4.6 Typy stresového testovania

V zhľadom na povahu, rozsah a veľkosť inštitúcie, ako aj zložitosť a rizikovosť jej podnikateľ ských činností by mal byť navrhnutý vhodný návrh, zložitosť a úroveň podrobnosti metodík stresových testov. Mala by byť zohľadnená stratégia a obchodný model, ako aj charakteristiky portfólia inštitúcie.

Inštitúcie by pri navrhovaní metodík stresových testov mali zohľadňovať fázu ekonomického cyklu vrátane scenára a potreby možných opatrení vedenia.

Inštitúcie by mali identifikovať vhodné, užitočné a spoľahlivé mechanizmy na premenu rizikových faktorov na príslušné parametre vnútorného rizika (pravdepodobnosť zlyhania, PD), strata v prípade zlyhania (LGD), odpisy, zrážky reálnej hodnoty atď.), ktoré poskytujú predstavu ohľadne rizík z pohľadu inštitúcie a skupiny.

Prepojenie medzi stresovými rizikovými fak tormi a parametrami rizík by malo byť založené nielen na historickej skúsenosti a analýzach inštitúcií, ale v rámci možnosti a v prípade potreby doplnené aj referenčnými hodnotami z vonkajších zdrojov a v rámci možnosti usmerneniami v oblasti dohľadu.

Vzhľadom na zložitosť spojenú s modelovaním hypotetických a makroekonomických rizikových faktorov/scenárov by inštitúcie mali poznať súvisiace riziko modelu a pri stanovení týchto faktorov/scenárov zabezpečiť vykonanie:

• a) pravidelného a dostatočne konzervatívn eho odborného preskúmania predpokladov a mechanizmov modelu, ako aj konzervatívneho prístupu k modelovaniu zohľadňujúceho použité riziko modelu;
• b) v prípade potreby uplatnenie dostatočnej úrovne konzervatizmu pri formovaní predpokladov, ktoré sú kvantitatívnym spôsobom ťažko merateľné (napr. diverzifikácia, plánovaný exponenciálny rast, plánované poplatky, budúce výhľady z hľadiska riadenia), ale môžu mať vplyv na výstupy modelu (napr. výstupy modelov čistých ziskov pred tvorbou rezerv by mali vychádzať z dostatočnej štatistickej podpory, ako aj z obchodných úvah);
• c) uznanie závislostí a citlivostí výsledkov vzhľadom na predpoklady a pravidelné posúdenie ich vplyvu.

Nedostatky modelov a mechanizmov spájajúce rizikové faktory so stratami alebo zvýšenými parametrami rizík by mali byť pochopené, jasne vysvetlené a zohľadnené pri interpretácii výsledkov. Modely by mali zohľadniť interakcie medzi platobnou schopnosťou, likviditou financovania a nákladmi na financovanie, aby systémovo a výrazne nepodcenili vplyv šoku. Ak je to možné, výsledky rôznych prístupov k modelovaniu by sa mali porovnať (napr. pre modely predbežných ustanovení čistých ziskov má byť dostupné porovnanie použitého modelu, ďalších možných prístupov a dôvodu ich zamietnutia). Tieto prepojenia by mali byť založené na spoľahlivých štatistických modeloch. Ak však dostupnosť alebo kvalita údajov alebo štrukturálne trhliny v historických údajoch neumožňujú zmysluplné odhady (napr. pre modely predbežných ustanovení čistých ziskov je potrebné mať historické údaje zahŕňajúce cyklus úrokovej miery a obchodný cyklus, ako aj informácie o zmenách v obchodnej stratégii a organizačnej štruktúre), kvantitatívne analýzy by mali byť podporené kvalitatívnymi odbornými posúdeniami. Odborné posúdenie by malo zohrávať úloh u a kriticky preskúmať výstupy modelu dokonca aj vtedy, keď je proces modelovania spoľahlivý.

Inštitúcie by mali posúdiť možné nelineárne interakcie medzi rizikovými faktormi a stresovými rizikovými parametrami.

4.6.2 Analýza citlivosti

Inštitúcie by mali vykonávať analýzy citlivosti na úrovni jednotlivých expozícií, portfólií alebo obchodných jednotiek, v rámci celej inštitúcie a pre špecifické typy rizík proporcionálne k ich zložitosti. Inštitúcie by mali posúdiť, na akej úrovni agregácie sú analýzy citlivosti užitočné alebo dokonca uskutočniteľné. Použitie odborných posúdení by malo byť podrobne vysvetlené vždy, keď sa to vyžaduje.

Inštitúcie by mali identifikovať príslušné rizikové faktory na rôznych úrovniach uplatňovania prudenciálnych požiadaviek a v rámci rôznych portfólií, obchodných jednotiek a geografických oblastí. Inštitúcie by mali zabezpečiť zahrnutie všetkých príslušných typov rizikových faktorov vrátane makroekonomických a makrofinančných premenných, štatistických aspektov parametrov rizika (napr. volatility parametrov pravdepodobnosti zlyhania) a idiosynkratických faktorov, ako sú operačné riziká.

Inštitúcie by mali vymedziť rizikové faktory identifikované použitím rôznych stupňov závažnosti ako dôležitý krok v rámci svojej analýzy na odhalenie ne lineárností a účinkov prahových hodnôt, ako sú kritické hodnoty rizikových faktorov, po prekročení ktorých dochádza k zrýchleniu reakcií na stres.

V prípade neistôt týkajúcich sa spoľahlivosti odhadovanej závislosti medzi makroekonomickými/makrofinančnými rizikovými faktormi a parametrami rizika, alebo ak je potrebné overiť výsledky komplexnejších analýz scenára, by sa inštitúcie mali usilovať aj

• o zabezpečenie vykonávania analýz citlivosti s dôrazom na štatistické aspekty parametrov rizík portfólia, a to podľa historických rozdelení doplnených hypotetickými predpokladmi (napr. vo vzťahu k budúcim volatilitám).

Analýzy jediného rizikového faktora by mali byť doplnené jednoduchou analýzou viacerých rizikových faktorov, u ktorých sa predpokladá kombinovaný výskyt, a to bez nutnosti vymedziť scenár.

Inštitúcie by mali viesť zoznam identifikovaných rizikových faktorov. 4.6.3 Analýza scenára

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby analýzy scenárov boli hlavnou súčasťou programov stresového testovania.

Návrh scenárov stresov ých testov by nemal vychádzať len z historických udalostí, ale mal by zohľadňovať aj hypotetické scenáre založené na nehistorických udalostiach. Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby návrhy scenárov boli zamerané do budúcnosti a zohľadňovali systematické zmen y a zmeny špecifické pre inštitúciu v súčasnosti a predvídateľné blízkej budúcnosti. Na tento účel by sa inštitúcie mali usilovať využívať externé údaje z podobných rizikových prostredí, ktoré sú relevantné pre inštitúcie s podobnými obchodnými modelmi. Inštitúcie by mali používať údaje, ktoré sú relevantné a dostupné. Relevantné údaje môžu byť interné a/alebo externé a zahŕňať referenčné porovnávanie a usmernenia v rámci dohľadu.

Do úvahy by sa malo vziať veľké množstvo scenárov na zahrnutie rôznych udalostí a stupňov závažnosti, pokiaľ je to zmysluplné a uskutočniteľné.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich scenáre stresových testov spĺňali minimálne tieto požiadavky:

• a) aby riešili hlavné rizikové faktory, ktorým môže byť inštitúcia vystavená; v tomto ohľade by sa výsledky získané z analýz jediného rizikového faktora, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie informácií o citlivosti voči faktorom jediného rizika, mali použiť na identif ikáciu scenárov zahŕňajúcich stres kombinovaného súboru vysoko pravdepodobných rizikových faktorov; žiadny podstatný rizikový faktor by nemal byť vynechaný zo stresového testovania alebo by nemal ostať bez zváženia;
• b) aby riešili hlavné zraniteľné miesta špecifické pre inštitúciu, ktoré vyplývajú z regionálnych a odvetvových charakteristík inštitúcie, ako aj jej špecifických expozícií týkajúcich sa produktu alebo obchodnej línie a politiky financovania: riziká koncentrácie a korelácie v rámci typov rizík a medzi nimi;
• c) aby zahŕňali koherentný opis scenára, ktorý pokrýva všetky hlavné rizikové faktory, ako aj ich (výhľadový) vývoj na základe viacerých spúšťacích udalostí (napr. menová politika, vývoj finančného sektora, ceny komodít, politické udalosti a prírodné katastrofy); inštitúcie majú zabezpečiť, aby bol opis scenára dôveryhodný a neprotichodný, ak sa predpokladá spoločný pohyb rizikových faktorov a príslušná reakcia účastníkov trhu a keď sú určité rizikové faktory vylúčené z opisu scenára, inštitúcie b y mali zabezpečiť, aby toto vylúčenie bolo plne odôvodnené a zdokumentované;
• d) aby boli vnútorne koherentné na zabezpečenie toho, aby sa identifikované rizikové faktory správali konzistentne s ďalšími rizikovými faktormi stresovej udalosti a obsahovali expl icitné odhady a predpoklady štruktúry závislosti medzi hlavnými základnými rizikovými faktormi; mali by byť preskúmané najmä spoločné pohyby rizikových faktorov, ktoré sa môžu javiť ako protichodné, aby sa identifikovali nové citlivosti;
• e) aby zohľadňovali i novácie, konkrétnejšie technický vývoj alebo sofistikované finančné produkty bez ignorovania ich interakcie s tradičnejšími produktmi;
• f) zabezpečovali premietnutie stresových rizikových faktorov do vnútorne konzistentných parametrov rizík.

Inštitúcie by mali určiť časový horizont stresového testovania v súlade s cieľom jeho vykonania a charakteristikami portfólia inštitúcie, akými sú v prípade potreby napríklad splatnosť a likvidita stresových pozícií, ako aj rizikový profil. Stresový test platobnej schopnos ti a stresový test likvidity si vyžadujú rôzne časové horizonty a scenáre.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby:

• a) stresové testy explicitne zohľadňovali dynamické vzájomné závislosti, napr. medzi ekonomickými regiónmi a ekonomickými sektormi vrátane finančné ho sektora;
• b) celkový scenár zohľadňoval dynamiku celého systému, napr. uzavretie určitých trhov a koncentrácie rizík v celej triede aktív (napr. hypotéky);
• c) boli zahrnuté dynamiky nepriazniv ej spätnej väzby spôsobené faktormi, ako sú interakcie medzi ocenen iami, stratami a maržovými požiadavkami.

Inštitúcie by mali v prípade potreby vykonať kvalitatívne hodnotenia druhotných účinkov alebo účinkov spätnej väzby stresu na individuálnej úrovni, najmä keď nemožno stanoviť spoľahlivé kvantitatívne odhady. Jednotlivé inštitúcie môžu napríklad upraviť niektoré ceny alebo objemy, aby zohľadnili niektoré strategické účinky (napr. úroveň úverovej stratégie) a mohli endogénne reagovať na scenár.

4.6.4 Závažnosť scenárov

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bolo stresové testovanie založené na závažných, ale realistických scenároch a aby stupeň závažnosti odrážal účel stresového testu. Preto by stresové testy mali byť:

• a) zmysluplné z hľadiska riešenia relevantných rizík pre inštitúciu so zreteľom na podporu stability inštitúcie pr i nepriaznivých podmienkach a v prípade bánk so systémovým významom aj finančný systém vo všetkých bodoch ekonomického cyklu a fluktuácie trhu vrátane trhov financovania;
• b) konzistentne uplatňované v celej inštitúcii, s uznaním, že vplyv identických scenárov nie je nevyhnutne závažný pre všetky obchodné línie.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby sa zvážili rôzne stupne závažnosti pre analýzu citlivosti aj stresové testovanie scenára, ktoré zahŕňajú aspoň jeden závažný hospodársky pokles, na účely posúdenia kapitálovej primeranosti a plánovania kapitálu.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bola závažnosť stanovená s prihliadnutím na špecifické zraniteľné miesta každej inštitúcie vo vzťahu k danému scenáru na základe jej obchodného modelu (napr. vystavenie medzinárodným trhom). Inštitúcie by si mali vytvoriť vlastné scenáre a nemali by byť závislé od scenárov poskytnutých orgánmi dohľadu. Pri posudzovaní závažnosti scenára by inštitúcia mala poznať dynamiky rizikových prostredí a skúsenosti inštitúcií s podobnými obchodnými modelmi.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich scenáre posudzovali absolútne a relatívne zmeny rizikových faktorov. Pri absolútnom scenári má stupeň závažnosti zodpovedať priamej zmene rizikového faktora a nemal by závisieť od súčasnej úrovne. Pri relatívnom scenári by stupeň závažnosti mal závisieť od súčasnej úrovne a hospodárskej situácie (napr. pokles rastu HDP

• o 2 %, t. j. relatívnej zmeny vzhľadom k absolútnej úrovni). Napríklad 2 % negatívna relatívna zmena HDP oproti východiskovému bodu s výraznou pozitívnou produkčnou medzerou (t. j. súčasný HDP je výrazne nad štrukturálnym HDP) nemusí nevyhnutne viesť k závažnému stresovému účinku na HDP pri absolútnom/úrovňovom vyjadrení. Podobne, čím je horšia súčasná hospodárska situácia na začiatku, tým závažnejší bude stres relatívneho scenára. Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich výber scenára bol dostatočne závažný v relatívnom aj absolútnom vyjadrení. Výber aj jeho vplyv na stupeň závažnosti má byť odôvodnený a zdokumentovaný.

Pri posudzovaní vhodného stupňa závažnosti scenárov by ich inštitúcie mali porovnať aj so scenármi uvedenými v ich reverznom stresovom testovaní a posúdiť špecifické dôsledky návrhu reverzného stresového testu na pravdepodobnosť scenára.

4.6.5 Reverzné stresové testovanie

Požiadavky

Inštitúcie by v rámci svojho programu stresového testovania mali vykonávať primerané reverzné stresové testy s rovnakým riadením, účinnou infraštruktúrou a štandardmi kvality, a dopĺňať iné typy stresového testovania s prihliadnutím na povahu, rozsah, veľkosť a zložitosť podnikateľských činností a rizík. Malé a menej zložité inštitúcie sa môžu viac zamerať na kvalitatívne aspekty reverzného stresového testovania, zatiaľ čo od väčších a zložitejších inštitúcií sa vyžadujú komplexnejšie techniky reverzného stresového testovania. Reverzné stresové testovanie má byť jasne vymedzené, pokiaľ ide o pridelené povinnosti a zdroje, a podporované vhodnou a flexibilnou infraštruktúrou a písomnými politikami a postupmi. Reverzné stresové testovanie by sa malo vykonávať pravidelne na všetkých typoch inštitúcií a na rovnakej úrovni uplatnenia ako ICAAP a ILAAP (napr. v rámci celej inštitúcie a so zahrnutím všetkých relevantných typov rizík).

Inštitúcie by mali začleniť scenáre identifikované prostredníctvom reverzného stresového testovania, aby doplnili súbor scenárov stresových testov, ktoré vykonávajú, a na účely porovnania, aby posúdili celkovú závažnosť, čo umožňuje identifikovať závažné, ale stále realistické scenáre. Reverzné stresové testovanie by malo byť užitočné pri posudzovaní závažnosti scenárov pre stresové testy ICAAP a ILAAP. Závažnosť scenárov reverzného stresového testovania možno posúdiť aj jeho porovnaním, okrem iného, s historickými alebo inými verejne dostupnými scenármi v rámci dohľadu.

Pri vykonáv aní reverzných stresových testov by inštitúcie mali tiež zvážiť, či zlyhanie jedn ej alebo viacerých hlavných protistrán, alebo značné narušenie trhu vyplývajúce zo zlyhania významného účastníka trhu (samostatne alebo kombinovaným spôsobom) bude viesť k vopred vymedzenému výsledku.

Použitie reverzného stresového testovania

Inštitúcie by reverzné stresové testovanie mali používať ako pravidelný nástroj riadenia rizík s cieľom zlepšiť svoje povedomie o súčasných a možných zraniteľných miestach, a tým poskytovať pridanú hodnotu k riadeniu rizík inštitúcií. Zásada proporcionality platí pre všetky aspekty používania reverzného stresového testovania. Inštitúcie by mali tiež zvážiť, či vopred vymedzený výsledok reverzného stresového testovania môže byť výsledkom in ých okolností než okolností analyzovaných v stresovom teste.

V rámci obchodného plánovania a riadenia rizík by inštitúcie mali používať reverzné stresové testovanie na pochopenie životaschopnosti a udržateľnosti obchodného modelu a stratégií, ako aj na identifikáciu okolností, pri ktorých by mohlo dôjsť k zlyhaniu alebo by pravdepodobne došlo k zlyhaniu v zmysle článku 32 smernice 2014/59/EÚ. Je dôležité, aby inštitúcie identifikovali ukazovatele poskytujúce upozornenia v prípade, že sa scenár stane skutočnosťou. Preto by inštitúcie mali:

• a) identifikovať vopred vymedzený výsledok, ktorý sa má testovať (napr. obchodný model, ktorý sa stáva neudržateľným);
• b) identifikovať možné nepriaznivé okolnosti, ktoré by ich vystavili závažným zraniteľnostiam a viedli k vopred vymedzenému výsledku;
• c) posúdiť (v závislosti od veľkosti inštitúcie, ako aj povahy, rozsahu, zložitosti a rizikovosti jej podnikateľských činností) pravdepodobnosť udalostí uvedených v scenároch, ktoré vedú k vopred vymedzenému výsledku;
• d) prijať účinné kro ky, procesy, systémy alebo iné opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie identifikovaných rizík a zraniteľných miest.

Inštitúcie by mali reverzné stresové testovanie používať pri plánovaní, rozhodovaní a kritickom preskúmaní obchodných modelov a stratégií s cieľom identifikovať a analyzovať možné príčiny, ktoré by mohli viesť k neudržateľnosti obchodných modelov, napríklad posudzovanie schopnosti generovať výnosy počas nasledujúcich mesiacov a udržateľnosti stratégie na generovanie výnosov počas dlhšieho obdobia na základe strategických plánov a finančných prognóz. Počas tohto procesu sa očakáva zapojenie riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu.

Keď reverzné stresové testovanie odhalí riziko zlyhania obchodného modelu inštitúcie, ktoré je neprijateľne vysoké a nezlučiteľné s jej ochotou podstupovať riziká, mala by inštitúcia naplánovať opatrenia na zabránenie alebo zmiernenie tohto rizika s prihliadnutím na čas, ktorý by inštitúcia mala mať na zareagovanie na tieto udalosti a implementáciu opatrení. V rámci týchto opatrení by inštitúcia mala zvážiť, či nie je potrebné zmeniť obchodný model. Tieto opatrenia vyplývajúce z reverzného stresového testovania vrátane akýchkoľvek zmien obchodného plánu inštitúcie by mali byť podrobne zdokumentované v dokumentácii ICAAP inštitúcie.

Inštitúcie s konkrétnymi obchodnými modelmi, napr. investičné spoločnosti, by mali reverzné stresové testovanie používať na zistenie zraniteľných miest pri mimoriadnych udalostiach, najmä v prípadoch, keď riziká nie sú dostatočne zachytené tradičnejšími (napr. platobná schopnosť a likvidita) stresovými scenármi založenými na makroekonomických šokoch.

Inštitúcie používajúce vnútorné modely pre úverové riziko, kreditné riziko protistrany a trhové riziko pri vykonávaní reverzného stresového testovania v súlade s článkami 177, 290 ods. 8 a 368 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa mali usilovať o identifikáciu závažných, a le realistických scenárov, ktoré by mohli viesť k výrazne nepriaznivým výsledkom a potenciálne spochybniť celkovú životaschopnosť inštitúcie. Inštitúcie by tieto reverzné stresové testy mali považovať za základný doplnok k vlastným interným modelom na výpočet kapitálových požiadaviek a za stály nástroj riadenia rizík na odhaľovanie možných nedostatkov týchto interných modelov. Pri závažných stresových scenároch sa riziko modelu zvyšuje a môže viesť k zlyhaniu v predvídateľnosti modelu, hoci by sa to nevyhnutne nemuselo považovať za náznak toho, že modelovanie vstupov do vzorca IRB je neadekvátne.

Inštitúcie by mali v rámci vypracúvaní jasne definovaného opisu reverzného stresového testovania a pri zisťovaní ich spätných a nelineárnych vplyvov vykonávať kvalitatívne analýzy so zohľadnením dynamiky rizika a kombinácií a interakcií medzi typmi rizík. Pri príprave jasne definovaného opisu by inštitúcia mala zvážiť externé exogénne udalosti, ako napríklad hospodárske udalosti, priemyselný krach, politické udalosti, súdne spory a prírodné udalosti, ako aj rizikové faktory ako operačné riziká, koncentrácie a korelácie, riziká straty dobrej povesti, straty dôvery a kombinácie týchto udalostí a faktorov. Správne angažovanie riadiaceho orgánu inštitúcie v diskusiác h o opise je zásadné a malo by zohľadňovať možné špecifické zraniteľné miesta a vplyv na celú inštitúciu.

Inštitúcie by pri stanovovaní špecifických úrovní strát alebo iných negatívnych vplyvov na jej kapitál, likviditu (napr. prístup k financovaniu, najmä pri zvyšovaní nákladov na financovanie) alebo celkovej finančnej pozície mali vykonávať kvantitatívne a komplexnejšie analýzy, pri ktorých zohľadnia veľkosť inštitúcie, ako aj povahu, rozsah, zložitosť a rizikovosť jej podnikateľských aktivít. Inštitúcie by mali postupovať kvantitatívne od konca, aby identifikovali rizikové faktory a požadovaný rozsah zmien, ktoré by mohli spôsobiť tieto straty alebo mať negatívny vplyv (napr. stanovenie náležitej úrovne strát alebo inej miery podielu súvahy finančnej inštitúcie, ako napríklad podiely kapitálu alebo zdroje financovania). Inštitúcie by mali chápať a podrobne dokumentovať hybné sily rizika (napr. výstupy presných vplyvov faktorov, ktoré majú najväčší vplyv na koncovú oblasť portfólia), kľúčové obchodné línie a jasný a konzistentný opis slabých miest a príslušných scenárov (napr. o základných predpokladoch a citlivosti výsledkov v rámci týchto predpokladov v priebehu času), ktoré vedú k vopred vymedzeným výsledkom a reťazcom udalostí (napr. najdôležitejšie faktory môžu byť priradené k makroekonomickým premenným podľa kombinácií pre danú cieľovú stratu/kapitál v portfóliu), čím sa identifikujú skryté zraniteľné miesta (napr. skryté korelácie a koncentrácie) a prekrývajúce sa vplyvy.

Inštitúcie by na dosiahnutie vopred vymedzených výsledkov mali, ak je to vhodné, ako východiskový bod reverzného stresového testovania používať analýzu citlivosti, napríklad zmeniť jeden alebo viaceré relevantné parametre na extrémnu hodnotu. Inštitúcia by pre úverové riziko mala zvážiť rôzne reverzné analýzy citlivosti (napr. koľko veľkých zákazníkov by muselo meškať s platbami, aby došlo k strate kapitálu absorbujúcemu stratu), trhového rizika, rizika likvidity (napr. stres na vklady v maloobchodnom sektore a okolnosti, ktoré by vied li k vyprázdneniu rezerv likvidity inštitúcie) a ďalších rizík vrátane operačných rizík. Rovnako má zvážiť kombináciu analýz v prípade, keď sú súčasne zahrnuté všetky riziká. Inštitúcia by však analýzu citlivosti a jednoduché merania nemala používať primárne na identifikáciu scenára relevantného pre reverzný stresový test. Kvalitatívna analýza by mala viesť k identifikácii relevantného scenára a mala by kombinovať odborné posúdenie z rôznych obchodných oblastí, pretože myslenie dopredu by mohlo predstavovať najúčinnejší spôsob na zabránenie zlyhania obchodného modelu. Malo by byť vypracované spoločné stresové testovanie všetkých relevantných parametrov rizík s použitím štatistických aspektov (napr. volatility rizikových faktorov, ktorá je konzistentná s hist orickými pozorovaniami doplnenými o hypotetické ale realizovateľnými predpoklady). Pravdepodobnosť zmien parametrov potrebných na dosiahnutie vopred vymedzeného cieľa poskytuje predstavu o možných zraniteľných miestach inštitúcie. Na posúdenie pravdepodobnosti by sa, okrem iného, mali uplatniť rozdelenia historickej pravdepodobnosti (s viacerými premennými) v prípade potreby upravené podľa odborných posúdení. Identifikáciu relevantných scenárov by mali usmerňovať kvalitatívne analýzy a hodnotenia kombinujúce odborné posúdenia z rôznych obchodných oblastí.

Inštitúcie by mali používať reverzné stresové testovanie ako nástroj na pochopenie scenárov zahŕňajúcich kombinácie stresov platobnej schopnosti a likvidity, pri ktorých by tradičné modelovanie nemuselo zachytiť komplexné aspekty reálnych situácií. Inštitúcie by reverzné stresové testovanie mali používať na kritické preskúmanie svojich kapitálových plánov a plánov likvidity. Ak je to vhodné, inštitúcie by mali identifikovať a analyzovať situácie, ktoré by mo hli zhoršiť stresovú udalosť likvidity, alebo viesť až k obchodnému zlyhaniu, a transformovať ju na stresovú udalosť platobnej schopnosti a naopak. Inštitúcie by sa mali usilovať o uplatnenie reverzného stresového testovania rizík pre kapitál alebo likviditu integrovaným spôsobom s cieľom lepšie pochopiť a riadiť súvisiace riziká v extrémnych situáciách.

Opatrenia na obnovu a plánovanie obnovy

Inštitúcie by si mali vytvoriť scenáre závažných makroekonomických a finančných ťažkostí líšiace sa závažnosťou (vrátane udalostí v celom systéme, špecifického stresu pre právny subjekt a celú skupinu) na použitie v plánoch na obnovu podľa článku 5 ods. 6 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a usmernení EBA/GL/2014/06. Mali by používať špecifické reverzné stresové testovania na vytvorenie scenárov „blízko defaultu“ (inštitúcie blízko zlyhania, ale ešte nie v zlyhaní), ako vstup na testovanie efektívnosti a účinnosti opatrení na obnovu a plánovania obnovy, a analyzovať citlivosť príslušných predpokladov. Takéto scenáre „blízko defaultu“ by mali identifikovať a popísať bod, ktorý by viedol k neživotaschopnosti obchodného modelu inštitúcie alebo skupiny, pokiaľ sa úspešne neimplementujú opatrenia na obnovu. Scenáre by mali umožňovať odhad výsledkov a vhodnosť všetkých dostupných možností obnovy. Terminológia použitá v popise scenárov obnovy má pomôcť pri určovaní, ktoré možnosti obnovy boli testované konkrétnymi stresovými scenármi. Popis má byť dostatočne podrobný, čo sa týka súboru kvantitatívnych predpokladov a kvalitatívnych opisov, s cieľom určiť, či je scenár relevantný alebo nerelevantný pre inštitúciu a do akej miery je závažný. Udalosti by mali byť popísané v logickej postupnosti a predpoklady tvoriace základ hlavných faktorov (napr. čistý príjem, rizikovo vážené aktíva (RWA), kapitál) by mali byť stanovené veľmi jasne. Scenáre by taktiež mali zohľadňovať možný odhad vzájomného ovplyvňovania pri vykonávaní rôznych možností plánu obnovy v rovnakom stresovom scenári. Scenáre by taktiež mali umožniť pochopiť vývoj udalostí, a to poskytnutím vhodného časového harmonogramu, z ktorého bude jasné, v ak om okamihu dôjde k vypracovaniu určitých opatrení (s dôsledkami pre ich dôveryhodnosť a uskutočniteľnosť). Účelom tohto cvičenia je otestovať účinnosť možností obnovy inštitúcie pri obnovení finančnej sily a životaschopnosti, keď bude inštitúcia vystavená závažnému stresu.

Vzhľadom na rôzne ciele dvoch súborov reverzných stresových testov by stresové testy na účely ICAAP a ILAAP a plánovanie obnovy nemali byť vzájomne prepojené, ale navzájom porovnávané.

Inštitúcie by mali reverzné stresové testovanie používať ako pomoc pri vývoji, posudzovaní a kalibrácii scenárov „blízko defaultu“ používaných pri plánovaní obnovy.

Inštitúcie by mali reverzné stresové testovanie používať na identifikáciu rizikových faktorov a na lepšie pochopenie a popísanie scenárov, ktoré by viedli k stavu „blízko defaultu“, a posúdiť účinné opatrenia na obnovu, ktoré možno dôveryhodne implementovať buď s predstihom, alebo keď sa objavia rizikové faktory alebo scenáre.

Reverzné stresové testovanie by malo prispieť k scenárom plánu obnovy použitím dynamického a kvantitatívneho opisu scenára, ktorý by mal zahŕňať:

• a) spúšťacie mechanizmy obnovy (napr. kedy inštitúcia prijme v hypotetickom scenári opatrenia na obnovu);
• b) požadované opatrenia na obnovu a ich očakávanú účinnosť vrátane spôsobu posudzovania tejto účinnosti (napr. ukazovatele, ktoré by sa mali monitorovať, či sú potrebné ďalšie opatrenia);
• c) primerané načasovanie a proces, ktoré sú potrebné na opatrenia na obnovu a
• d) v prípade ďalšieho stresu body (b) a (c) pre ďalšie potenciálne požadované opatrenia na obnovu, ktoré sú potrebné na riešenie reziduálnych rizík.