4.2 Identifikácia a riadenie IRRBB

Inštitúcie majú v súvislosti s posudzovaním a riadením expozícií voči IRRBB zvážiť všetky nástroje citlivé na úrokové sadzby v bankovej knihe vrátane aktív, pasív, úrokových derivátov, neúrokových derivátov odkazujúcich na úrokovú sadzbu a iných podsúvahových položiek (napríklad úverových prísľubov).

Inštitúcie majú zvážiť problémové expozície⁶ (po odpočítaní opravných položiek) ako nástroje citlivé na úrokové sadzby, ktoré odrážajú očakávané peňažné toky a ich načasovanie.

⁶ Problémové expozície podľa vymedzenia v prílohe V k nariadeniu (EÚ) 680/2014.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 10, sa zahrnú aj malé činnosti v obchodnej knihe, ako sú vymedzené v článku 94 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ich úrokové riziko nepokrýva iná miera rizika.

4.2.2 Určenie, výpočet a alokácia kapitálu na účely IRRBB

Pri hodnotení výšky, typov a rozdelení interného kapitálu podľa článku 73 smernice 2013/36/EÚ majú inštitúcie založiť príspevok IRRBB k celkovému hodnoteniu interného kapitálu na výstupoch vnútorných systémov merania, berúc do úvahy kľúčové predpoklady a rizikové limity. Celková výška kapitálu má byť úmerná aktuálnej meranej úrovni rizika inštitúcie (vrátane pre IRRBB) a jej ochote podstupovať riziká a mala by byť riadne zdokumentovaná vo svojej správe

• o procese hodnotenia internej kapitálovej primeranosti (správa ICAAP).

Inštitúcie majú preukázať, že ich interný kapitál je úmerný úrovni IRRBB, berúc do úvahy vplyv interného kapitálu na možné zmeny v ekonomickej hodnote inštitúcie a budúcich meraní čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty vyplývajúce zo zmien úrokových sadzieb. Inštitúcie majú pri určovaní interného kapitálu vyhodnocovať najmä meranie rizík IRRBB, pričom by mali brať do úvahy, že meranie IRRBB zachytáva riziko doplnkovým spôsobom (napr. zohľadňujú IRRBB z iného časového horizontu). Od inštitúcií sa neočakáva, že budú svoj interný kapitál započítavať dvakrát pre meranie ekonomickej hodnoty a čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty, napriek tomu by sa v metodike alokácie interného kapitálu mali zohľadňovať obidve miery rizika IRRBB a mal by sa explicitne posudzovať ich potenciálny vplyv na interný kapitál.

Vo svojej analýze ICAAP týkajúcej sa sumy interného kapitálu požadovaného na IRRBB majú inštitúcie zvážiť:

• (a) interný kapitál držaný pre riziká, ktoré môžu vyplývať pre ekonomickú hodnotu z nepriaznivých pohybov úrokovej sadzby, a
• (b) interné kapitálové potreby vyplývajúce z vplyvu zmien sadzieb na kapacitu budúcich čistých úrokových výnosov, ako aj výsledné dôsledky pre úrovne vankúšov interného kapitálu.

Inštitúcie sa nemajú spoliehať iba na posúdenie orgánu dohľadu týkajúce sa kapitálovej primeranosti v rámci IRRBB alebo na výsledok testu odchýlky orgánu dohľadu, ale majú rozvíjať a používať vlastné metodiky prideľovania kapitálu založené na ich ochote podstupovať riziká, úrovni rizika a politikách riadenia rizika. Pri určovaní primeranej úrovne kapitálu majú inštitúcie zvážiť výšku aj kvalitu potrebného kapitálu.

Hodnotenie kapitálovej primeranosti pre IRRBB má brať do úvahy:

• (a) veľkosť a význam interných limitov pre expozície IRRBB a či sa tieto limity dosiahli alebo nedosiahli v bode výpočtu kapitálu;
• (b) očakávané náklady na hedžing otvorených pozícií, ktoré majú využiť interné očakávania budúcej úrovne úrokových sadzieb;
• (c) citlivosť interných meraní IRRBB na kľúčové alebo nedokonalé predpoklady modelovania;
• (d) vplyv šokových a stresových scenárov na pozície ocenené rôznymi indexmi úrokových sadzieb (bázické riziko);
• (e) vplyv na ekonomickú hodnotu a čisté úrokové výnosy plus zmeny trhovej hodnoty nesúladných pozícií v rôznych menách;
• (f) vplyv vnorených strát a vnorených ziskov;
• (g) rozdelenie kapitálu vo vzťahu k rizikám naprieč právnickými osobami zahrnutými do prudenciálneho rozsahu konsolidácie skupiny, dodatočne k primeranosti celkového kapitálu na konsolidovanom základe;
• (h) faktory predmetného rizika, a
• (i) okolnosti, za ktorých sa riziko môže prejaviť.

Výsledky kapitálovej primeranosti pre IRRBB sa majú zohľadniť v ICAAP inštitúcie a mali by sa premietnuť do hodnotenia kapitálu spojeného s obchodnými líniami.

Na účely kalibrácie objemu interného kapitálu, ktorý má byť k dispozícii pre IRRBB, majú inštitúcie používať systémy merania a rozsah scenárov úrokových šokov a stresových scenárov, ktoré sú prispôsobené rizikovému profilu inštitúcie s cieľom kvantifikovať potenciálny rozsah akýchkoľvek účinkov IRRBB za nepriaznivých podmienok.

Inštitúcie, ktoré prevádzkujú interné kapitálové modely, majú zabezpečiť, aby pridelenie interného kapitálu pre IRRBB bolo správne zohľadnené v celkovom pridelení interného kapitálu a aby boli všetky predpoklady diverzifikácie zdokumentované a ich spoľahlivosť a stabilita overená pomocou historických údajov vhodných pre každú inštitúciu a trhy, na ktorých pôsobí. Náklady na interný kapitál môžu byť alokované späť obchodným útvarom a produktom s cieľom zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za ich riadenie správne pochopili celkové náklady na príslušné obchodné jednotky alebo produkty.

Pri posudzovaní toho, či by sa vo vzťahu IRRBB k meraniam čistých úrokových výnosov mal priradiť interný kapitál, inštitúcie majú brať do úvahy:

• (a) relatívnu dôležitosť čistých úrokových výnosov v rámci celkových čistých príjmov, a tým aj vplyv významných medziročných odchýlok čistých úrokových výnosov;
• (b) skutočné úrovne čistých úrokových výnosov dosiahnuteľné v rámci rôznych scenárov (t. j. rozsah, v rámci ktorého sú marže dostatočné na absorbovanie volatility vyplývajúcej z pozícií úrokových sadzieb a zmien nákladov na pasíva);
• (c) Potenciál skutočných strát, ktoré môžu vzniknúť v stresových podmienkach alebo v dôsledku dlhodobých zmien trhového prostredia – napríklad keď sa môže stať nevyhnutnou likvidácia dlhodobých investičných pozícií, aby sa stabilizovali v merania čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty.
• (d) relatívna dôležitosť nástrojov citlivých na úrokovú sadzbu (vrátane úrokových derivátov) v neobchodnej knihe s potenciálnymi účinkami, ktoré sa uvádzajú buď vo výkaze ziskov a strát, alebo priamo v kapitále (napríklad prostredníctvom ostatného komplexného výsledku), a
• (e) kolísanie meraní čistých úrokových výnosov plus zmeny trhovej hodnoty, sila a stabilita meraní čistých úrokových výnosov plus toky zmien trhovej hodnoty a úroveň príjmov potrebných na vytvorenie a udržiavanie bežných obchodných operácií. Inštitúcie s vysokou úrovňou IRRBB, ktoré by v dôsledku prijateľnej škály trhových scenárov mohli viesť k strate, k obmedzeniu bežného rozdelenia dividend alebo k poklesu obchodných operácií, majú zabezpečiť dostatočný kapitál na to, aby odolali negatívnemu vplyvu týchto scenárov.

Inštitúcie majú zvážiť úpravy vankúšov interného kapitálu v prípade, ak z výsledkov stresového testovania vyplýva potenciál zníženia meraní čistých úrokových výnosov (a tým aj zníženia kapacity tvorby kapitálu) v stresových scenároch.

4.2.3 Stratégia riadenia IRRBB

Stratégia IRRBB inštitúcie vrátane ochoty podstupovať riziká IRRBB a zmiernenia IRRBB má byť súčasťou celkovej stratégie, najmä strategických cieľov a cieľov v oblasti rizika, ktoré musí riadiaci orgán schváliť, ako sa uvádza v pododseku 2 písm. a) článku 88 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ.

Ochota inštitúcie podstupovať riziká IRRBB sa má vyjadriť z hľadiska prijateľného vplyvu fluktuácie úrokových sadzieb na obe merania IRRBB a má sa odzrkadliť v limitoch. Inštitúcie s významnými expozíciami voči GAP riziku , bázickému riziku alebo opčnému riziku majú určiť ich ochotu podstupovať riziká vo vzťahu ku každému z týchto významných podtypov IRRBB.

Celková stratégia IRRBB má obsahovať aj rozhodnutie týkajúce sa rozsahu, v ktorom sa obchodný model spolieha na vytváranie čistých úrokových výnosov prostredníctvom stratégie založenej na výnosovej krivke (tzv. „riding the yield curve“), t. j. prostredníctvom financovania aktív s porovnateľne dlhým obdobím precenenia s pasívami s porovnateľne krátkym obdobím precenenia. Ak sa obchodný model príliš spolieha na tento zdroj čistých úrokových výnosov, riadiaci orgán má vysvetliť svoju stratégiu pre IRRBB a spôsob, akým plánuje zvládnuť obdobia plochej alebo inverznej výnosovej krivky.

Inštitúcie majú pred nadobudnutím alebo implementáciou náležite posúdiť návrhy na používanie nových produktov alebo účasť na nových aktivitách, stratégiách prijímania rizík alebo hedžingu s cieľom zabezpečiť, aby boli identifikované zdroje potrebné na vytvorenie spoľahlivého a efektívneho riadenia produktu alebo činnosti IRRBB, aby boli navrhované činnosti v súlade s celkovou ochotou inštitúcie podstupovať riziká a aby boli stanovené postupy na identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu rizík navrhovaného produktu alebo činnosti. Má sa zabezpečiť, aby charakteristiky IRRBB týchto nových produktov a činností boli dobre pochopené.

Inštitúcie využívajúce derivátové nástroje na zmierňovanie expozícií úrokového rizika bankovej knihy majú mať potrebné vedomosti a odborné znalosti. Každá inštitúcia má preukázať, že chápe dôsledky hedžingu úrokovými derivátmi.

Inštitúcie využívajúce modely správania zákazníkov ako vstup na meranie ich IRRBB majú mať potrebné vedomosti a odborné znalosti. Každá inštitúcia má byť schopná preukázať, že rozumie dôsledkom modelovania správania svojej zákazníckej základne.

Pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa hedžingových činností si majú byť inštitúcie vedomé účinkov účtovných politík, postup účtovania by však nemal ovplyvňovať ich prístup k riadeniu rizík.

Konsolidujúce inštitúcie majú zabezpečiť, aby interné riadiace opatrenia a procesy riadenia IRRBB boli konzistentné a dobre integrované na konsolidovanom a subkonsolidovanom základe.

4.2.4 Rámec a zodpovednosť v oblasti riadenia IRRBB

S ohľadom na interné riadiace opatrenia podľa článkov 74 a 88 smernice 2013/36/EÚ majú inštitúcie vo vzťahu k IRRBB zabezpečiť, že:

• (a) riadiaci orgán nesie konečnú zodpovednosť za dohľad nad riadiacim rámcom IRRBB, nad rámcom ochoty inštitúcie podstupovať riziká a nad výškou, typmi a rozdelením interného kapitálu na adekvátne krytie rizík; riadiaci orgán má určiť celkovú stratégiu inštitúcie v oblasti úrokového rizika bankovej knihy a schváliť príslušné politiky a postupy; riadiaci orgán však môže poveriť vyššie vedenie, odborníkov alebo výbor pre riadenie aktív a pasív monitorovaním a riadením IRRBB za podmienok, ktoré sú ďalej špecifikované v odseku 42;
• (b) je zavedený rámec riadenia IRRBB, ktorý stanovuje jasné vymedzenie zodpovedností a ktorý pozostáva zo systému limitov, zásad, postupov a interných kontrol vrátane pravidelných nezávislých preskúmaní a hodnotení účinnosti rámca;
• (c) opatrenia, procesy a mechanizmy uvedené pri posudzovaní IRRBB sú komplexné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v obchodnom modeli a činnostiach inštitúcie.

Riadiaci orgán má byť najmä zodpovedný za:

• (a) pochopenie povahy a úrovne expozície voči IRRBB. Riadiaci orgán má zabezpečiť, aby existoval jasný návod, pokiaľ ide o ochotu podstupovať riziká pre IRRBB v súvislosti s podnikateľskými stratégiami inštitúcie;
• (b) zaistiť, aby sa prijali príslušné opatrenia na identifikáciu, meranie, monitorovanie a kontrolu IRRBB v súlade so schválenými stratégiami a politikami. V tomto ohľade riadiaci orgán alebo jeho delegáti sú zodpovední za stanovenie:
• i. primeraných limitov pre IRRBB vrátane vymedzenia špecifických postupov a schválení potrebných pre výnimky a zabezpečenie dodržiavania týchto limitov;
• ii. systémov a štandardov na meranie IRRBB, oceňovanie pozícií a hodnotenie výkonnosti vrátane postupov na aktualizáciu scenárov úrokových šokov, parametrov a stresových scenárov a kľúčových základných predpokladov ovplyvňujúcich analýzu IRRBB inštitúcie;
• iii. komplexného procesu podávania správ a preskúmania IRRBB; a
• iv. efektívnych interných kontrol a manažérskych informačných systémov (MIS).
• (c) schválenie dôležitých iniciatív v oblasti hedžingu alebo prijímania rizík pred implementáciou. Pozície týkajúce sa interného prevodu rizík medzi neobchodnou knihou a obchodnou knihou má byť riadne zdokumentované;
• (d) vykonávanie dohľadu nad schvaľovaním, vykonávaním a preskúmaním politík, postupov a limitov riadenia IRRBB. Úroveň a zmeny v expozícii IRRBB inštitúcie majú byť pravidelne poskytované riadiacemu orgánu (najmenej štvrťročne);
• (e) zabezpečiť, aby validácia metód merania IRRBB a hodnotenie zodpovedajúceho rizika modelu boli zahrnuté do formálneho procesu politík, ktorý má preskúmať a schváliť riadiaci orgán alebo jeho delegáti;
• (f) porozumenie a posúdenie fungovania jeho delegátov pri monitorovaní a kontrole IRRBB v súlade s politikami schválenými riadiacim orgánom na základe pravidelných skúmaní včasných a dostatočne detailných informácií;
• (g) pochopenie dôsledkov stratégií IRRBB inštitúcie a ich potenciálnych väzieb s trhovými, likviditnými, úverovými a operačnými rizikami, ale bez toho, aby všetci členovia riadiaceho orgánu museli byť odborníkmi v tejto oblasti. Niektorí členovia majú mať dostatočné technické znalosti na to, aby spochybnili a napadli správy predložené riadiacemu orgánu. Inštitúcia má stanoviť, že členovia riadiaceho orgánu sú zodpovední za zabezpečenie toho, aby vedenie bolo spôsobilé porozumieť IRRBB a aby boli riadeniu IRRBB poskytnuté primerané zdroje.

Inštitúcie majú mať zavedené postupy o podmienkach poverovania a postupy riadiaceho orgánu pre prípadné poverenie na monitorovanie alebo riadenie IRRBB vrátane, nie však výlučne tieto:

• (a) majú byť identifikované osoby alebo výbory, ktoré boli poverené úlohami riadiaceho orgánu na vypracovanie politík a postupov IRRBB, ako sú vedenie, odborníci alebo ALCO, a majú mať prostredníctvom riadiaceho orgánu jasne stanovené ciele.
• (b) Riadiaci orgán má zabezpečiť primerané oddelenie zodpovedností v procese riadenia rizík pre IRRBB. Funkcie určenia, monitorovania a kontroly IRRBB majú mať jasne definované zodpovednosti, majú by byť nezávislé od funkcií prijímania rizík v IRRBB a majú oznamovať expozície IRRBB priamo riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom.
• (c) Inštitúcia má zabezpečiť, aby delegáti riadiaceho orgánu mali jasné právomoci nad útvarmi zodpovednými za prijímanie rizík na IRRBB. Komunikačný kanál, ktorým sa majú vysielať smernice delegátov týmto útvarom, má byť jasný.
• (d) Riadiaci orgán má stanoviť, že štruktúra inštitúcie umožňuje svojim delegátom plniť svoje povinnosti a uľahčiť efektívne rozhodovanie a riadenie. V tejto súvislosti sa má ALCO alebo jeho ekvivalent pravidelne stretávať a jeho zloženie má odrážať každé podstatné oddelenie spojené s IRRBB. Riadiaci orgán má podporovať diskusiu o procese riadenia IRRBB, a to medzi jeho členmi a jeho delegátmi, ako aj medzi jeho delegátmi a inými v inštitúcii. Riadiaci orgán má tiež zabezpečiť, aby pravidelná komunikácia medzi oblasťami riadenia rizík a strategického plánovania uľahčila monitorovanie rizika vyplývajúceho z budúceho podnikania.

4.2.5 Ochota podstupovať riziká IRRBB a politika limitov

Inštitúcie majú vyjadriť svoju ochotu podstupovať riziká IRRBB, pokiaľ ide o riziko pre merania IRRBB, a najmä:

• (a) Inštitúcie majú mať jednoznačne vymedzené vyhlásenia o ochote podstupovať riziká, ktoré schvaľuje ich riadiaci orgán a ktoré sú implementované prostredníctvom komplexného rámca pre ochotu podstupovať riziká, t. j. politiky a postupy na limitovanie a kontrolu IRRBB.
• (b) Vo svojich rámcoch ochoty podstupovať riziko majú:
• a. vymedziť delegované právomoci, línie zodpovednosti a zodpovednosti za rozhodnutia týkajúce sa riadenia IRRBB a
• b. uviesť zoznam nástrojov, hedžingových stratégií a možností podstupovania rizika povolených pre IRRBB.
• (c) Pri vymedzovaní svojej ochoty podstupovať riziká majú inštitúcie brať do úvahy riziká čistých úrokových výnosov, ktoré môžu byť dôsledkom postupu účtovania transakcií neobchodnej knihy. Riziko sa nemusí obmedzovať na úrokové výnosy a náklady: účinky zmien úrokových sadzieb na trhové hodnoty nástrojov, ktoré sa v závislosti od účtovníctva prejavia buď vo výkaze ziskov a strát, alebo priamo v kapitále (prostredníctvom iného komplexného výsledku) sa majú brať do úvahy oddelene. Inštitúcie majú zohľadňovať najmä vplyv súvisiaci s vnorenou voliteľnosťou v nástrojoch reálnej hodnoty v dôsledku priebežných úrokových šokov a stresových scenárov. Inštitúcie majú tiež zohľadňovať potenciálny vplyv hedžingových úrokových derivátov na účty ziskov a strát, ak by zmeny úrokových sadzieb brzdili ich účinnosť.

Inštitúcie majú zaviesť limity, ktoré sú zamerané na zachovanie expozícií IRRBB v súlade s ich ochotou podstupovať riziká a s ich celkovým prístupom k meraniu IRRBB, a to najmä tieto:

• (a) Celkové rizikové limity, ktoré jasne vyjadrujú výšku IRRBB prijateľnú pre riadiaci orgán, sa majú uplatňovať na konsolidovanom základe a prípadne na úrovni jednotlivých pridružených spoločností.
• (b) Limity môžu súvisieť s konkrétnymi scenármi zmien úrokových sadzieb a časových štruktúr, ako je ich zvýšenie alebo zníženie alebo zmena tvaru výnosovej krivky. Pohyby úrokových sadzieb, ktoré sa používajú pri vývoji týchto limitov, majú dostatočne predstavovať nepriaznivé šokové a stresové situácie, berúc do úvahy historickú volatilitu úrokových mier a čas, ktorý manažment potrebuje na zmiernenie týchto expozícií voči riziku.
• (c) Politika limitov má byť primeraná povahe, veľkosti, komplexnosti a kapitálovej primeranosti inštitúcie, ako aj jej schopnosti merať a riadiť svoje riziká.
• (d) V závislosti od charakteru činností inštitúcie a obchodného modelu je možné určiť aj čiastkové limity pre jednotlivé obchodné útvary, portfóliá, typy nástrojov, špecifické nástroje alebo materiálne podtypy rizika IRRBB, ako je GAP riziko, bázické riziko a opčné riziko.
• (e) Majú byť zavedené systémy, ktoré zabezpečia, že pozície, ktoré prekračujú alebo pravdepodobne prekročia limity stanovené riadiacim orgánom alebo jeho delegátmi, sa dostanú do okamžitej pozornosti manažmentu a sú bezodkladne eskalované. Má existovať jasná politika o tom, kto bude informovaný, ako bude komunikácia prebiehať, a o opatreniach, ktoré budú prijaté ako reakcia.
• (f) Správy o rizikových opatreniach sa majú riadiacemu orgánu alebo jeho delegátom podávať prinajmenšom štvrťročne a majú porovnávať súčasnú expozíciu s politikou limitov.

Má sa vytvoriť rámec na monitorovanie vývoja hedžingových stratégií, ktoré sa opierajú o nástroje ako deriváty, a na kontrolu rizík oceňovania podľa trhovej hodnoty v nástrojoch, ktoré sa účtujú podľa reálnej hodnoty.

4.2.6 Politiky, postupy a kontroly rizík IRRBB

Politiky a postupy v oblasti rizík

Interné kontroly

IT systém a kvalita údajov IRRBB

Interné vykazovanie

Správa modelov