Component Method Focus

Pri meraní a monitorovaní IRRBB majú inštitúcie používať aspoň jedno meranie založené na meraní čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty a aspoň jednu metódu merania ekonomickej hodnoty, ktoré v kombinácii zachytia všetky zložky IRRBB. Veľké inštitúcie s cezhraničnými aktivitami, najmä inštitúcie kategórie 1 a 2 usmernení SREP a inštitúcie s komplexnými alebo sofistikovanými obchodnými modelmi majú používať viaceré metódy merania IRRBB, ako je ďalej špecifikované v prílohe II.

4.3.3 Scenáre úrokových šokov pre priebežné riadenie

Inštitúcie majú pravidelne, najmenej štvrťročne a častejšie v čase zvýšenej volatility úrokových sadzieb alebo zvýšených úrovní IRRBB, merať ich expozíciu voči IRRBB v kontexte rôznych meraní IRRBB podľa rôznych scenárov úrokových šokov pre prípadné zmeny úrovne a tvaru kriviek výnosových úrokových sadzieb a zmeny vo vzťahu medzi rôznymi úrokovými sadzbami (t. j. bázické riziko).

Inštitúcie majú zvážiť, či uplatnia podmienený alebo nepodmienený prístup k modelovaniu peňažných tokov. Väčšie a zložitejšie inštitúcie, najmä inštitúcie z kategórií 1 a 2 usmernení

• o SREP, tiež majú zohľadniť scenáre, v ktorých sa vypočítajú rôzne smerovania úrokových sadzieb a v ktorých niektoré predpoklady tvoria (ako napríklad vývoj, podiel na riziku, suma a zloženie súvahy) funkcie zmeny úrovní úrokových sadzieb.

Inštitúcie majú posúdiť expozície v každej mene, v ktorej majú pozície. Pri expozíciách významnej meny majú byť scenáre úrokových šokov špecifické pre meny a v súlade s podkladovými ekonomickými charakteristikami. V rámci interného systému merania IRRBB sa majú zvážiť šokové scenáre úrokových sadzieb pre konkrétne meny, a to minimálne pre každú menu, v ktorej účtovná hodnota finančných aktív alebo pasív denominovaných v danej mene predstavuje 5 % alebo viac z celkových finančných aktív alebo pasív, ktoré sú zahrnuté v neobchodnej knihe, alebo menej ako 5 %, ak je súčet aktív alebo pasív zahrnutých do výpočtu nižší ako 90 % celkových finančných aktív (bez hmotného majetku) alebo pasív v neobchodnej knihe. Inštitúcie majú do svojich systémov interného merania zahrnúť metódy na agregáciu ich IRRBB v rôznych menách. Ak inštitúcie využívajú predpoklady týkajúce sa závislosti medzi úrokovými sadzbami v rôznych menách, majú mať k dispozícii potrebnú úroveň zručností a sofistikovanosti. Inštitúcie majú zohľadňovať vplyv predpokladov týkajúcich sa závislosti medzi úrokovými sadzbami v rôznych menách.

Pri výbere scenárov úrokových šokov majú inštitúcie zvážiť tieto skutočnosti:

• (a) to, že ich vlastné interné scenáre úrokových šokov sú primerané charakteru, rozsahu a komplexnosti ich činností, ako aj ich rizikovému profilu, berúc do úvahy náhle a postupné paralelné a neparalelné posuny a zmeny výnosových kriviek; scenáre majú byť založené na historických pohyboch a správaní úrokových sadzieb, ako aj na simuláciách budúcich úrokových sadzieb;
• (b) scenáre úrokových sadzieb, ktoré odrážajú zmeny vo vzťahoch medzi kľúčovými trhovými sadzbami s cieľom riešiť bázické riziko;
• (c) predpísané šokové scenáre týkajúce sa úrokových sadzieb uvedené v článku 98 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ;
• (d) akékoľvek dodatočné šokové scenáre týkajúce sa úrokových sadzieb vyžadované orgánmi dohľadu;
• (e) platnosť predpokladov diverzifikácie je primerane zdôraznená a
• (f) v prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami majú inštitúcie brať do úvahy aj negatívne úrokové scenáre a možnosť asymetrických účinkov negatívnych úrokových sadzieb na nástroje citlivé na úrokové sadzby.

Výsledky šokových scenárov majú slúžiť na rozhodovanie na vhodnej riadiacej úrovni. To zahŕňa strategické alebo obchodné rozhodnutia, prideľovanie interného kapitálu a rozhodnutia riadenia rizík riadiacim orgánom alebo jeho delegátmi. Výsledky sa majú brať do úvahy pri stanovovaní a preskúmaní politík a limitov pre IRRBB.

4.3.4 Úrokové stresové scenáre

Stresové testovanie IRRBB sa má brať do úvahy v ICAAP, kde inštitúcie majú uskutočňovať prísne a perspektívne stresové testovanie, ktoré identifikuje potenciálne nepriaznivé dôsledky závažných zmien trhových podmienok na ich kapitál alebo meranie čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty. Na účely stresového testovania IRRBB majú inštitúcie zahrnúť zmeny v správaní svojej klientskej základne. Stresové testovanie IRRBB sa má integrovať do rámca celkových stresových testov inštitúcií vrátane reverzného stresového testovania a má byť primerané ich charakteru, veľkosti a zložitosti, ako aj ich obchodným aktivitám a celkovému rizikovému profilu.

Stresové testovanie IRRBB sa má vykonávať pravidelne, najmenej raz ročne a častejšie v čase zvýšenej volatility úrokových sadzieb a zvýšených úrovní IRRBB.

Rámec stresového testovania IRRBB má obsahovať jasne definované ciele, scenáre prispôsobené podnikom a rizikám inštitúcie, dobre zdokumentované predpoklady a spoľahlivé metodiky.

V podnikových stresových testoch sa má vypočítať interakcia IRRBB s inými rizikovými kategóriami (kreditné riziko, riziko likvidity, trhové riziko atď.) a akékoľvek významné sekundárne vplyvy.

Inštitúcie majú vykonať reverzné stresové testy s cieľom i) určiť scenáre úrokových sadzieb, ktoré by mohli vážne ohroziť kapitál, ekonomickú hodnotu a merania čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty inštitúcie a ii) odhaliť zraniteľné miesta vyplývajúce z hedžingových stratégií a potenciálnych behaviorálnych reakcií svojich zákazníkov.

Na účely posudzovania IRRBB majú inštitúcie pri testovaní zraniteľnosti za stresových podmienok používať väčšie a extrémnejšie posuny a zmeny úrokových sadzieb ako tie, ktoré sa používali na účely priebežného riadenia vrátane najmenej týchto:

• a) podstatné zmeny vzťahov medzi základnými trhovými sadzbami (bázické riziko);
• b) náhle a podstatné posuny vo výnosovej krivke (paralelné aj neparalelné);
• c) rozdelenia základných predpokladov týkajúcich sa správania sa tried aktív a pasív;
• d) zmeny korelačných predpokladov základnej úrokovej sadzby;
• e) podstatné zmeny súčasných trhových a makroekonomických podmienok, ako aj konkurenčného a hospodárskeho prostredia, a ich možný vývoj a
• f) konkrétne scenáre, ktoré sa týkajú obchodného modelu a profilu inštitúcie.

Výsledky stresových scenárov majú slúžiť na rozhodovanie na vhodnej riadiacej úrovni. To zahŕňa strategické alebo obchodné rozhodnutia, prideľovanie interného kapitálu a rozhodnutia riadenia rizík riadiacim orgánom alebo jeho delegátmi. Výsledky sa majú brať do úvahy pri stanovovaní a preskúmaní politík a limitov pre IRRBB.

Na účely analýzy citlivosti v rámci stresových scenárov majú inštitúcie v meraniach ekonomickej hodnoty vyhodnotiť obmedzenia spojené s použitím predpokladu vyčerpania a schopnosť inštitúcie zachytiť dlhodobé úrokové riziko.

V prípadoch, keď súvahové nástroje majú významné limity precenenia (napr. horné a dolné limity), majú inštitúcie obozretne zvážiť, ak je to podstatné, aký vplyv by malo obnovenie uvedených nástrojov pri ich nahradení inými s porovnateľnými vlastnosťami bez ohľadu na predpoklad vyčerpania. Musí sa to vykonať v obozretnom časovom horizonte a so zreteľom na obchodný model banky.

4.3.5 Predpoklady merania IRRBB

Pri meraní IRRBB majú inštitúcie plne pochopiť a zdokumentovať kľúčové behaviorálne a modelové predpoklady. Tieto predpoklady majú byť zosúladené s obchodnými stratégiami a mali by byť pravidelne testované. Stanovenie týchto predpokladov sa má uskutočniť primeraným spôsobom a najmä s prihliadnutím na prahy významnosti stanovené v článku 7 ods. 12, článku 8 ods. 2, článku 9 ods. 4, článku 11 ods. 3 a článku 21 ods. 1 regulačných technických predpisov predpokladaných v článku 84 ods. 5 smernice o kapitálových požiadavkách.

Pri posudzovaní rizika produktov citlivých na úrokové sadzby, ktoré sú viazané na infláciu alebo iné trhové faktory, sa majú uplatňovať obozretné predpoklady. Tieto predpoklady môžu byť založené napríklad na aktuálnej/poslednej pozorovanej hodnote, na prognózach renomovaného inštitútu ekonomického výskumu alebo na iných všeobecne uznávaných trhových postupoch (v prípade inflácie: napríklad na forwardových krivkách inflačných očakávaní).

V rámci merania IRRBB sa majú zahrnúť dôchodkové záväzky a aktíva dôchodkového plánu, pokiaľ ich úrokové riziko nie je zachytené v inom meraní rizika.

Inštitúcie majú vzhľadom na rôzne merania IRRBB brať v prípade potreby do úvahy predpoklady vykonané na účely kvantifikácie rizika vo vzťahu aspoň k týmto oblastiam:

• a) uplatňovanie úrokových opcií (automatické alebo behaviorálne) inštitúciou a jej zákazníkom v rámci špecifického úrokového šoku a stresových scenárov;
• b) zaobchádzanie so zostatkami a úrokovými tokmi vyplývajúcimi z NMD;
• c) zaobchádzanie s termínovanými vkladmi s rizikom predčasného vyplatenia;
• d) zaobchádzanie s pôžičkami s pevnou úrokovou sadzbou a so záväzkami týkajúcimi sa pôžičiek s pevnou úrokovou sadzbou;
• e) zaobchádzanie s vlastným kapitálom v rámci meraní internej ekonomickej hodnoty;
• f) dôsledky účtovných postupov pri meraní IRRBB a najmä účinnosti účtovania zabezpečenia a
• g) overenie predpokladov diverzifikácie.

Keďže sa trhové podmienky, konkurenčné prostredia a stratégie časom menia, majú inštitúcie preskúmať významné predpoklady merania aspoň raz za rok a častejšie počas rýchlo sa meniacich trhových podmienok.

• a) Behaviorálne predpoklady pre účty zákazníkov s vnorenou klientskou voliteľnosťou na účely IRRBB

Pri posudzovaní dôsledkov voliteľnosti majú inštitúcie brať do úvahy:

• (a) potenciálny vplyv na súčasné a budúce rýchlosti predčasného splatenia úverov vyplývajúce zo scenára úrokových sadzieb, z podkladového ekonomického prostredia a zmluvných funkcií; inštitúcie majú brať do úvahy rôzne aspekty ovplyvňujúce vnorené behaviorálne opcie;
• (b) pružnosť prispôsobenia produktových sadzieb zmenám trhových úrokových sadzieb;
• (c) migráciu zostatkov medzi typmi produktov v dôsledku zmien ich vlastností, požiadaviek a podmienok.

Inštitúcie majú mať zavedené politiky na riadenie stanovovania a pravidelného vyhodnocovania základných predpokladov týkajúcich sa spracovania súvahových a podsúvahových položiek, ktoré vo svojom rámci úrokového rizika obsahujú vnorené opcie. Znamená to, že inštitúcie majú:

• (a) určiť všetky hmotné produkty a položky s vnorenými opciami, ktoré by mohli mať vplyv na účtovanú úrokovú sadzbu alebo dátum behaviorálneho precenenia (na rozdiel od zmluvných dátumov splatnosti) príslušných zostatkov;
• (b) mať vhodné stratégie cenotvorby a zmierňovania rizík (napr. používanie derivátov) na riadenie vplyvu voliteľnosti v rámci ochoty podstupovať riziká, ku ktorým môžu patriť pokuty za predčasné vyplatenie účtované klientovi ako kompenzácia potenciálneho predčasného splatenia (kde je to povolené);
• (c) zabezpečiť, aby modelovanie kľúčových behaviorálnych predpokladov bolo opodstatnené vo vzťahu k podkladovým historickým údajom a založené na obozretných hypotézach;
• (d) byť schopné preukázať, že vytvárajú presné modely (teda na základe skúseností);
• (e) viesť príslušnú dokumentáciu o predpokladoch v rámci svojich politík a postupov a mať zavedený postup ich neustáleho preskúmavania;
• (f) rozumieť citlivosti výsledkov merania rizika inštitúcie v rámci týchto predpokladov, vykonávať stresové testovanie predpokladov a zohľadňovať výsledky tohto testovania pri rozhodovaní o alokácii interného kapitálu a
• (g) uskutočňovať pravidelnú internú validáciu týchto predpokladov s cieľom overiť ich stabilitu v čase a v prípade potreby ich upraviť.

Vklady bez splatnosti zo strany finančných klientov by nemali podliehať behaviorálnemu modelovaniu s výnimkou prípadov, keď ide o prevádzkové vklady v zmysle článku 27 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia o krytí likvidity.

S výnimkou regulovaných úspor uvedených v článku 428f ods. 2 písm. a) nariadenia o kapitálových požiadavkách, ale nielen v centralizovanej časti, a úspor s podstatnými ekonomickými alebo fiškálnymi obmedzeniami v prípade odstúpenia od zmluvy, má byť predpokladaný dátum precenenia správania pre retailové vklady a veľkoobchodné vklady nefinančných klientov a prevádzkové vklady uvedené v odseku 110 bez osobitných dátumov precenenia (vklady bez splatnosti) obmedzený na maximálny vážený priemerný dátum precenenia 5 rokov. Päťročný limit sa vzťahuje na celú sumu (t. j. na základné a vedľajšie vklady) súhrnného portfólia týchto vkladov a osobitne na každú menu.

Pri vytváraní behaviorálnych predpokladov pre účty bez konkrétnych dátumov precenenia na účely riadenia úrokového rizika inštitúcie majú:

• (a) mať schopnosť identifikovať „základné“ zostatky, t. j. vklady, ktoré sú stabilné a u ktorých je nepravdepodobné, že by sa zmenili aj pri výrazných zmenách v prostredí úrokových sadzieb, a/alebo iných vkladov, ktorých obmedzená elasticita voči zmenám úrokových sadzieb by mohla byť modelovaná bankami;
• (b) modelové predpoklady pre tieto vklady majú odrážať charakteristiky vkladateľov (napr. maloobchod/veľkoobchod) a charakteristiky účtu (napr. transakčné/netransakčné); opis vyššie uvedených kategórií na vysokej úrovni nájdete nižšie:
• i. Maloobchodné transakčné vklady zahŕňajú neúročené a iné maloobchodné účty, ktorých zložka odmeňovania nie je relevantná v rozhodnutí klienta držať peniaze na účte;
• ii. maloobchodné netransakčné vklady zahŕňajú maloobchodné účty (vrátane regulovaných), ktorých zložka odmeňovania je relevantná v rozhodnutí klienta držať peniaze na účte;
• iii. veľkoobchodné vklady zahŕňajú účty od firemných a iných veľkoobchodných klientov, okrem medzibankových účtov alebo iných, plne citlivých na cenu;
• (c) posúdiť potenciálnu migráciu medzi vkladmi bez konkrétnych termínov precenenia a ostatné vklady, ktoré by mohli v rôznych scenároch úrokových sadzieb upraviť kľúčové behaviorálne modelové predpoklady;
• (d) zvážiť potenciálne limity pri preceňovaní maloobchodných vkladov v prostredí nízkych alebo záporných úrokových sadzieb a vplyv, ktorý môžu mať takéto limity na stabilitu vkladov pri rôznych scenároch vývoja úrokových sadzieb;
• (e) zabezpečiť, aby boli predpoklady týkajúce sa úbytku základných a modelových zostatkov rozumné a primerané pri vyrovnávaní prínosov voči ukazovateľu čistých úrokových výnosov v rámci rizika pridanej ekonomickej hodnoty, ktoré je súčasťou fixovania budúcej návratnosti úrokovej sadzby aktív financovaných z týchto zostatkov, a možnej straty príjmov z dôvodu zvyšujúcich sa úrokových sadzieb;
• (f) s dôrazom na význam štatistických alebo kvantitatívnych metód na určenie dátumov behaviorálneho precenenia a profilu peňažných tokov vkladov bez splatnosti si určenie vhodných modelových predpokladov pre vklady bez splatnosti môže vyžadovať (t. j. z perspektívneho hľadiska) doplnkový príspevok rôznych odborníkov v rámci inštitúcie (napr. oddelenie riadenia a kontroly rizík, oddelenie predaja a pokladnice);
• (g) mať príslušnú dokumentáciu o predpokladoch v rámci svojich politík a postupov a zavedený postup ich neustáleho preskúmavania;
• (h) pochopiť vplyv predpokladov na vlastné vybrané výsledky merania rizika a rozhodnutia o prideľovaní interného kapitálu inštitúcie vrátane pravidelného výpočtu analýz citlivosti na kľúčové parametre (napr. percentuálny podiel a splatnosť základných zostatkov na účtoch a poskytovacia sadzba) a merania využívajúce zmluvné namiesto behaviorálnych predpokladov na izolovanie vplyvu predpokladov na rôzne merania IRRBB;
• (i) uskutočňovať stresové testovanie s cieľom porozumieť citlivosti zvolených meraní rizika na zmeny v základných predpokladoch a zohľadniť výsledky týchto testovaní pri rozhodovaní
• o alokácii interného kapitálu.