4.7 Oblasti jednotlivých rizík

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby stresové testovanie jednotlivých rizík bolo proporčné k povahe, rozsahu a zložitosti podnikania a rizík.

Inštitúcie by na individuálnej úrovni mali zohľadniť vplyv sekundárnych účinkov na jednotlivé riziká pre stresové testovanie.

4.7.1 Úverové riziká a riziká protistrany

Inštitúcie majú analyzovať minimálne:

• a) schopnosť dlžníka splácať záväzky, napr. pravdepodobnosť zlyhania;
• b) mieru návratnosti v prípade platobnej neschopnosti dlžníka vrátane poklesu hodnoty zábezpeky alebo úverovej spôsobilosti poskytovateľa záruky, napr. LGD a
• c) veľkosť a dynamiku expozície úveru vrátane vplyvu nevyčerpaných záväzkov od dlžníkov, napr. expozíciu pri zlyhaní (EAD).

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby ich stresové testy úverového rizika v rámci celej inštitúcie zahŕňali všetky ich pozície v bankovej a obchodnej knihe vrátane hedžingových pozícií a expozícií centrálneho zúčtovacieho strediska.

Inštitúcie by sa mali usilovať o určenie špecifických rizikovýc h faktorov a predbežne stanoviť, ako tieto faktory môžu ovplyvniť celkové straty úverového rizika a kapitálové požiadavky. Inštitúcie by pri tomto stanovení mali vychádzať z jednotlivých tried expozícií (napr. faktory relevantné pre hypotéky sa môžu líšiť od faktorov relevantných pre triedy celopodnikových aktív).

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby bolo úverové riziko posudzované na rôznych úrovniach šokových scenárov od jednoduchých analýz citlivosti až po stresové testy v rámci celej inštitúcie alebo celej skupiny, najmä:

• a) šokové scenáre v rámci celého trhu (napr. prudké spomalenie hospodárstva, ktoré má vplyv na kvalitu portfólia všetkých veriteľov);
• b) šokové scenáre v rámci špecifických protistrán a idiosynkratické šokové scenáre (napr. bankrot najväčšieh o veriteľa banky);
• c) šokové scenáre v rámci špecifických odvetví a regiónov;
• d) kombinácia vyššie uvedených.

Inštitúcie by mali rizikové faktory vystaviť analýze citlivosti, ktorá by zas mala poskytnúť kvantitatívne podkladové informácie pre návrh scenárov.

Inš titúcie by pri uplatňovaní stresových scenárov mali uplatniť rôzne časové horizonty. Časový horizont by sa mal pohybovať od jedného dňa (jednorazový vplyv) po dlhšie obdobia (napr. blížiaci sa hospodársky pokles).

Pri stresovom testovaní hodnôt finančnej zábezpeky by inštitúcie mali identifikovať podmienky, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť realizačnú hodnotu stavov zábezpeky vrátane úverovej kvality emitenta zábezpeky alebo trhovej nelikvidity.

Pri návrhu scenárov by inštitúcie mali zvážiť vplyv stresových udalostí na ďalšie typy rizík, napríklad riziko likvidity, trhové riziko a možné presahovanie medzi inštitúciami.

Inštitúcie by mali kvantifikovať vplyv scenára v zmysle úverových strát (t. j. rezerv), expozícií voči riziku, príjmu a požiadaviek na vlastné zdroje. Okrem toho by inštitúcie mali byť schopné kvantifikovať tieto vplyvy pomocou relevantných segmentov/portfólií.

Ak je to možné, inštitúcie by mali zvážiť tieto relevantné parametre: PD, LGD, EAD, očakávanú stratu (EL), výšku rizikovej expozície, vplyv na úverové straty a požiadavky na vlastné zdroje.

Pri odhade budúcich strát v stresových testoch by sa v prípade potreby inštitúcie mali opierať o parametre úverového rizika odlišné od parametrov uplatnených pri kalkulácii kapitálových požiadaviek, kedy zvyčajne ide o parametre TTK (through -the- cycle) alebo hybridné parametre [kombinácia parametra TTK a parametra v určitom časovom momente (point -in- time, PIT)) pre riziko PD, a podmienky poklesu pre LGD. Ak je to relevantné, inštitúcie by mali uplatniť najmä odhady založené na parametroch PIT, ktoré sú v súlade so závažnosťou scenára určeného na odhad úverových strát.

Pri výpočte EAD by inštitúcie mali zvážiť aj konverzný faktor úverov (CCF) a najmä vplyv právnej spôsobilosti inštitúcie jednohlasne zrušiť nevyčerpané sumy prostriedkov zmluvného úverovania, najmä v stresových podmienkach.

Inštitúcie by v príslušnom rozsahu mali uplatniť vnútorné prístupy modelu úverového rizika spochybňujúce historické vzťahy, údaje a simulácie migrácie úverovej kvality medzi kategóriami expozícií na poskytnutie odhadu strát.

Pri posudzovaní rizika v prípade protistrán využívajúcich pákový efekt alebo tieňových bankových subjektov by inštitúcie mali zohľadniť koncentrácie rizík a nemali by predpokladať existenciu zábezpeky alebo zmlúv kontinuálneho opätovného dozabezpečenia, ktoré by nemuseli byť dostupné v prípade závažných šokov trhu. Inštitúcie by sa mali usilovať

• o primerané zachytenie takýchto korelovaných málo pravdepodobných rizík.

4.7.2 Sekuritizácia

Inštitúcie by mali zohľadniť sekuritizačné riziká vznikajúce pri štruktúrovaných úverových produktoch, zvyčajne vytvorené sekuritizáciou peňažného toku zo skupiny aktív do rôznych tranží alebo cenných papierov zaistených aktívami s prihliadnutím na rôzne možné stavy inštitúcií v rámci sekuritizačného procesu, kedy pôsobia ako originátor, sponzor alebo investor .

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby sa stresové testovanie sekuritizovaných aktív zameriavalo na úverové riziko základnej skupiny aktív vrátane úverového rizika, prípadných nelineárnych a dynamických korelácií zlyhania, ako aj vývoja hodnôt zábezpeky. Inštitúcie by mali zohľadniť všetky relevantné informácie týkajúce sa špecifickej štruktúry každej sekuritizácie, napríklad nadriadenosť tranže, hrúbka tranže, zvýšenie úverovej kvality a podrobnosti, ktoré sú vyjadrené skutočným počtom expozícií.

Citlivosť na systémové vplyvy trhu vplývajúca napríklad na krízy likvidity alebo zvyšovanie korelácií aktív má byť na všetkých úrovniach štruktúrovaného produktu starostlivo zohľadnená. Okrem toho má byť posúdený vplyv rizík straty dobrej povesti, ktorých výsledkom by mohli byť napríklad problémy financovania.

Stresové testy by sa mali týkať všetkých relevantných zmluvných dojednaní, možného vplyvu vložených spúšťačov (napr. ustanovenia o predčasnom splatení), pákového efektu sekuritizačnej štruktúry a rizík likvidity/financovania vyplývajúcich zo štruktúry (napr. nesúlad peňažných tokov a podmienky zálohových platieb vrátane vzťahu k zmenám úrokovej sadzby).

Scenáre by taktiež mali zvážiť zlyhanie jedného alebo viacerých zúčastnených zmluvných protistrán v sekuriti začnej štruktúre, najmä tých, ktoré pôsobia ako ručitelia určitých tranží.

Ak sa inštitúcie pri posudzovaní rizík sekuritizovaných produktov spoliehajú na vonkajšie ratingy, tieto ratingy by mali byť kriticky preskúmané a mali by byť posúdené stresové sce náre ratingov vrátane špecifických mier zníženia ratingových tried, napríklad stresové (historické) ratingy prechodových matíc.

Pri návrhu prístupu stresového testovania by inštitúcie mali zvážiť:

• a) vplyvy stresových testov štruktúrovaných úverových produktov sa prejavia na úrovni skupiny aktív pri zvýšenej miere zlyhaní (alebo v prípade potreby PD a LGD), preto by sa počas šokov mali očakávať zvýšené miery očakávaných strát/miery zníženia a regulatór ne kapitálové požiadavky (ako aj zvýšené pravdepodobnosti znížení ratingu);
• b) že ďalšie vplyvy môžu vyplynúť zo znížení čistého peňažného toku, zvýšení obchodných strát a úprav ocenení, alebo zo zhoršenia regulatórnych metrík, napríklad pomeru čistého stabi lného financovania.

4.7.3 Trhové riziko

Inštitúcie by mali zohľadniť trhové riziko, najmä riziká vychádzajúce zo strát spôsobených nepriaznivými zmenami v hodnote pozícií, ktoré vznikli v dôsledku pohybov trhových cien komodít, úverov, kapitálu a rizikových faktorov výmenných kurzov cudzích mien a úrokových sadzieb. Inštitúcie by úrokové riziká pozícií v obchodnej knihe mali považovať za zložku trhového rizika.

Inštitúcie by mali vykonávať stresové testy stavov vo finančných nástrojoch obchodovania a reálnej hodnoty uvedených v iných portfóliách úplného príjmu (FVOCI) (napr. klasifikácia finančných aktív z účtovného hľadiska) vrátane sekuritizačných nástrojov/stavov a krytých dlhopisov. Tieto stresové testy by mali byť vykonávané ako súčasť stresového testovania v celej inštitúcii, ako aj pre správu trhových rizík a na účely výpočtov.

Inštitúcie by mali uplatňovať súbor závažných, ale prijateľných scenárov pre všetky stavy uvedené v predchádzajúcom odseku, napríklad mimoriadne zmeny trhových cien, nedostatočnú likviditu na trhoch a zlyhanie veľkých účastníkov trhu. Závislosti a korelácie medzi rôznymi trhmi, a teda aj nepriaznivé zmeny v koreláciách by sa v prípade potreby mali zohľadniť a zahrnúť. V stresových testoch by sa rovnako mal zohľadniť vplyv na účtovnú úpravu ocenenia pohľadávky (CVA) a na rezervy súvisiace s portfóliami inštitúcií (napr. rezervy pre likviditu, neistoty modelovania). Reverzné stresové testovanie trhového rizika by malo byť podložené.

Pri kalibrácii týchto stresových testov by inštitúcie mali zohľadniť minimálne povahu a charakteristiky svojich portfólií a súvisiacich finančných nástrojov (napr. vanilla/exotické produkty, likvidita, splatnosť), obchodných stratégií a možnosti, súvisiacich nákladov a možného príslušného času hedžingu alebo riadenia rizík pri závažne nepriaznivých trhových podmienkach .

Nástroje a obchodné stratégie sa časom menia, preto by inštitúcie mali zabezpečiť vývoj stresových testov na zahrnutie týchto zmien.

Inštitúcie by v prípade potreby mali vytvoriť vhodný prístup na zachytenie podhodnotenia málo pravdepodobného rizika podľa historických údajov (tzv. fat tails), napríklad uplatnením závažných hypotetických scenárov, a v prípade posudzovania rizika proti percentuálnym stupňom spoľahlivosti by mali zvážiť okrajové udalosti prekračujúce tieto stupne spoľahlivosti.

Inštitúcie by mali najmä:

• a) posúdiť dôsledky veľkých narušení trhu a identifikovať prijateľné situácie zahŕňajúce mimoriadne vysoké straty, ktoré by v prípade potreby mali zahŕňať aj udalosti s nízkou pravdepodobnosťou všetkých hlavných typov rizík, najmä rôznych zložiek trhových rizík; pri stresových testoch úrovne portfólia možno preskúmať vplyvy nepriaznivých zmien na korelácie; možno zohľadniť zmierňujúce účinky opatrení vedenia, ak vychádzajú z prijateľn ých predpokladov o trhovej likvidite;
• b) mať zavedený zoznam opatrení obsahujúci limity a iné možné vykonané činnosti na zníženie rizík a zachovanie vlastných zdrojov; najmä limity výmenných kurzov, úrokové sadzby, ceny vlastného kapitálu a riziká cien komodít stanovené inštitúciami by v prípade potreby mali byť zohľadnené podľa výsledkov výpočtov stresového testovania.

4.7.4 Operačné riziko

Inštitúcie by mali vedieť, že relevantné parametre rizík súvisiace s operačným rizikom môžu vychádzať z neadekvátnych alebo neúspešných vnútorných procesov, ľudí a systémov vrátane právnych rizík, alebo vonkajších udalostí, ktoré môžu mať vplyv na všetky produkty a činnosti v rámci inštitúcie.

Na stresové testovanie relevantných parametrov rizika by inštitúcie mali ako hlav nú metriku použiť vplyv zisku a strát (P & L) operačných strát. Akýkoľvek vnútorný vplyv spôsobený udalosťou operačného rizika má byť považovaný za stratu operačného rizika (napr. vnútorné vplyvy príležitostných nákladov alebo interné náklady ako nadčasy/bonusy atď., ktoré súvisia s udalosťou operačného rizika). Okrem toho by akékoľvek straty budúcich príjmov spôsobené udalosťami operačných rizík (s vylúčením sekundárnych vplyvov na makroekonomické prostredie) mali byť zahrnuté len na účel stresového testov ania. Aspoň i nštitúcie s pokročilým prístupom merania (AMA) by mali zohľadniť tieto straty vstupujúce do databázy vnútorných strát pri výpočte dodatočných kapitálových požiadaviek. Pri použití historických údajov, vonkajších údajov alebo scenárov ako vstupov pre plánované zisky a straty a RWA by inštitúcie mali zohľadniť možné vplyvy dvojitého započítania na vstupnej strane a vyhnúť sa im.

Keďže operačné straty môžu viesť k sekundárnym vplyvom (t. j. riziku straty dobrej povesti), na zohľadnenie týchto vplyvov by program stresového testovania operačného rizika mal byť dôkladne začlenený do stresového testu celej inštitúcie a mal by obsahovať prepojenia s požiadavkami na likviditu a vlastné zdroje. Inštitúcie by mali analyzovať minimálne:

• a) expozíciu inštitúcie činnostiam, súvisiacej rizikovej kultúre a minulým záznamom operačných strát so zameraním na úroveň a zmenu v stratách a hrubom príjme za posledné roky;
• b) podnikateľské prostredie vrátane geografických oblastí a makroekonomických podmienok, v ktorých inštitúcia pôsobí;
• c) vývoj počtu zamestnancov, veľkosť a zložitosť súvahy počas posledných rokov vrátane štrukturálnych zmien spôsobených podnikovými udalosťami, napríklad fúziami a akvizíciami;
• d) zmeny významných súčastí infraštruktúry informačných technológií;
• e) stupeň a smerovanie stimulácií v systémoch náhrad;
• f) zložitosť procesov, postupov, produktov a systémov informačných technológií;
• g) rozsah využívania vonkajších zdrojov s prihliadnutím na riziko koncentrácie spojené so všetkými dohodami o vonkajšom zabezpečova ní činností a infraštruktúrami vonkajších trhov;
• h) zraniteľné miesto rizika modelovania, najmä v oblastiach súvisiacich s obchodovaním s finančnými nástrojmi, meraním a riadením rizika a alokáciou kapitálu.

Idiosynkratické rizikové faktory by mali byť preskú mané a použité ako vstupy pre návrh scenára. Inštitúcie by v rámci AMA mali vykonávať stresové testovanie svojho podnikateľského prostredia a faktorov vnútornej kontroly (BEICF).

Inštitúcie by mali pri určovaní svojej expozície voči operačnému riziku zvážiť interakcie a jednotlivé expozície takýmto idiosynkratickým rizikovým faktorom.

Inštitúcie by mali starostlivo analyzovať možné interakcie strát operačného rizika s úverovými a trhovými rizikami.

Analýza udalostí stresového testu by mala zahŕňať odborné posúdenie, aby obsahovala minimálne udalosti s nízkou frekvenciou a s vysokou závažnosťou.

Inštitúcie by mali navrhnúť závažné, ale realistické stresové udalosti. Jednotlivé predpoklady použité v rámci stresových scenárov úverového a trhového rizika sa môžu líšiť. Keď inštitúcia rozšíri svoje podnikanie na miestnych alebo medzinárodných trhoch prostredníctvom fúzií a akvizícií, návrhu nových produktov alebo novej obchodnej línie, závažné, ale realistické scenáre stresového testu by mali vychádzať z odborného posúdenia, aby sa preklenul možný nedostatok historických informácií.

Inštitúcie by svoj program stresového testovania mali vytvárať na základe interných a externých údajov a na starostlivej analýze:

• a) použitia súčiniteľov veľkosti (napr. pri obmedzení vonkajších údajov môže dôjsť k zmenšeniu veľkosti) a možnej potreby dodatočných vplyvov vyplývajúcich z meniacich sa súčiniteľov veľkosti v stresovej situácii;
• b) kritérií na určenie relevantnosti údajov (napr. možné použitie údajov o veľkej strate považovaných za nerelevantné v rámci stresového testu, spolu s požiadavkami nariadenia
• o kapitálových požiadavkách (CRR)).

4.7.5 Riziko spojené so správaním a súvisiace náklady na právne spory

Inštitúcie by mali zohľadniť, že riziko spojené so správaním, ako súčasť právneho rizika, ktoré spadá pod operačné rizik o , vzniká kvôli aktuálnym alebo budúcim rizikám strát spôsobeným nevhodným poskytovaním finančných služieb a súvisiacich nákladov na právne spory vrátane úmyselného zneužitia alebo nedbanlivosti.

Pri stresovom testo vaní by inštitúcie mali posúdiť relevantnosť a význam týchto expozícií voči riziku spojenému so správaním a súvisiacimi nákladmi na právne spory:

• a) nekalý predaj produktov na maloobchodných aj veľkoobchodných trhoch;
• b) nútený krížový predaj produktov maloobchodným zákazníkom, napríklad balík bankových účtov alebo pridaných produktov, ktoré zákazníci nepotrebujú;
• c) konflikty záujmov pri podnikaní;
• d) manipulácia referenčných úrokových sadzieb, výmenných kurzov cudzích mien alebo akýchkoľvek iných finančných nástrojov alebo indexov s cieľom zvýšenia príjmov inštitúcie;
• e) nekalé prekážky pri výmene finančných produktov počas ich životnosti a/alebo pri výmene poskytovateľov finančných služieb;
• f) zle navrhnuté distribučné kanály, ktoré môžu viesť ku konfliktom záujmov s nepravdivými stimulmi;
• g) nekalé automatické obnovy produktov alebo sankcie za odstúpenie;
• h) nekalé spracovávanie sťažností zákazníkov.

Pri mer aní rizika spojeného so správaním by inštitúcie mali zvážiť (a) neistotu v rámci rezerv alebo očakávaných strát pochádzajúcich z udalostí spojen é so správaním a (b) mimoriadne straty spojené s málo pravdepodobnými rizikami (neočakávané straty). Inštitúcie by mali posúdiť svoje kapitálové potreby v rámci týchto udalostí a scenárov, a zároveň by mali zohľadniť aj vplyv strát týkajúcich sa správania na povesť. Očakávané straty spôsobné známymi problémami spojenými so správaním by v zásade mali byť pokryté reze rvami a zahrnuté vo výkaze ziskov a strát, zatiaľ čo neočakávané straty sú kvantifikované a pokryté kapitálovými požiadavkami inštitúcie. Možné prekročenie súm po naplánovaní strát pri stresovom vykonávaní by malo byť zahrnuté v posúdení možných kapitálových potrieb inštitúcie.

Na zachytenie rizika nedostatočnosti alebo časovej nekonzistentnosti rezerv by inštitúcie mali posúdiť očakávané straty z rizika spojené ho s o správaním nad rámec existujúcich účtovných rezerv a zohľadniť ich vo svojich plánoch. Inštitúcie by v prípade potreby mali v scenároch posúdiť dostatočnosť budúcich ziskov na pokrytie týchto dodatočných strát alebo nákladov a tieto informácie zahrnúť do svojich kapitálových plánov.

Inštitúcie by mali zhromažďovať a analyzovať kvantitatívne a kvalitatívne informácie

• o rozsahu podnikania v relevantných a zraniteľných oblastiach. Inštitúcie by mali poskytnúť aj informácie na podporu podstatných predpokladov vychádzajúcich z odhadov nákladov spojených s vykonávaním.

Vo výnimočných prípadoch, kedy inštitúcia nedokáže kvôli rozsahu neistoty poskytnúť odhad významného individuálneho rizika spojeného so správaním, by mala inštitúcia tento stav vysvetliť a poskytnúť dôkaz a predpoklady podporujúce jej posúdenie.

Stresové testovanie by v prípade potreby malo byť použité aj na posúdenie mimoriadnych strát spojených s málo pravdepodobnými rizikami (neočakávané straty) a toho, či by dodatočný kapitál mal alebo nemal byť držaný v 2. pilieri.

Inštitúcie by si mali vytvoriť postoj k neočakávaným stratám pochádzajúcim z udalostí spojených s vykonávaním na základe kombinácie:

• a) posúdenia;
• b) skúsenosti s historickými stratami (napr. najväčšia strata inštitúcie spojená so správaním počas posledných piatich rokov);
• c) úrovne očakávanej ročnej straty pre riziko spojené so správaním;
• d) scenárov spojených so správaním, pri ktorých sa posudzujú potenciálne expozície počas kratšieho časového horizontu (napr. päť rokov);
• e) strát, ktoré zaznamenali podobné subjekty alebo subjekt y v podobných situáciách (napr. v prípadoch nákladov na právne spory).

4.7.6 Riziko likvidity

Inštitúcie by mali zohľadniť vznik rizík likvidity alebo financovania, ku ktorým dochádza v prípade, keď inštitúcia nedokáže zabezpečiť súčasné a budúce peňažné toky.

Inštitúcie by mali zohľadniť, že riziká likvidity alebo financovania zahŕňajú:

• a) krátkodobé až strednodobé riziká likvidity;
• b) riziká financovania.

Inštitúcie by sa mali analyzovať a porovnať voči rizikovým faktorom týkajúcim sa položiek spojených s aktívami a j záväzkami, ako aj voči podsúvahovým záväzkom vymedzeným v usmerneniach EBA o preskúmaní a hodnotení orgánmi dohľadu (SREP).

Analýzy rizikových faktorov inštitúcií by mali zohľadňovať, ale nemali by sa obmedzovať na:

• a) vplyv makroekonomických podmienok, napríklad vplyv šokov úrokových sadzieb na podmienené peňažné toky;
• b) menu aktív a pasív vrátane podsúvahových položiek, s cieľom odzrkadliť riziko konvertibility a možné narušenia prístupu k devízovým trhom;
• c) oblasť potrieb likvidity a dostupné zdroje, transakcie likvidity vo vnútri skupiny a riziko obmedzení pre prevod finančných prostriedkov medzi jurisdikciami alebo subjektmi skupiny;
• d) kroky, ktoré môže inštitúcia podniknúť na zachovanie svojej povesti alebo koncesie (napr. predčasné splatenie vypovedateľných pasív);
• e) internalizáciu rizík týkajúcich sa špecifických činností, ako v prípade hlavného makléra, kedy sa do určitej miery vyžaduje symetria medzi stranou poskytovania a prijímania cenných papierov, t. j. dlhé pozície zákazníkov sú financované príjmami z k rátkodobých obchodov zákazníkov. Takáto symetria podlieha konaniu protistrán a je preto citlivá na riziko straty dobrej povesti. V prípade takéhoto rizika môže dôjsť k zrušeniu obchodov, kvôli ktorým inštitúcii v súvahe neočakávane ostanú cenné papiere spo lu s potrebou ich financovania;
• f) zraniteľné miesta v rámci termínovej štruktúry financovania spôsobené vonkajšími, vnútornými alebo zmluvnými udalosťami;
• g) realistické znižovanie pri normálnych podmienkach, ktoré v čase stresu zrýchľuje;
• h) koncentrácie vo financovaní;
• i) odhady budúceho rastu súvahy.

Inštitúcie by mali tieto rizikové faktory vystaviť analýze citlivosti, ktorá by zasa mala poskytnúť príslušné kvantitatívne podkladové informácie pre návrh scenárov.

Inštitúcie by mali uplatniť tieto tri typy stresových scenárov: idiosynkratický scenár, celotrhový scenár a kombinácia týchto dvoch. Idiosynkratický stresový scenár by mal predpokladať udalosti v špecifickej inštitúcii (napr. zhoršenie ratingu, platobná neschopnosť najväčšej protistrany financovania, strata prístupu k trhu, strata konvertibility meny, platobná neschopnosť protistrany spôsobujúca najväčšie prílevy), zatiaľ čo celotrhový stresový scenár má predpokladať vplyv na skupinu inštitúcií alebo finančný sektor ako celok (napr. zhoršenie podmienok trhu financovania, makroekonomického prostredia alebo zhoršenia ratingu krajín, v ktorých inštitúcia pôsobí).

Inštitúcie by vo svojich stresových testoch mali navrhnúť rôzne časové horizonty: časový horizont by sa mal pohybovať od jedného dňa do minimálne 12 mesiacov; mali by tiež existovať samostatné stresové testy týkajúce sa rizík likvidity v rámci dňa. Časový horizont má uvádzať napríklad krátku akútnu fázu stresu (až do 30 dní s cieľom pokrytia týchto období bez potreby zmeny obchodného modelu) nasledovanú dlhším obdobím menej akútneho, ale dlhšieho stresu (3 až 12 mesiacov).

Inštitúcie by mali kombinovať stres s krátkodobým až stredne dlhým rizikom likvidity a stresom rizika financovania, skúmajúc časový horizont minimálne 12 mesiacov.

Inštitúcie by mali navrhnúť súbor predpokladov týkajúcich sa nepriaznivého správania pre zákazníkov vrátane vkladateľov, iných poskytovateľov zdrojov a protistrán pre každý odlišný scenár a časový horizont.

Pri navrhovaní scenárov by inštitúcie mali zvážiť vplyv stresových udalostí pre iné typy rizík, napríklad straty úverového rizika a udalosti rizika straty dobrej povesti na ich stav likvidity, možnosť vplyvu rýchleho predaja aktív iných inštitúcií za akúkoľvek cenu (napr. presahovania) alebo z vlastného vankúša likvi dity na hodnotu iných vlastnených aktív jednotlivých trhov.

Hlavnou metodikou použitou na výpočet rozsahu vplyvu má byť profil čistého peňažného toku. Pre každý scenár na každej úrovni stresu inštitúcia identifikuje kladné a zaporné peňažné toky , ktoré sú naplánované pre každé budúce časové obdobie a výsledné čisté peňažné toky. Inštitúcie by mali zvážiť najnižší kumulatívny bod čistých peňažných tokov v rámci časového obdobia posúdeného v každom danom scenári.

Ak je to vhodné, inštitúcie by mali analýzu rozšíriť na ďalšie metriky, ako sú:

• a) ukazovatele likvidity a ďalšie metriky používané v rámci, ktorý má okrem iného zahŕňať ukazovatele a metriky dohľadu likvidity, najmä ukazovateľ krytia likvidity a ukazovateľ čistého stabilného financovania;
• b) dostupný vankúš likvidity nad a pod rámec ukazovateľov uvedených vyššie a ďalšie vyrovnávacie opatrenia, t. j. ich vyrovnávaciu kapacitu v prípade každého stresového scenára; stresové testovanie tejto metriky má byť doplnené posúdením vplyvu na podiel a povahu zaťažených aktív;
• c) horizont prežitia inštitúcie odvodený z jej vyrovnávacej kapacity, t. j. schopnosť inštitúcie držať alebo mať prístup k prebytočnej likvidite počas krátkeho, stredne dlhého a dlhého časového horizontu v rámci reakcie na stresové scenáre, ako to vymedzujú usmernenia EBA
• o spoločných postupoch a metodikách pre SREP, a spoločne prijaté stresové peňažné toky pred a po vplyve vyrovnávacích opatrení;
• d) platobná schopnosť a ziskovosť.

Pri aplikovaní rôznych stresových scenárov by inštitúcie mali posúdiť a zdôrazniť vplyvy vyrovnávania pochádzajúce z centrálnych bánk (menová politika) a prijať konzervatívny prístup.

Ak je to vhodné, metriky stresového testu likvidity by mali zahŕňať minimálne všetky hlavné meny a podrobnosti jednotlivých mien s cieľom umožniť analýzu predpokladov týchto mien v scenároch (napr. volatilita výmenných kurzov alebo nesúlady mien).

V prípade potreby by inštitúcie mali do svojich stresových testov v rámci celej inštitúcie začleniť stresový test likvidity a zohľadniť rozdiely medzi časovými obdobiami pokrytými v stresových testoch likvidity a časovými obdobiami pokrytými v stresových testoch platobnej schopnosti v rámci celej inštitúcie. Inštitúcie by minimálne mali posúdiť vplyv stúpajúcich nákladov na financovanie v prípade P & L. Inštitúcie by mali zohľadniť, že prepojenie nákladov na financovanie so stavom platobnej schopnosti môže ovplyvniť kvalitu stresového testu likvidity, konkrétne veľmi pomalé zhoršovanie likvidity.

4.7.7 Úrokové riziko pri neobchodných činnostiach

Týmto oddielom nie sú dotknuté usmernenia EBA o úrokovom riziku vyplývajúcom z neobchodných činností.

Stresové testy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou úrokového rizika v bankovej knihe vnútorného systému riadenia (IRRBB).

Scenáre úrokovej sadzby použité na účely stresového testovania vrátane účelov uplatňovania článku 98 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ pre úrokové riziko vyplývajúce z neobchodných aktivít by mali byť primerané na identifikáciu všetkých významných úrokových rizík, napríklad riziko zlyhania, bázické riziko a riziko opcie.

Inštitúcie by mali zabezpečiť, aby testy uvedené v predchádzajúcom odseku nevychádzali iba z jednoduchej paralelnej zmeny, ale aby v ich analýzach scenárov zvažovali aj pohyby a zmeny v tvare výnosovej krivky.

Inštitúcie by mali zvážiť tieto prvky:

• a) riziko rozpätia, ktoré vzniká pri nesúlade referenčných sadzieb medzi časovo zhodným financovaním a investíciami;
• b) riziká predčasného ukončenia v rámci zmlúv s vnorenou opciou, ktoré môžu inštitúciu donútiť k novej transakcii pri menej výho dných podmienkach.

Inštitúcie by mali poznať potenciálne nepriame vplyvy úrokovej sadzby, ktoré vyvolávajú straty na iných miestach (napr. prevod na úrokové sadzby môže vyvolať ďalšie straty úverového rizika kvôli zhoršeniu schopnosti zákazníkov platiť).

Pri uplatnení menej zložitých finančných nástrojov by inštitúcie mali vypočítať vplyv šoku pomocou analýzy citlivosti (bez identifikácie pôvodu šoku a pomocou jednoduchého uplatnenia šoku na portfólio). Ak inštitúcia používa zložitejšie finančné nástroje, na ktoré má šok niekoľko nepriamych vplyvov, mala by použiť pokročilejšie postupy so špecifickými definíciami nepriaznivých (stresových) situácií, ktoré odrážajú relevantné idiosynkratické riziká.

4.7.8 Riziko koncentrácie

Stresové testovanie má byť kľúčovým nástrojom pri identifikácii rizika koncentrácie, pretože inštitúciám umožňuje identifikovať vzájomné prepojenia medzi expozíciami, ktoré by sa inak mohli prejaviť až v stresových podmienkach alebo skrytých koncentráciách.

Pri posudzovaní tohto rizika v programoch stresového testovania by inštitúcie mali zohľadniť úverové riziko každej expozície, ale aj zvážiť dodatočné zdroje rizík vznikajúce pri podobnom správaní sa určitých expozícií (t. j. vyššia korelácia). Tieto dodatočné zdroje rizík v rámci analýzy by mali okrem iného zahŕňať:

• a) koncentrácie voči jednému klientovi (t. j. klient alebo skupiny prepojených klientov, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 39 nariadenia (EÚ) č. 575/2013);
• b) koncentrácie odvetvia;
• c) geografické koncentrácie;
• d) produktové koncentrácie;
• e) koncentrácie zábezpeky a záruky.

Najmä pri stresovom testovaní v rámci celej inštitúcie a skupinovom stresovom testovaní by inštitúcie mali posúdiť riziko koncentrácie zvážením súvahových expozícií a podsúvahových expozícií, ako aj bankových, obchodných a hedžingových stavov.

Stresové testy by mali zohľadniť zmeny v podnikateľskom prostredí, ku ktorým by mohlo dôjsť a ktoré by mohli viesť k vzniku rizika koncentrácie. Stresové testy by mali zvážiť najmä neobvyklé, ale realistické zmeny v korelácii medzi rôznymi typmi rizikových faktorov, ako aj extrémne a neobvyklé zmeny v rizikových parametroch prekračujúce faktory jediného rizika s cieľom posúdenia scenárov, ktoré zohľadňujú vzájomne súvisiace rizikové faktory vyznačujúce sa nielen prvotnými, ale aj účinkami spätnej väzby.

V stresových testoch by mal byť zohľadnený spôsob reakcie koncentrovaných expozícií na rovnaké rizikové faktory vrátane rizika dodatočných krátkodobých strát ako výsledku koncentrovaných expozícií naprieč maloobchodnými a podnikovými úverovými knihami alebo naprieč rôznymi subjektmi v skupine.

Inštitúcie by mali zvážiť vplyv expozícií voči jediného rizikovému faktoru alebo viacerým korelovaným rizikovým faktorom na obchodné knihy.

Na posúdenie ex ante úrovne rizika koncentrácie a/alebo vplyvu scenára na úroveň koncentrácie by v prípade potreby inštitúcia mala zvážiť zložitejšie alebo jednoduchšie ukazovatele, napríklad Herfindahlov - Hirschmanov index (HHI) a Giniho koeficienty.

Inštitúcie by mali zvážiť potenciálnu existenciu prekrývania medzi rôznymi zdrojmi koncentrácií. Inštitúcie by nemali iba sčítať vplyvy rizík, ale aj zaviesť metódy súhrnu zohľadňujúce základné hybné sily.

4.7.9 Devízové riziko pri úverovaní

Inštitúcie by mali zohľadniť fakt, že devízové riziko pri úverovaní:

• a) môže vzniknúť pri neschopnosti nehedžovaného dlžníka (t. j. dlžníci malých a stredných MSP podnikov bez prirodzeného alebo finančného zabezpečenia, ktorí sú vystavení nesúladu mien medzi menou úveru a menou zabezpečenia, ako je vymedzené v usmernení EBA/GL/2014/13) k ryť dlh denominovaný v menách iných ako mena členského štátu, v ktorom má inštitúcia povolenie;
• b) súvisí s čistým úverom a rizikom devízového trhu;
• c) je charakterizované nelineárnym vzťahom medzi úverom a rizikovými zložkami devízového trhu;
• d) je ovplyvnené v šeobecným devízovým rizikom;
• e) môže vzniknúť z rizika spojeného so správaním .

V programoch stresového testovania by inštitúcie mali zohľadniť devízové riziko pri úverova ní, ktoré vplýva na prostriedky úverovania na strane aktív súvahy, a viaceré zdroje rizí k zohľadňujúc neschopnosť dlžníka splácať dlh, ktorá môže byť spôsobená:

• a) rizikami súvisiacimi s vnútorným zdrojom príjmu dlžníka;
• b) rizikami súvisiacimi s hospodárskou situáciou v krajine, v ktorej je denominovaná mena;
• c) devízovým rizikom.

Inštitúcie by pri navrhovaní alebo implementácii scenárov stresového testu mali zvážiť, že vplyvy devízového rizika pri úrokovaní môžu mať pôvod v náraste hodnoty nesplateného dlhu aj toku platieb na krytie takého dlhu, ako aj v náraste hodnoty nesplateného dlhu v porov naní s hodnotou aktív zábezpeky denominovanou v domácej mene.

Inštitúcie by mali vytvoriť stresové scenáre zmenou rôznych parametrov s cieľom umožniť prognózy výkonností portfólií devízových úverov v rôznych prípadoch, napríklad:

• a) posúdenie zhodnocovania výmenného kurzu cudzej meny vopred stanoveným percentom;
• b) posúdenie zmeny úrokovej sadzby výmenného kurzu vopred stanoveným percentuálnym bodom;
• c) kombinácia vyššie uvedených.

Na posúdenie potenciálneho zraniteľného miesta by inštitúcie mali byť schopné preukázať dodatočné straty úverového rizika vyplývajúce z devízového rizika pri úverovaní oddeleného od strát úverového rizika a hodnôt expozície voči riziku vyplývajúcich z vply vu scenára na úverové rizikové faktory.

Pri stresovom testovaní devízového rizika pri ú verovaní by inštitúcie mali zohľadniť minimálne:

• a) typ režimu výmenného kurzu a jeho vplyv na vývoj výmenného kurzu medzi domácimi a cudzími menami;
• b) vplyv pohybov výmenných kurzov na citlivosť úverového ratingu dlžníka/schopnosť splácať dlh;
• c) potenciálnu koncentráciu úverových aktivít v jednej cudzej mene alebo v obmedzenom počte vysoko korelovaných cudzích mien;
• d) potenciálnu koncentráciu úverových aktivít v niektorých špecifických odvetviach hospodárstva v mene krajiny, ktorej hlavná obchodná činnosť v krajinách alebo na trhoch s cudzou menou a príslušný vývoj takýchto odvetví vysoko koreluje s cudzími menami;
• e) schopnosť zabezpečiť financovanie pre takýto typ portfólia; v prípade inštitúcií uplatňujúcich vnútorné modely na výpočet kapitálových požiadaviek úverového rizika má byť zohľadnené dodatočné riziko súvisiace s úverovaním v devízových menách prostredníctvom vyšších rizikových váh takýchto aktív. Neúplný zoznam premenn ých použitých v modeloch má obsahovať rozdiely úrokových sadzieb, pomery výšky úveru k hodnote zabezpečenia (LTV), vzájomnú koreláciu a volatilitu meny.

Inštitúcie by mali zohľadniť možné významné slabé miesta, ktoré možno začleniť do vnútorných modelov s možným podhodnotením znehodnotenia meny vo vzťahu k schopnosti klienta splácať dlh a s prihliadnutím na tieto indikatívne prvky:

• a) menové politiky sa počas obdobia krízy často zameriavajú na stimuláciu reálneho hospodárstva výrazným znížením referenčných úverových sadzieb, s potenciálne zavádzajúcimi informáciami z vnútorných modelov týkajúcich sa týchto nepriamych vplyvov a
• b) zhodnotenie meny môže byť čiastočne posunuté klesajúcimi úrokovými sadzbami, čo môže spôsobiť podhodnotenie rizika súvisiaceho s úverovaním v cudzej mene, pretože v prostrediach s nulovou úrokovou sadzbou takáto rovnováha nemusí byť dlhodobo možná.

Pri posudzovaní potenciálneho vplyvu úverovania v cudzej mene na ziskovosť v určitom scenári by inštitúcie v prípade potreby mali zahrnúť právny režim a príslušnú jurisdikciu, ktoré môžu inštitúcie donútiť k denominácii úverovania v cudzej mene do domácej meny pri výmenných kurzoch výrazne nižších ako sú trhové kurzy.