť, či je hodnota kolaterálu určitým spôsobom spojená s obchodnou činnosťou dlžníka alebo jeho schopnosťou vytvárať peňažný tok.

Inštitúcie by mali posúdiť vlastný kapitál dlžníka a zvýšenia kreditnej kvality, ako sú poistenie hypotéky, úverové prísľuby a záruky splatenia z externých zdrojov.

Ak zmluva o úvere zahŕňa akúkoľvek formu záruk od tretích strán, inštitúcie by mali posúdiť úroveň ochrany poskytovanú zárukou a prípadne uskutočniť posúdenie úverovej bonity ručiteľa, pričom sa uplatnia príslušné ustanovenia týchto usmernení, v závislosti od toho, či je ručiteľ fyzická osoba, alebo podnik. Posúdenie úverovej bonity ručiteľa by malo byť primerané výške záruky vzhľadom na úver a typ ručiteľa.

Ak pri poskytovaní syndikovaných úverov alebo transakciách projektového financovania toky platieb plynú cez tretiu stranu transakcií, napr. vymenovaného zástupcu, inštitúcie (alebo splnomocnení vedúci organizátori alebo ich nominovaní zástupcovia) by mali posúdiť náležitosť zástupcu. Pri cezhraničnom poskytovaní úverov a transakciách projektového financovania by zástupca mal byť jediným emitentom akýchkoľvek záruk, akreditívov alebo podobných dokumentov vydaných v mene dodávateľa v rámci transakcie.

5.2.7 Poskytovanie ú verov na nehnuteľnosti na účely podnikania

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch poskytovania úverov na nehnuteľnosti na účely podnikania by inštitúcie okrem všeobecných kritérií na posúdenie úverovej bonity stanovených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 mali uplatňovať osobitné kritériá stanovené v tomto oddiele. Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch poskytovania úverov na nehnuteľnosti na účely podnikania, ktoré má použiť dlžník, ktorý vlastní majetok na vykonávanie obchodnej činnosti, by inštitúcie mali uplatňovať kritériá stanovené len v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6.

Inštitúcie by mali posúdiť a preveriť skúsenosti dlžníka, pokiaľ ide o druh, veľkosť a zemepisné umiestnenie nehnuteľnosti na účely podnikania. Ak je dlžník účelovo vytvorený subjekt sponzorovaný iným subjektom, inštitúcie by mali posúdiť skúsenosti sponzorujúceho subjektu, pokiaľ ide o druh, veľkosť a zemepisné umiestnenie nehnuteľnosti na účely podnikania.

Inštitúcie by mali vykonať posúdenie schopnosti majetku vytvárať príjem a posúdenie perspektívy refinancovania. Tieto posúdenia by mali zohľadňovať zmluvné trvanie úveru na nehnuteľnosť na účely podnikania podľa príslušnej žiadosti o úver.

Pri posudzovaní schopnosti splácania dlžníka by inštitúcie mali podľa potreby posúdiť:

• a. udržateľnosť peňažného toku;
• b. kvalitu nájomníkov, vplyv zmien súčasných príjmov z prenájmu na plán amortizácie, trvanie, splatnosť a podmienky prenájmu a platobnú históriu nájomníka, ak už je k dispozícii;
• c. perspektívy opätovného prenajatia, peňažný tok požadovaný na spravovanie úveru v súlade so zmluvou o úvere, ak je potrebné opätovné prenajatie, prípadne výkonnosť aktíva pri hospodárskom poklese, a výkyvy vo výnosoch z nájmu v priebehu času, na posúdenie existencie nadmerne stlačených výnosov;
• d. potrebné kapitálové výdavky na nehnuteľný majetok počas trvania úveru.

Pri posudzovaní perspektív opätovného prenajatia akéhokoľvek nehnuteľného majetku by inštitúcie mali zohľadniť dopyt nájomcov po danej nehnuteľnosti, so zreteľom na ponuku porovnateľných nehnuteľností, podmienky a špecifikáciu nehnuteľnosti, umiestnenie nehnuteľnosti a blízkosť k príslušnej infraštruktúre obsluhujúcej nehnuteľnosť.

Keď sa úvery, pri ktorých sa platia len úroky, poskytujú na nehnuteľnosti na účely podnikania, inštitúcie by mali posúdiť peňažný tok nehnuteľnosti na podporu úrovne amortizácie ekvivalentnej predpokladanému životnému cyklu nehnuteľnosti, na objasnenie istiny a úrokov úveru v prípade zvýšenia pomeru výšky úveru k hodnote zabezpečenia (LTV) pre nehnuteľnosť, alebo regulárnej úrovne LTV na príslušnom trhu. Inštitúcie by mali takisto zvážiť túto analýzu, keď majú dlžníci ďalšie zvýšenia kreditnej kvality, napr. disponibilné aktíva, ktoré sú právne vymožiteľné v primeranej lehote.

Na účely analýzy citlivosti pri nepriaznivých trhových a idiosynkratických udalostiach by inštitúcie mali okrem udalostí uvedených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 podľa potreby zohľadniť:

• a. opätovné prenajatie vrátane zmeny cien nájomného, dĺžky prenájmu v súvislosti s manipulačnými poplatkami počas obdobia trvania úveru, zvýšenia podielu prázdnych bytov, nákladov na údržbu a renováciu, období bez povinnosti platiť nájomné a stimulovania prenajímania;
• b. riziká a oneskorenia súvisiace s refinancovaním;
• c. riziko kapitálových výdavkov;
• d. iné relevantné kritériá.

5.2.8 Poskytovanie úverov na výstavbu nehnuteľností

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch poskytovania úverov na výstavbu nehnuteľností by inštitúcie okrem všeobecných ustanovení o posúdení úverovej bonity stanovených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 mali uplatňovať osobitné ustanovenia tohto oddielu.

Posúdenie úverovej bonity by sa malo v súlade so životným cyklom úveru vzťahovať na fázu výstavby, prípadne vrátane jej štádií, a fázu po dokončení výstavby, keď sa projekt mení na úver na nehnuteľnosť na účely podnikania. Fáza po dokončení výstavby by sa mala posudzovať ako poskytnutie úveru na nehnuteľnosť na účely podnikania v súlade s ustanoveniami týchto usmernení.

Pri posudzovaní fázy výstavby by sa inštitúcie mali presvedčiť, že dlžník:

• a. má realistický obchodný plán vrátane odôvodnenia výstavby a prognózy všetkých nákladov spojených s výstavbou overených nezávislým znalcom;
• b. má prístup k zabezpečeniu staviteľov, architektov, inžinierov a dodávateľov na výstavbu nehnuteľnosti;
• c. získal alebo je schopný získať v budúcnosti všetky potrebné povolenia a osvedčenia na výstavbu, podľa napredovania projektu a pred vyplatením finančných prostriedkov.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, že výpočet nákladov súvisiacich s výstavbou zahŕňa nepredvídané výdavky pre prípad prekročenia nákladov. Plánované nepredvídané výdavky by mali byť zahrnuté do úverového limitu alebo vlastného kapitálu. Inštitúcie by mali posúdiť úroveň hotovostných rezerv a profil likvidity dlžníka s cieľom zabezpečiť, aby mal dlžník kapacitu na financovanie neplánovaných nepredvídaných výdavkov v prípadoch prípadného prekročenia nákladov a oneskorení, ktoré prevyšujú sumy na nepredvídané udalosti.

Inštitúcie by mali vykonať posúdenie uskutočniteľnosti každej predpokladanej projekcie čistého výnosu z predaja, a to z hľadiska hodnoty aj objemu predaja a harmonogramov.

Inštitúcie by mali uskutočniť prehliadky staveniska, v príslušných prípadoch v sprievode vhodne kvalifikovanej osoby, s cieľom overiť hlavné zložky staveniska vrátane prístupu a osobitostí staveniska, a zachovať zhrnutie z prehliadky staveniska v dokumentácii o dlžníkovi.

Okrem posúdenia úverovej bonity dlžníka by inštitúcie mali v príslušných prípadoch (napr. v prípadoch výziev na dodatočné vyrovnanie) posúdiť kapitálových investorov v rámci projektu, so zameraním na posúdenie ich finančnej situácie, príslušné odborné znalosti a skúsenosti z podobných projektov, ako aj zosúladenie záujmov medzi kapitálovými investormi a inštitúciami, ktoré ponúkajú poskytnutie úveru na ten istý projekt. 5.2.9 Transakcie s využitím pákového efektu

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch transakcií s využitím pákového efektu by inštitúcie mali okrem všeobecných ustanovení o posúdení úverovej bonity stanovených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 určiť nadmerný pákový efekt pri vzniku, definovaný ako pomer: celkového dlhu k príjmom pred započítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (EBITDA). Transakcie s nadmerným pákovým efektom by mali byť naďalej výnimočné (a mali by byť v súlade s rizikovým apetítom inštitúcie) a tvoriť súčasť eskalačného rámca prevodu úveru a riadenia rizík inštitúcie.

Inštitúcie by mali vykonať komplexné posúdenie kapacity dlžníka, pokiaľ ide o splácanie alebo zníženie pákového efektu na udržateľné úrovne zadlženia v rámci primeraného časového obdobia.

5.2.10 Financovanie lodnej dopravy

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch financovania lodnej dopravy by inštitúcie mali uplatňovať okrem všeobecných ustanovení o posúdení úverovej bonity stanovených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 osobitné kritériá stanovené v tomto oddiele. Inštitúcie by mali posúdiť najmä:

• a. pomer príjmov k nákladom plavidla (prevádzkové výdavky vrátane poistenia, miezd, údržby, mazív a úrokových nákladov);
• b. pomer súčasného veku plavidla k jeho očakávanej životnosti;
• c. vlastnosti flotily dlžníka v súvislosti s celkovou populáciou flotily (rozsah novovytvorenej činnosti, počet plavidiel vyradených z prevádzky, počet zošrotovaných plavidiel pre každý segment a vek plavidiel určia nadmernú tonáž a budú mať vplyv na sadzby prepravného);
• d. ocenenia plavidiel so zrážkou alebo bez zrážky (ak sú zahrnuté ako zdroj splácania), s cieľom odzrkadliť predajné náklady, časovú hodnotu peňazí a neistoty týkajúce sa likvidity a predajnosti aktíva, s výnimkou prípadov, keď nie sú možné jednotlivé ocenenia, ak sú plavidlá prevádzkované ako súčasť väčšej flotily so značne odlišnými druhmi zárobkov.

Inštitúcie by mali takisto zvážiť ďalšie faktory, ako sú ponuka a dopyt na trhu týkajúce sa príslušného druhu plavidla, súčasná a budúca štruktúra obchodu pre príslušný druh plavidla, potreba, aby bol úver bez regresu alebo aby mal záruky, alebo aby mal dlhodobú zmluvu

• o prenájme s prijateľným konečným používateľom, a pokiaľ môže vlastník lode poskytnúť ďalšie cenné papiere, ako sú postúpenia zmlúv o prenájme a poistenia, poplatky za podiely a hotovostný kolaterál alebo hypotekárne úvery iných aktív, ako sú nehnuteľný majetok a sesterské plavidlá.

V prípade úverov na stavbu lodí by sa inštitúcie mali presvedčiť, že dlžník:

• a. má realistický obchodný plán vrátane odôvodnenia výstavby a prognózy všetkých súvisiacich nákladov overených nezávislým znalcom;
• b. má prístup k zabezpečeniu staviteľov, námorných architektov, inžinierov a dodávateľov stavby lodí;
• c. získal alebo je schopný získať v budúcnosti všetky potrebné povolenia a osvedčenia na výstavbu, podľa napredovania projektu.

5.2.11 Projektové financovanie

Pri posudzovaní úverovej bonity dlžníkov v prípadoch projektového financovania by mali inštitúcie okrem všeobecných ustanovení o posúdení úverovej bonity stanovených v oddiele 5.2.5 a oddiele 5.2.6 dodržiavať osobitné kritériá tohto oddielu.

Inštitúcie by mali posúdiť primárny zdroj splatenia úveru, ktorým je príjem vyprodukovaný aktívami (projekt), ktoré sa financujú. Inštitúcie by mali posúdiť peňažný tok súvisiaci s projektom vrátane budúcej kapacity vytvárania príjmu po dokončení projektu, pri zohľadnení každého uplatniteľného regulačného alebo právneho obmedzenia (napr. cenová regulácia, regulácia miery návratnosti, príjmy, na ktoré sa vzťahujú zmluvy typu zober alebo zaplať, environmentálne právne predpisy a predpisy, ktoré majú vplyv na ziskovosť projektu).

Pokiaľ je to možné, inštitúcie by mali zabezpečiť, aby boli všetky aktíva projektu a súčasný a budúci peňažný tok a účty založené v prospech inštitúcie poskytujúcej úver alebo zástupcu/upisovateľa v prípade syndikovanej transakcie/skupinovej transakcie ( club deal ). Ak sa pre projekt zriadi účelovo vytvorený subjekt, podiely v tomto účelovo vytvorenom subjekte by sa mali založiť v prospech inštitúcie, aby mohla inštitúcia/zástupca v prípade potreby prevziať spoločnosť. V prípadoch syndikovaných transakcií/skupinových transakcií ( club deals ) by mali dohody medzi veriteľmi upravovať prístup každého veriteľa k založeným finančným prostriedkom a aktívam.

Pri posudzovaní fázy výstavby projektu by sa inštitúcie mali presvedčiť, že dlžník:

• a. má realistický obchodný plán vrátane odôvodnenia výstavby a prognózy všetkých nákladov spojených s výstavbou overených nezávislým znalcom;
• b. má prístup k zabezpečeniu staviteľov, architektov, inžinierov a dodávateľov projektu;
• c. získal alebo je schopný získať v budúcnosti všetky potrebné povolenia a osvedčenia na výstavbu, podľa napredovania projektu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, že výpočet nákladov súvisiacich s výstavbou, ktorý poskytne dlžník, zahŕňa nepredvídané výdavky pre prípad prekročenia nákladov. Takéto plánované nepredvídané výdavky by mali byť zahrnuté do úverového limitu alebo vlastného kapitálu. Inštitúcie by mali posúdiť úroveň hotovostných rezerv a profil likvidity dlžníka alebo kapitálových investorov s cieľom zabezpečiť, aby mali kapacitu na financovanie neplánovaných nepredvídaných výdavkov v prípadoch prípadného prekročenia nákladov a oneskorení, ktoré prevyšujú sumu na nepredvídané udalost i.

Okrem posúdenia úverovej bonity dlžníka by inštitúcie mali posúdiť kapitálových investorov v rámci projektu a v príslušných prípadoch sa zamerať na posúdenie ich finančnej situácie, príslušné odborné znalosti, skúsenosti z podobných projektov, schopnosť a ochotu podporovať projekt počas jeho životnosti.