NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1624 z 31. mája 2024 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (Text s významom pre EHP)

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (4) predstavuje hlavný právny nástroj na predchádzanie využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedenej smernici sa stanovuje komplexný právny rámec, ktorý ďalej posilňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 (5), a to riešením nových rizík v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a zvýšením transparentnosti skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na to, čo sa prostredníctvom uvedeného právneho rámca dosiahlo, zo skúseností vyplynulo, že by sa mali zaviesť ďalšie zlepšenia s cieľom primerane zmierniť riziká v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a účinne odhaľovať pokusy o zneužitie finančného systému Únie na trestné účely.

(2)

Hlavnou výzvou identifikovanou v súvislosti s uplatňovaním ustanovení smernice (EÚ) 2015/849, ktorou sa stanovujú povinnosti povinných subjektov, je nedostatočná priama uplatniteľnosť pravidiel stanovených v uvedených ustanoveniach a fragmentovaný prístup na vnútroštátnej úrovni. Hoci uvedené pravidlá existujú a vyvíjajú sa viac než tridsať rokov, stále sa vykonávajú spôsobom, ktorý nie je v úplnom súlade s požiadavkami integrovaného vnútorného trhu. Preto je potrebné, aby sa pravidlá týkajúce sa záležitostí v súčasnosti upravených smernicou (EÚ) 2015/849, ktoré by mohli byť priamo uplatniteľné dotknutými povinnými subjektmi, vyriešili prostredníctvom nariadenia s cieľom dosiahnuť želanú jednotnosť uplatňovania.

(3)

Tento nový nástroj je súčasťou komplexného balíka zameraného na posilnenie rámca Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto nariadenie, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1640 (6) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1113 (7) a (EÚ) 2024/1620 (8) budú spoločne tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré majú spĺňať povinné subjekty, a podporujúci inštitucionálny rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane zriadenia Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“).

(4)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzený účinok. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade s činnosťami na medzinárodnej úrovni, pričom by mali byť aspoň rovnako prísne. V rámci činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania Finančnej akčnej skupiny (ďalej len „FATF“) a nástroje iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa relevantné právne akty Únie mali v príslušných prípadoch zosúladiť s medzinárodnými normami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijatými skupinou FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“) a s neskoršími zmenami uvedených noriem.

(5)

Od prijatia smernice (EÚ) 2015/849 prispel nedávny vývoj trestnoprávneho rámca Únie k posilneniu predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boja proti nim. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 (9) viedla k spoločnému chápaniu trestnej činnosti prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (10) sa vymedzili hospodárske trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ktoré by sa takisto mali považovať za predikatívne trestné činy prania špinavých peňazí. Vďaka smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (11) sa dosiahlo spoločné chápanie trestnej činnosti financovania terorizmu. Keďže uvedené pojmy sú teraz v trestnom práve Únie objasnené, už nie je potrebné, aby sa v pravidlách Únie týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vymedzovali pojmy pranie špinavých peňazí, súvisiace predikatívne trestné činy alebo financovanie terorizmu. Rámec Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť v úplnom súlade s trestnoprávnym rámcom Únie.

(6)

Harmonizácia v relevantnej oblasti trestného práva umožňuje na úrovni Únie rozhodný a ucelený prístup k predchádzaniu praniu špinavých peňazí a súvisiacim predikatívnym trestným činom vrátane korupcie a k boju proti nim. Vďaka takémuto prístupu môžu zároveň členské štáty, ktoré prijali širší prístup k vymedzeniu trestnej činnosti, ktorá predstavuje predikatívny trestný čin prania špinavých peňazí, uplatňovať takýto prístup. V súlade so smernicou (EÚ) 2018/1673 by sa preto za trestnú činnosť na účely uvedenej smernice a tohto nariadenia mala tiež považovať každá trestne postihnuteľná účasť na páchaní predikatívneho trestného činu prania špinavých peňazí, ktorá je trestná v súlade s vnútroštátnym právom.

(7)

Technológie sa neustále vyvíjajú a ponúkajú súkromnému sektoru príležitosti na vývoj nových produktov a systémov na výmenu finančných prostriedkov alebo hodnoty. Na jednej strane ide o pozitívny jav, ale na druhej strane to môže viesť k vzniku nových rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže páchateľom trestnej činnosti sa neustále darí nachádzať spôsoby, ako využiť zraniteľné miesta na ukrývanie a presúvanie finančných prostriedkov z nezákonnej činnosti po celom svete. Poskytovatelia služieb kryptoaktív a platformy hromadného financovania sú vystavené zneužívaniu nových kanálov na pohyb peňazí z nezákonnej činnosti a majú dobré predpoklady na to, aby takéto pohyby dokázali odhaľovať a mohli zmierňovať riziká. Rozsah pôsobnosti právnych predpisov Únie by sa preto mal rozšíriť tak, aby zahŕňal aj takéto subjekty, a to v súlade s normami FATF v súvislosti s kryptoaktívami. Pokrok v inováciách, ako je vývoj metaverza, súčasne poskytuje nové spôsoby páchania trestnej činnosti a prania príjmov z takejto činnosti. Je preto dôležitá obozretnosť, pokiaľ ide o riziká spojené s poskytovaním inovačných produktov alebo služieb, či už na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni, alebo na úrovni povinných subjektov.

(8)

Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zohrávajú kľúčovú úlohu ako strážcovia prístupu do finančného systému Únie, a preto by mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek tohto nariadenia s cieľom zabrániť páchateľom trestnej činnosti v praní príjmov z ich nezákonných aktivít alebo vo financovaní terorizmu. Mali by sa zaviesť aj opatrenia na zmiernenie akéhokoľvek rizika nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií.

(9)

Vymedzenie pojmu „sprostredkovateľ poistenia“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 (12) sa vzťahuje na široký rad fyzických alebo právnických osôb, ktoré začínajú vykonávať alebo vykonávajú činnosť distribúcie poistenia. Niektorí sprostredkovatelia poistenia začnú činnosti distribúcie poistenia na plnú zodpovednosť poisťovní alebo sprostredkovateľov poistenia a vykonávajú tieto činnosti v súlade s ich politikami a postupmi. Ak uvedení sprostredkovatelia nevyberajú poistné ani sumy určené pre klienta, poistníka alebo oprávnenú osobu poistnej zmluvy, nemajú možnosť vykonávať zmysluplnú náležitú starostlivosť ani odhaľovať a nahlasovať podozrivé transakcie. Sprostredkovatelia, ktorí nenarábajú s finančnými prostriedkami v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (13), by sa vzhľadom na uvedenú obmedzenú úlohu a na to, že plné uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zabezpečujú poisťovne alebo sprostredkovatelia, na zodpovednosť ktorých poskytujú služby, nemali na účely tohto nariadenia považovať za povinné subjekty.

(10)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by sa mali ako povinné subjekty zahrnúť holdingové spoločnosti, ktoré vykonávajú zmiešanú činnosť a majú aspoň jednu dcérsku spoločnosť, ktorá je povinným subjektom. V záujme konzistentného dohľadu orgánmi dohľadu nad finančnými subjektmi v prípadoch, ak medzi dcérskymi spoločnosťami holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou je aspoň jedna úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, by sa za finančnú inštitúciu mala považovať aj samotná holdingová spoločnosť.

(11)

Jedným zo spôsobov riadenia skupinových financií je aj uskutočňovanie finančných transakcií v rámci tej istej skupiny. Takéto transakcie však neprebiehajú vo vzťahu voči klientom a nevyžadujú si uplatňovanie opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. S cieľom zabezpečiť právnu istotu treba uznať, že toto nariadenie sa nevzťahuje na finančné činnosti ani iné finančné služby, ktoré členovia skupiny poskytujú iným členom danej skupiny.

(12)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, keď sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách vrátane poskytovania daňového poradenstva, pretože existuje riziko zneužitia služieb poskytovaných týmito osobami vykonávajúcimi právnické povolania na účely prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účely financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti nahlasovať informácie získané pred súdnym konaním, počas neho alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta, keďže na tieto informácie sa vzťahuje povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti služobného tajomstva s výnimkou prípadov, keď sa osoba vykonávajúca právnické povolanie podieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, keď sa právne poradenstvo poskytuje na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo osoba vykonávajúca právnické povolanie vie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Takáto vedomosť a účel možno vyvodiť z objektívnych, skutkových okolností. Keďže o právne poradenstvo je možné žiadať už vo fáze páchania trestnej činnosti generujúcej príjmy, je dôležité, aby sa prípady vylúčené z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vzťahovali aj na situácie, keď sa poradenstvo poskytuje v súvislosti s predikatívnymi trestnými činmi. Právne poradenstvo požadované v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním by sa nemalo považovať za právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(13)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) by v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí sú v niektorých členských štátoch oprávnení obhajovať alebo zastupovať klienta v súdnom konaní alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získavajú pri výkone týchto úloh, nemali podliehať nahlasovacím povinnostiam. Rovnaké výnimky, aké sa vzťahujú na notárov a advokátov, by sa však mali vzťahovať aj na týchto odborníkov, ak konajú v rámci výkonu práva na obhajobu alebo keď zisťujú právne postavenie klienta.

(14)

Smernica (EÚ) 2018/843 bola prvým právnym nástrojom v Únii na riešenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, aké predstavujú kryptoaktíva. Rozšíril sa ňou rozsah pôsobnosti rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na dva druhy poskytovateľov služieb kryptoaktív: na poskytovateľov zmenárenských služieb medzi virtuálnymi menami a fiat menami a na poskytovateľov služieb peňaženky. Vzhľadom na rýchly technologický vývoj a pokrok v rámci noriem FATF je potrebné tento prístup zrevidovať. Prvým krokom k dokončeniu a aktualizovaniu právneho rámca Únie bolo prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 (14), v ktorom sa stanovujú požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí chcú požiadať o povolenie na poskytovanie svojich služieb na vnútornom trhu. Zároveň sa ním zaviedlo vymedzenie pojmov „kryptoaktíva“ a „poskytovateľ služieb kryptoaktív“, ktoré zahŕňajú širšiu škálu činností. Okrem toho sa nariadením (EÚ) 2023/1113 rozšírili požiadavky vysledovateľnosti na prevody kryptoaktív vykonávané poskytovateľmi služieb kryptoaktív, na ktorých sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2023/1114, a zmenila sa smernica (EÚ) 2015/849, aby sa vyžadovalo od členských štátov, že títo poskytovatelia služieb kryptoaktív sú povinnými subjektmi. Na uvedených poskytovateľov služieb kryptoaktív by sa tiež malo vzťahovať toto nariadenie s cieľom zmierniť akékoľvek riziko zneužitia kryptoaktív na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(15)

Trhy s jedinečnými a nezameniteľnými kryptoaktívami vznikli len nedávno a zatiaľ neviedli k prijatiu právnych predpisov, ktoré by upravovali ich fungovanie. Vývoj týchto trhov sa monitoruje a je dôležité, aby nevytvoril nové riziká z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré by sa náležite nezmierňovali. Komisia do 30. decembra 2024 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o najnovšom vývoji v oblasti kryptoaktív, v ktorej tiež posúdi vývoj trhov s jedinečnými a nezameniteľnými kryptoaktívami, vhodné regulačné zaobchádzanie s takýmito kryptoaktívami vrátane posúdenia regulácie poskytovateľov služieb súvisiacich s jedinečnými a nezameniteľnými kryptoaktívami, a potreby a uskutočniteľnosti takejto regulácie. V prípade potreby Komisia k správe pripojí legislatívny návrh.

(16)

Zraniteľné miesta platforiem hromadného financovania voči rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu majú horizontálny charakter a ovplyvňujú vnútorný trh ako celok. V súčasnosti vznikajú v jednotlivých členských štátoch rozdielne prístupy k riadeniu týchto rizík. Hoci sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1503 (15) v celej Únii harmonizuje regulačný prístup k platformám hromadného financovania podnikania založeného na investovaní a na požičiavaní a zavádza sa ním viacero záruk v oblasti boja proti možnému praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako je náležitá starostlivosť platforiem hromadného financovania vo vzťahu k vlastníkom projektov a v rámci postupov udeľovania povolení, absencia harmonizovaného právneho rámca s jasnými povinnosťami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre platformy hromadného financovania vytvára medzery a oslabuje záruky Únie v tejto oblasti. Je preto potrebné zabezpečiť, aby všetky platformy hromadného financovania vrátane platforiem oprávnených podľa nariadenia (EÚ) 2020/1503, podliehali právnym predpisom Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(17)

Sprostredkovatelia hromadného financovania, ktorí prevádzkujú digitálnu platformu s cieľom spárovať alebo uľahčiť párovanie financujúcich subjektov s vlastníkmi projektov, ako sú združenia alebo jednotlivci, ktorí sa snažia získať finančné prostriedky, sú vystavení rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Na podniky, ktoré nie sú oprávnené podľa nariadenia (EÚ) 2020/1503, sa v súčasnosti buď nevzťahuje žiadna regulácia, alebo podliehajú rozdielnym regulačným prístupom v jednotlivých členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o pravidlá a postupy riešenia rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Na takýchto sprostredkovateľov by sa preto mali vzťahovať povinnosti tohto nariadenia, najmä aby sa zabránilo presmerovaniu finančných prostriedkov v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366 alebo kryptoaktív získaných páchateľmi trestnej činnosti na nezákonné účely. S cieľom zmierniť takéto riziká sa uvedené povinnosti vzťahujú na širokú škálu projektov, okrem iného vzdelávacích alebo kultúrnych projektov, a zbieranie finančných prostriedkov alebo kryptoaktív na podporu všeobecnejších cieľov, napríklad v humanitárnej oblasti, alebo na usporiadanie či oslavu rodinného alebo spoločenského podujatia.

(18)

V smernici (EÚ) 2015/849 sa zmierňovanie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, aké predstavujú veľké hotovostné platby, zabezpečuje tým, že sa medzi povinné subjekty zaraďujú osoby obchodujúce s tovarom, ak uskutočňujú alebo prijímajú platby v hotovosti nad 10 000 EUR, pričom sa členským štátom umožňuje zaviesť prísnejšie opatrenia. Takýto prístup sa vzhľadom na nedostatočné pochopenie a uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, nedostatočný dohľad a obmedzený počet podozrivých transakcií nahlásených finančnej spravodajskej jednotke (ďalej len „FIU“) ukázal ako neúčinný. S cieľom primerane zmierniť riziká vyplývajúce zo zneužívania veľkých hotovostí by sa mal pre celú Úniu stanoviť limit vzťahujúci sa na veľké hotovostné platby nad 10 000 EUR. V dôsledku toho osoby obchodujúce s tovarom už nemusia podliehať povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, s výnimkou osôb obchodujúcich s drahými kovmi, drahými kameňmi, iným tovarom vysokej hodnoty a tovarom kultúrneho charakteru.

(19)

Niektoré kategórie osôb obchodujúcich s tovarom sú obzvlášť vystavené rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z dôvodu vysokej hodnoty často malého, prenosného tovaru, s ktorým obchodujú. Z tohto dôvodu by osoby obchodujúce s drahými kovmi, drahými kameňmi a iným tovarom vysokej hodnoty mali podliehať požiadavkám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak je takéto obchodovanie pravidelnou alebo hlavnou pracovnou činnosťou.

(20)

Motorové vozidlá, plavidlá a lietadlá vo vyšších segmentoch trhu sú vzhľadom na svoju vysokú hodnotu a prenosnosť vystavené rizikám zneužitia na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa preto mali vzťahovať aj na osoby obchodujúce s takýmto tovarom. Prenosnosť tohto tovaru je obzvlášť lákavá na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže takýto tovar sa môže ľahko prepravovať cez a za hranice Únie a keďže príslušné orgány nemusia mať k informáciám o takomto tovare, ak je registrovaný v tretích krajinách, ľahký prístup. Ak sa majú zmierniť riziká zneužitia tovaru s vysokou hodnotou pochádzajúcich z Únie na účely trestnej činnosti a zabezpečiť viditeľnosť vlastníctva takéhoto tovaru, je potrebné, aby sa od osôb obchodujúcich s tovarom vysokej hodnoty vyžadovalo nahlasovanie transakcií v rámci predaja motorových vozidiel, plavidiel a lietadiel. Služby nevyhnutné na uzavretie predaja alebo prevodu vlastníctva takéhoto tovaru poskytujú úverové inštitúcie a finančné inštitúcie a aj od nich by sa malo vyžadovať, aby tieto transakcie nahlasovali jednotke FIU. Zatiaľ čo takémuto zverejňovaniu by nemal podliehať tovar určený výlučne na komerčnú činnosť, predaj na súkromné, nekomerčné využitie by sa nemal obmedzovať na prípady, keď je klient fyzickou osobou, ale mal by sa týkať aj predaja právnym subjektom a právnym zoskupeniam, najmä ak sú zriadené na správu majetku svojho konečného užívateľa výhod.

(21)

Poskytovatelia investičných služieb v súvislosti s migráciou sú súkromné spoločnosti, subjekty alebo osoby, ktoré konajú alebo komunikujú priamo s vnútroštátnymi orgánmi príslušnými pre udeľovanie práv na pobyt v mene štátnych príslušníkov tretích krajín alebo poskytujú sprostredkovateľské služby štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí chcú získať právo na pobyt v členskom štáte výmenou za akýkoľvek druh investícií vrátane kapitálových prevodov, nákupu alebo prenájmu nehnuteľností, investícií do štátnych dlhopisov, investícií do podnikateľských subjektov, poskytnutia daru alebo dotovania verejnoprospešnej činnosti a príspevkov do štátneho rozpočtu. Systémy udeľovania povolenia na pobyt investorom predstavujú riziká a zraniteľné miesta z hľadiska prania špinavých peňazí, korupcie a daňových únikov. Tieto riziká ešte zhoršujú cezhraničné práva spojené s pobytom v členskom štáte. Preto je potrebné, aby poskytovatelia investičných služieb v súvislosti s migráciou podliehali povinnostiam v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na systémy udeľovania občianstva investorom, v rámci ktorých možno získať štátnu príslušnosť výmenou za takéto investície, keďže tieto systémy je nevyhnutné považovať za narúšajúce základný štatút občianstva Únie a zásadu lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi.

(22)

Zatiaľ čo veritelia hypotekárnych a spotrebiteľských úverov sú zvyčajne úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie, existujú sprostredkovatelia spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktorí sa nepovažujú za úverové inštitúcie ani finančné inštitúcie a na úrovni Únie sa na nich nevzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ale takéto povinnosti sa na nich vzťahujú v niektorých členských štátoch vzhľadom na to, že sú vystavení rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Takíto sprostredkovatelia spotrebiteľských a hypotekárnych úverov môžu byť v závislosti od svojho obchodného modelu vystavení značným rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Je dôležité zabezpečiť, aby sa na subjekty vykonávajúce podobné činnosti, ktoré sú vystavené takýmto rizikám, vzťahovali požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bez ohľadu na to, či sa považujú za úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie. Preto je vhodné zahrnúť sprostredkovateľov spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ktorí nie sú úverovými inštitúciami ani finančnými inštitúciami, ale v dôsledku svojej činnosti sú vystavení rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Často však sprostredkovateľ úveru koná v mene úverovej inštitúcie alebo finančnej inštitúcie, ktorá úver poskytuje a spracúva. V týchto prípadoch by sa požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nemali vzťahovať na sprostredkovateľov spotrebiteľských a hypotekárnych úverov, ale výlučne na úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie.

(23)

V záujme konzistentného prístupu treba objasniť, na ktoré subjekty v investičnom sektore sa vzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Hoci podniky kolektívneho investovania už boli zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2015/849, je potrebné zosúladiť príslušnú terminológiu so súčasnými právnymi predpismi Únie o investičných fondoch, konkrétne so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (16) a 2011/61/EÚ (17). Keďže fondy môžu byť zriadené bez právnej subjektivity, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia treba zahrnúť aj ich správcov. Požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mali uplatňovať bez ohľadu na formu, v akej sú podielové listy alebo akcie fondu sprístupnené na nákup v Únii, a to aj vtedy, keď sa podielové listy alebo akcie priamo alebo nepriamo ponúkajú investorom usadeným v Únii alebo keď sa u nich umiestňujú na podnet správcu alebo v jeho mene. Keďže fondy aj ich správcovia patria do rozsahu pôsobnosti požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, je vhodné objasniť, že by sa malo zabrániť duplicite úsilia. Na tento účel by opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prijaté na úrovni fondu a na úrovni jeho správcu nemali byť rovnaké, ale mali by odrážať deľbu úloh medzi fondom a jeho správcom.

(24)

Činnosť profesionálnych futbalových klubov a futbalových agentov je vystavená riziku prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov v dôsledku viacerých faktorov súvisiacich so sektorom futbalu, ako je jeho celosvetová popularita, vysoké sumy, hotovostné toky a finančné záujmy, ktoré s ním súvisia, prevaha cezhraničných transakcií a niekedy neprehľadné vlastnícke štruktúry. Všetky uvedené faktory vystavujú futbal možnému zneužitiu páchateľmi trestnej činnosti na legitimizáciu finančných prostriedkov z nezákonnej činnosti, čím sa tento šport môže stať ľahkým terčom prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov. Medzi hlavné rizikové oblasti patria napríklad transakcie s investormi a sponzormi vrátane zadávateľov reklamy a prestupy hráčov. Profesionálne futbalové kluby a futbaloví agenti by preto mali zaviesť jasné opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré budú zahŕňať vykonávanie náležitej starostlivosti klienta vo vzťahu k investorom, sponzorom vrátane zadávateľov reklamy a iným partnerom a protistranám, s ktorými realizujú transakcie. S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu menších klubov, ktoré sú vystavené menšiemu riziku zneužitia na účely páchania trestnej činnosti, by členské štáty mali mať možnosť na základe preukázaného nižšieho rizika z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu oslobodiť niektoré profesionálne futbalové kluby od požiadaviek tohto nariadenia, či už plne, alebo čiastočne.

(25)

Činnosť profesionálnych futbalových klubov, ktoré súťažia v najvyšších divíziách svojich národných futbalových líg, ich vystavuje vyšším rizikám prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov v porovnaní s futbalovými klubmi v nižších divíziách. Napríklad vrcholové futbalové kluby sa podieľajú na významnejších finančných transakciách, ako sú drahé prestupy hráčov a sponzorské dohody, môžu mať zložitejšie podnikové štruktúry s viacerými úrovňami vlastníctva a s väčšou pravdepodobnosťou sa zapájajú do cezhraničných transakcií. Uvedené faktory robia takéto vrcholové kluby lákavými pre páchateľov trestnej činnosti a poskytujú väčšie možnosti na ukrytie finančných prostriedkov z nezákonnej činnosti. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť profesionálne futbalové kluby, ktoré súťažia v najvyššej divízii, len v prípadoch preukázaného nízkeho rizika a za predpokladu, že obrat takýchto klubov v každom z predchádzajúcich dvoch rokov bol nižší ako 5 000 000 EUR alebo jeho ekvivalent v národnej mene. Riziko prania špinavých peňazí však neurčuje výhradne divízia, v ktorej futbalový klub súťaží. Aj kluby v nižších divíziách môžu byť vystavené značnému riziku prania špinavých peňazí a súvisiacich predikatívnych trestných činov. Členské štáty by preto mali mať možnosť oslobodiť od požiadaviek tohto nariadenia len futbalové kluby v nižších divíziách, ktoré majú preukázané nízke riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu.

(26)

Týmto nariadením sa harmonizujú opatrenia, ktoré sa majú zaviesť na úrovni Únie s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu. Členské štáty by zároveň mali mať v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika možnosť uložiť dodatočné požiadavky v obmedzených prípadoch, keď čelia špecifickým rizikám. S cieľom zabezpečiť primerané zmiernenie takýchto rizík by povinné subjekty, ktorých ústredie sa nachádza v inom členskom štáte, mali takéto dodatočné požiadavky uplatňovať bez ohľadu na to, či v tomto inom členskom štáte pôsobia na základe slobody usadiť sa alebo na základe slobody poskytovať služby, za predpokladu, že v tomto inom členskom štáte majú infraštruktúru. Okrem toho s cieľom objasniť vzťah medzi uvedenými slobodami vnútorného trhu je dôležité objasniť, aké činnosti predstavujú organizačnú jednotku.

(27)

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ to nie je osobitne stanovené v odvetvových právnych predpisoch, organizačná jednotka nemusí mať podobu dcérskej spoločnosti, pobočky alebo obchodného zastúpenia, ale môže ju predstavovať kancelária riadená vlastnými zamestnancami povinného subjektu alebo osobou, ktorá je nezávislá, ale oprávnená na trvalom základe konať v jeho mene. Podľa uvedeného vymedzenia tohto pojmu, na základe ktorého sa vyžaduje skutočný výkon hospodárskej činnosti v mieste usadenia poskytovateľa, nepredstavuje organizačnú jednotku len poštová schránka. Podobne ani kancelárie alebo iná infraštruktúra, ktoré sa používajú na podporné činnosti, ako sú čisto vnútorné prevádzkové operácie, IT centrá alebo dátové centrá prevádzkované povinnými subjektmi nepredstavujú organizačnú jednotku. Naopak, činnosti, ako je poskytovanie služieb kryptoaktív prostredníctvom bankomatov, predstavujú organizačnú jednotku vzhľadom na malé fyzické vybavenie potrebné pre prevádzkovateľov, ktorí svojim zákazníkom poskytujú služby najmä cez internet, ako je to v prípade poskytovateľov služieb kryptoaktív.

(28)

Je dôležité, aby sa požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uplatňovali primeraným spôsobom a aby uloženie akejkoľvek požiadavky bolo primerané úlohe, akú môžu povinné subjekty zohrávať pri predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na tento účel by členské štáty mali mať v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika podľa tohto nariadenia možnosť oslobodiť niektorých prevádzkovateľov od požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ak činnosti, ktoré vykonávajú, predstavujú nízke riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ak ide o činnosti, ktoré majú obmedzenú povahu. Na zabezpečenie transparentného a konzistentného uplatňovania takýchto výnimiek v celej Únii by sa mal zaviesť mechanizmus, ktorý Komisii umožní overiť potrebu výnimiek, ktoré sa majú udeliť. Komisia by takisto mala každoročne uverejňovať takéto výnimky v Úradnom vestníku Európskej únie.

(29)

Konzistentný súbor pravidiel o vnútorných systémoch a kontrolách, ktorý sa vzťahuje na všetky povinné subjekty pôsobiace na vnútornom trhu, posilní dodržiavanie predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zvýši účinnosť dohľadu. S cieľom zaistiť primerané zmiernenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj rizík nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií by povinné subjekty mali mať zavedený rámec vnútornej kontroly pozostávajúci z politík, postupov a kontrol založených na hodnotení rizika, ako aj jasné rozdelenie povinností v rámci organizácie. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika stanoveným v tomto nariadení by tieto politiky, postupy a kontroly mali byť úmerné povahe podnikateľskej činnosti vrátane jej rizík a zložitosti a veľkosti povinného subjektu a mali by reagovať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým daný subjekt čelí, vrátane transakcií so samohosťovanými peňaženkami v prípade poskytovateľov služieb kryptoaktív.

(30)

Primeraný prístup založený na hodnotení rizika si vyžaduje, aby povinné subjekty identifikovali inherentné riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako aj riziká nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií, ktorým čelia v dôsledku svojej činnosti, s cieľom účinne ich zmierniť, a aby zabezpečili primeranosť svojich politík, postupov a vnútorných kontrol na riešenie týchto inherentných rizík. Povinné subjekty by pritom mali zohľadniť charakteristiku svojich klientov, ponúkané produkty, služby alebo transakcie vrátane transakcií so samohosťovanými adresami v prípade poskytovateľov služieb kryptoaktív, dotknuté krajiny alebo geografické oblasti a použité distribučné kanály. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa povahu rizík by sa takéto posúdenie rizika malo pravidelne aktualizovať.

(31)

S cieľom podporiť konzistentný a účinný prístup povinných subjektov k identifikácii rizík, ktoré majú vplyv na ich činnosť, by mal úrad AMLA vydať usmernenia, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na obsah celopodnikového posúdenia rizika a dodatočné zdroje informácií, ktoré sa majú zohľadniť. Uvedené zdroje by mohli zahŕňať informácie od tvorcov medzinárodných noriem v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú správy skupiny FATF o vzájomnom hodnotení, a iné dôveryhodné a spoľahlivé zdroje poskytujúce informácie o typológiách, nových rizikách a trestnej činnosti vrátane korupcie, ako sú správy organizácií občianskej spoločnosti, médií a akademickej obce.

(32)

Je vhodné zohľadniť charakteristiku a potreby menších povinných subjektov a zabezpečiť zaobchádzanie primerané ich osobitným potrebám a povahe ich činnosti. To môže zahŕňať oslobodenie určitých povinných subjektov od vykonávania posúdenia rizika, ak sú riziká spojené so sektorom, v ktorom subjekt pôsobí, riadne preskúmané.

(33)

Skupina FATF vypracovala normy, podľa ktorých majú jurisdikcie identifikovať a posudzovať riziká možného nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií týkajúcich sa financovania šírenia zbraní a prijať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Uvedené nové normy, ktoré skupina FATF zaviedla, nenahrádzajú ani neoslabujú existujúce prísne požiadavky na krajiny týkajúce sa vykonávania cielených finančných sankcií s cieľom dosiahnuť súlad s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (ďalej len „BR OSN“) týkajúcimi sa prevencie, potláčania a narúšania šírenia zbraní hromadného ničenia a jeho financovania. Uvedené existujúce povinnosti, ktoré sa na úrovni Únie vykonávajú rozhodnutiami Rady 2010/413/SZBP (18) a (SZBP) 2016/849 (19), ako aj nariadeniami Rady (EÚ) č. 267/2012 (20) a (EÚ) 2017/1509 (21), sú naďalej záväzné pre všetky fyzické a právnické osoby v Únii. Vzhľadom na osobitné riziká nevykonania a obchádzania cielených finančných sankcií, ktorým je Únia vystavená, je vhodné rozšíriť posudzovanie rizík tak, aby zahŕňalo všetky cielené finančné sankcie prijaté na úrovni Únie. Povaha opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týkajúcich sa cielených finančných sankcií, zohľadňujúca mieru rizika, nepozbavuje povinnosti založenej na pravidlách, ktorá sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby v Únii, priamo alebo nepriamo zmraziť a nesprístupniť finančné prostriedky alebo iné aktíva označeným osobám alebo subjektom.

(34)

Ak sa majú riziká nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií primerane zmierniť, je dôležité stanoviť opatrenia, ktoré budú povinné subjekty povinné vykonávať, vrátane opatrení na kontrolu ich klientskej základne na základe zoznamov osôb alebo subjektov označených v rámci cielených finančných sankcií. Požiadavky, ktoré sa podľa tohto nariadenia vzťahujú na povinné subjekty, nepozbavujú povinnosti založenej na pravidlách priamo alebo nepriamo zmraziť a nesprístupniť finančné prostriedky a iné aktíva jednotlivcom alebo subjektom podliehajúcim cieleným finančným sankciám, ktorá sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby v Únii. Okrem toho požiadavky tohto nariadenia nemajú nahradiť povinnosti týkajúce sa preverovania klientov na účely vykonávania cielených finančných sankcií podľa iných právnych aktov Únie alebo podľa vnútroštátneho práva.

(35)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj na medzinárodnej úrovni sa týmto nariadením má zaviesť požiadavka identifikovať, pochopiť, riadiť a zmierňovať riziká potenciálneho nevykonania alebo obchádzania cielených finančných sankcií na úrovni povinných subjektov.

(36)

Zaradenie osôb alebo subjektov na zoznam alebo ich označenie BR OSN alebo sankčným výborom OSN sú začlenené do práva Únie prostredníctvom rozhodnutí a nariadení prijatých podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ktorými sa voči takýmto osobám a subjektom ukladajú cielené finančné sankcie. Proces prijímania takýchto aktov na úrovni Únie si vyžaduje overenie súladu akéhokoľvek označenia alebo zaradenia na zoznam so základnými právami priznanými chartou. S cieľom umožniť účinné uplatňovanie cielených finančných sankcií medzi momentom uverejnenia OSN a momentom začatia uplatňovania aktov Únie, ktorými sa zaradenia na zoznam alebo označenia OSN transponujú, by povinné subjekty mali viesť záznamy o finančných prostriedkoch alebo iných aktívach, ktoré držia klientom zaradeným na zoznam alebo označeným na základe finančných sankcií OSN alebo klientom, ktorí sú vo vlastníctve alebo pod kontrolou jednotlivcov alebo subjektov zaradených na zoznam alebo označených, o každom pokuse o transakciu a o transakciách vykonaných pre tohto klienta napríklad na účely plnenia jeho základných potrieb.

(37)

Pri posudzovaní, či je klient, ktorý je právnym subjektom, vo vlastníctve alebo pod kontrolou jednotlivcov označených v rámci cielených finančných sankcií, by povinné subjekty mali zohľadniť usmernenia Rady o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie a najlepšie postupy na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení.

(38)

Je dôležité, aby povinné subjekty prijali všetky opatrenia na úrovni svojho manažmentu v záujme vykonávania vnútorných politík, postupov a kontrol a vykonávania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Aj keď by sa mal určiť člen riadiaceho orgánu ako osoba zodpovedná za vykonávanie vnútorných politík, postupov a kontrol povinného subjektu, zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal v konečnom dôsledku niesť riadiaci orgán subjektu. Uvedeným pripísaním zodpovednosti by nemali byť dotknuté vnútroštátne ustanovenia o spoločnej občianskoprávnej alebo trestnej zodpovednosti riadiacich orgánov. Úlohami týkajúcimi sa každodenného vykonávania vnútorných politík, postupov a kontrol povinného subjektu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mal byť poverený pracovník pre dodržiavanie súladu.

(39)

Malo by byť možné, aby každý členský štát stanovil vo svojom vnútroštátnom práve, že povinný subjekt, na ktorý sa vzťahujú prudenciálne pravidlá vyžadujúce vymenovanie pracovníka pre dodržiavanie súladu alebo vedúceho oddelenia vnútorného auditu, môže tieto osoby poveriť funkciami a povinnosťami pracovníka pre dodržiavanie súladu s predpismi v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a funkciou vnútorného auditu na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V prípade vyšších rizík, alebo ak je to odôvodnené veľkosťou povinného subjektu, by malo byť možné, aby boli povinnosti súvisiace s kontrolou dodržiavania súladu s predpismi a s každodenným vykonávaním politík a postupov povinného subjektu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zverené dvom rôznym osobám.

(40)

V záujme účinného vykonávania opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je takisto nevyhnutné, aby zamestnanci povinných subjektov, ako aj ich agenti a distribútori, ktorí sa podieľajú na ich vykonávaní, rozumeli požiadavkám a vnútorným politikám, postupom a kontrolám zavedeným v danom subjekte. Povinné subjekty by mali na tento účel zaviesť opatrenia vrátane programov odbornej prípravy. V potrebných prípadoch by povinné subjekty mali poskytovať základnú odbornú prípravu o opatreniach na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu všetkým tým, ktorí sa podieľajú na vykonávaní takýchto opatrení. Zahŕňa to nielen zamestnancov povinných subjektov, ale aj ich agentov a distribútorov.

(41)

Osoby poverené úlohami, ktoré súvisia s dodržiavaním požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinným subjektom, by sa mali podrobiť posúdeniu svojich zručností, vedomostí, odborných znalostí, integrity a správania. Ak zamestnanci plnia úlohy, ktoré súvisia s dodržiavaním rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinným subjektom, vo vzťahu ku klientom, s ktorými majú blízky osobný alebo pracovný vzťah, môže dôjsť ku konfliktu záujmov a narušeniu integrity systému. Takéto vzťahy môžu existovať v čase nadviazania obchodného vzťahu, ale môžu vzniknúť aj neskôr. Povinné subjekty by preto mali mať zavedené postupy riadenia a riešenia konfliktu záujmov. Uvedenými postupmi by sa malo zaručiť, že sa zamestnancom zabráni vo vzťahu k takýmto klientom plniť akékoľvek úlohy, ktoré súvisia s dodržiavaním rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu povinným subjektom.

(42)

Môžu nastať situácie, keď jednotlivci, ktorí by sa považovali za povinné subjekty, poskytujú svoje služby interne podnikom, ktorých činnosť nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Keďže uvedené podniky nepôsobia ako strážcovia prístupu k finančnému systému Únie, je dôležité objasniť, že na takýchto zamestnancov, napríklad interných právnikov, sa nevzťahujú požiadavky tohto nariadenia. Podobne by sa za povinné subjekty nemali samostatne považovať jednotlivci vykonávajúci činnosť, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak je táto činnosť vykonávaná v súvislosti s ich zamestnaním v povinnom subjekte, napríklad v prípade právnikov alebo účtovníkov zamestnaných v právnickej alebo účtovníckej firme.

(43)

Konzistentné vykonávanie celoskupinových politík a postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je kľúčové pre spoľahlivé a účinné riadenie rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu v rámci skupiny. Na uvedený účel by mal materský podnik prijať a vykonávať celoskupinové politiky, postupy a kontroly. Od subjektov v skupine by sa malo vyžadovať, aby si vymieňali informácie, ak je takáto výmena relevantná na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Výmena informácií by mala podliehať dostatočným zárukám, pokiaľ ide o dôvernosť, ochranu údajov a používanie informácií. Úrad AMLA by mal mať za úlohu vypracovať návrh regulačných predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne požiadavky na celoskupinové postupy a politiky vrátane minimálnych noriem na výmenu informácií v rámci skupiny a kritériá určenia materského podniku v prípade skupín, ktorých ústredie sa nachádza mimo Únie.

(44)

S cieľom zabezpečiť, aby sa požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu účinne vzťahovali na niekoľko povinných subjektov, ktoré sú navzájom priamo alebo nepriamo prepojené a tvoria skupinu subjektov alebo sú jej súčasťou, je potrebné zvážiť čo najširšie vymedzenie pojmu „skupina“. Na tento účel by povinné subjekty mali dodržiavať uplatniteľné pravidlá účtovania, ktoré umožňujú, aby sa za skupiny považovali štruktúry s rôznymi druhmi hospodárskych väzieb. Zatiaľ čo tradičná skupina zahŕňa materskú spoločnosť a jej dcérske spoločnosti, rovnako relevantné sú aj iné typy skupinových štruktúr, napríklad skupinové štruktúry tvorené viacerými materskými subjektmi s jednou dcérskou spoločnosťou, ktoré sa uvádzajú ako subjekty trvalo pridružené k ústrednému orgánu v článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (22), alebo ako finančné inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7 uvedeného nariadenia. Uvedenými štruktúrami sú všetky skupiny podľa pravidiel účtovania, a preto by sa mali považovať za skupiny na účely tohto nariadenia.

(45)

Okrem skupín existujú aj iné štruktúry, ako napríklad siete alebo partnerstvá, v ktorých by povinné subjekty mohli mať spoločné vlastníctvo, riadenie a kontrolu dodržiavania súladu s predpismi. S cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vo všetkých sektoroch a zároveň zabrániť nadmernému zaťažovaniu v týchto sektoroch by mal úrad AMLA určiť situácie, v ktorých sa majú na tieto štruktúry vzťahovať podobné celoskupinové politiky, pričom sa zohľadní zásada proporcionality.

(46)

Existujú prípady, keď sa pobočky a dcérske podniky povinných subjektov nachádzajú v tretích krajinách, kde sú minimálne požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane povinností v oblasti ochrany údajov menej prísne ako únijný rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Aby sa v takýchto situáciách v plnej miere zabránilo využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a aby sa zabezpečila najvyššia úroveň ochrany osobných údajov občanov Európskej únie, tieto pobočky a dcérske podniky by mali dodržiavať požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovené na úrovni Únie. Ak právne predpisy tretej krajiny neumožňujú dodržiavať uvedené požiadavky napríklad preto, že má skupina obmedzenú možnosť prístupu k informáciám, ich spracovania alebo výmeny pre nedostatočnú úroveň právnych predpisov na ochranu údajov alebo bankového tajomstva v tejto tretej krajine, povinné subjekty by mali prijať dodatočné opatrenia, aby pobočky a dcérske podniky nachádzajúce sa v tejto krajine účinne zvládali riziká. Úrad AMLA by mal byť poverený vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví druh takýchto dodatočných opatrení, pričom sa zohľadní zásada proporcionality.

(47)

Povinné subjekty môžu zabezpečiť plnenie úloh súvisiacich s dodržiavaním niektorých požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu externým poskytovateľom služieb. V prípade externého zabezpečovania činností na základe zmluvy medzi povinnými subjektmi a poskytovateľmi služieb, na ktorých sa nevzťahujú požiadavky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, akékoľvek povinnosti v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu týchto poskytovateľov služieb vyplývajú výlučne zo zmluvy medzi zmluvnými stranami, a nie z tohto nariadenia. Zodpovednosť za dodržiavanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by preto mala zostať v plnom rozsahu na povinnom subjekte. Povinný subjekt by mal najmä zabezpečiť, aby sa v prípade zapojenia poskytovateľa služieb na účely identifikácie klienta na diaľku dodržal prístup založený na hodnotení rizika. Procesy alebo dojednania, ktoré prispievajú k splneniu požiadavky podľa tohto nariadenia, ak sa však na samotnom plnení tejto požiadavky poskytovateľ služieb nepodieľa, ako je používanie alebo nadobudnutie softvéru tretej strany alebo prístup povinného subjektu k databázam alebo skríningovým službám, sa nepovažujú za externé zabezpečovanie činností.

(48)

Možnosť zabezpečiť vykonávanie úloh externe poskytovateľom služieb umožňuje povinným subjektom rozhodnúť o tom, ako pridelia svoje zdroje, aby dosiahli súlad s týmto nariadením, ale nepozbavuje ich povinnosti chápať, či opatrenia, ktoré prijímajú, vrátane opatrení, ktoré zabezpečujú externe poskytovatelia služieb, zmierňujú zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a či sú takéto opatrenia vhodné. Aby sa zaručilo takéto chápanie, konečné rozhodnutia o opatreniach, ktoré majú vplyv na vykonávanie politík, postupov a kontrol, by mal vždy prijímať povinný subjekt.

(49)

Oznámenie dohôd o externom zabezpečovaní činností orgánu dohľadu neznamená ich akceptovanie. Informácie obsiahnuté v uvedenom oznámení, najmä ak sa externe zabezpečujú kritické funkcie alebo ak povinný subjekt externe zabezpečuje svoje funkcie systematickým spôsobom, však môžu orgány dohľadu zohľadniť pri posudzovaní systémov a kontrol povinného subjektu a pri určovaní profilu reziduálneho rizika alebo pri príprave inšpekcií.

(50)

Aby vzťahy pri externom zabezpečovaní činností fungovali efektívne, je potrebné objasniť podmienky, za akých sa činnosti zabezpečujú externe. Úlohou úradu AMLA by malo byť vypracovať usmernenia k podmienkam, za akých možno činnosti zabezpečovať externe, ako aj k úlohám a povinnostiam príslušných strán. Aby sa v celej Únii zabezpečil konzistentný dohľad nad postupmi externého zabezpečovania činností, v usmerneniach by sa malo objasniť aj to, ako orgány dohľadu majú zohľadňovať takéto postupy a overovať dodržiavanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v prípade, že sa povinné subjekty rozhodnú tieto postupy využiť.

(51)

Požiadavky náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby povinné subjekty identifikovali, overovali a monitorovali obchodné vzťahy so svojimi klientmi vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, aké predstavujú. Presná identifikácia a overenie údajov potenciálnych a existujúcich klientov sú nevyhnutné na pochopenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojených s klientmi, či už ide o fyzické, alebo právnické osoby. Povinné subjekty by tiež mali vedieť, v mene koho alebo v prospech koho sa transakcia vykonáva, napríklad v situáciách, keď úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie poskytujú účty príslušníkom právnického povolania na účely prevzatia alebo držby finančných prostriedkov ich klienta v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366. V kontexte náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva, neznamená príjemcu alebo oprávnenú osobu transakcie, ktorú povinný subjekt vykonáva pre svojho klienta.

(52)

V Únii treba dosiahnuť jednotnú a vysokú úroveň náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to pomocou harmonizovaných požiadaviek na identifikáciu klientov a overenie ich totožnosti a znížením vnútroštátnych rozdielov, aby sa umožnili rovnaké podmienky na celom vnútornom trhu a konzistentné uplatňovanie ustanovení v celej Únii. Zároveň je nevyhnutné, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi spôsobom založeným na hodnotení rizika. Prístup založený na hodnotení rizika nedáva povinným subjektom vo všetkom voľnú ruku. Zahŕňa využívanie rozhodovania na základe dôkazov s cieľom účinnejšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej pôsobia.

(53)

Organizácie občianskej spoločnosti, ktoré vykonávajú charitatívnu alebo humanitárnu prácu v tretích krajinách, prispievajú k dosahovaniu mieru, stability, demokracie a prosperity ako cieľom Únie. Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu, aby takéto organizácie mohli pokračovať v práci tým, že poskytujú prístup k finančnému systému a dôležitým finančným službám, ktoré umožňujú nasmerovať rozvojové a humanitárne financovanie do rozvojových alebo konfliktných oblastí. Hoci by si povinné subjekty mali uvedomovať, že pôsobenie v niektorých jurisdikciách ich vystavuje vyššiemu riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, pôsobenie organizácií občianskej spoločnosti v týchto jurisdikciách by samo osebe nemalo viesť k odmietnutiu alebo ukončeniu poskytovania finančných služieb, keďže prístup založený na hodnotení rizika si vyžaduje celostné posúdenie toho, aké riziká predstavujú jednotlivé obchodné vzťahy, a uplatňovanie primeraných opatrení na zmiernenie týchto konkrétnych rizík. Hoci úverové inštitúcie a finančné inštitúcie môžu slobodne rozhodovať o tom, s kým vstúpia do zmluvného vzťahu, mali by si tiež uvedomovať svoje kľúčové postavenie, pokiaľ ide o fungovanie medzinárodného finančného systému a umožnenie pohybu finančných prostriedkov v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366 alebo kryptoaktív na dôležité rozvojové a humanitárne ciele organizácií občianskej spoločnosti. Takéto inštitúcie by preto mali využívať flexibilitu, akú umožňuje prístup založený na hodnotení rizika, aby primeraným spôsobom zmierňovali riziká spojené s obchodnými vzťahmi. Obchodné rozhodnutia vo vzťahu k potenciálnym alebo existujúcim klientom by sa za žiadnych okolností nemali odôvodňovať bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(54)

Povinné subjekty by mali identifikovať a prijať primerané opatrenia na overenie totožnosti konečného užívateľa výhod pomocou spoľahlivých dokumentov a zdrojov informácií. Nahliadnutie do centrálnych registrov s informáciami o skutočnom vlastníctve (ďalej len „centrálne registre“) umožňuje povinným subjektom zabezpečiť súlad s informáciami získanými v procese overovania a nemalo by povinnému subjektu pri overovaní slúžiť ako primárny zdroj. Ak povinné subjekty zistia nezrovnalosti medzi informáciami v centrálnych registroch a informáciami získanými od klienta alebo z iných spoľahlivých zdrojov v rámci náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, mali by tieto nezrovnalosti nahlásiť subjektu zodpovednému za relevantný centrálny register, aby sa mohli prijať opatrenia na ich vyriešenie. Uvedený proces prispieva ku kvalite a spoľahlivosti informácií v týchto registroch v rámci mnohostranného prístupu k zabezpečeniu presnosti, primeranosti a aktuálnosti informácií v centrálnych registroch. V situáciách s nízkym rizikom, a ak sú koneční užívatelia výhod povinnému subjektu známi, povinné subjekty by mali mať možnosť umožniť, aby nezrovnalosti v prípade, že sa zistia menšie rozdiely, ako chyby typografickej alebo podobnej technickej povahy, nahlasoval klient.

(55)

Je potrebné primerane zmierňovať riziká, aké predstavujú zahraničné právne subjekty a zahraničné právne zoskupenia. Ak sa právny subjekt založený mimo Únie alebo účelovo zriadený trust alebo podobné právne zoskupenie, ktoré sú spravované mimo Únie alebo ktorých správca alebo osoba zastávajúca rovnocennú pozíciu má bydlisko alebo je usadený mimo Únie, chystajú vstúpiť do obchodného vzťahu s povinným subjektom, vznik obchodného vzťahu by sa mal podmieniť vložením informácií o skutočnom vlastníctve do centrálneho registra členského štátu. Pre právne subjekty založené mimo Únie by sa však požiadavka mala uplatňovať len v prípade stredne vysokého alebo vysokého rizika prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu spojených s kategóriou zahraničného právneho subjektu, sektorom, v ktorom zahraničný právny subjekt pôsobí, alebo v prípade stredne vysokého alebo vysokého rizika prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu spojených so sektorom, v ktorom pôsobí povinný subjekt. Vložením informácií o skutočnom vlastníctve by sa malo podmieniť aj pokračovanie obchodného vzťahu s právnym subjektom založeným mimo Únie v situácii, keď sa tento vzťah začne spájať s takýmto stredným alebo vysokým rizikom až po tom, ako bol nadviazaný.

(56)

Proces nadviazania obchodného vzťahu alebo podniknutia krokov potrebných na vykonanie príležitostnej transakcie sa začína vtedy, keď klient prejaví záujem o nadobudnutie produktu alebo využitie služby povinného subjektu. Služby ponúkané realitnými agentmi zahŕňajú pomoc klientom pri hľadaní nehnuteľnosti na kúpu, predaj, prenájom alebo lízing. Takéto služby začínajú byť relevantné na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vtedy, keď je zjavné, že strany chcú pristúpiť ku kúpe, predaju, prenájmu alebo lízingu, alebo prijať potrebné prípravné kroky. Mohol by to byť napríklad moment, keď strany predložia a prijmú ponuku na kúpu alebo prenájom nehnuteľnosti. Pred uvedeným momentom by náležitú starostlivosť vo vzťahu ku každému potenciálnemu klientovi nebolo potrebné vykonávať. Podobne by nebolo primerané vykonávať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak ide o osobu, ktorá ešte neprejavila záujem o pristúpenie ku kúpe alebo k prenájmu konkrétnej nehnuteľnosti.

(57)

Transakcie s nehnuteľnosťami sú vystavené rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V záujme zmiernenia týchto rizík by sa na prevádzkovateľov nehnuteľností sprostredkujúcich nákup, predaj a prenájom nehnuteľného majetku mali vzťahovať požiadavky tohto nariadenia bez ohľadu na ich označenie alebo hlavnú podnikateľskú alebo pracovnú činnosť vrátane developerov nehnuteľností, ak sprostredkúvajú kúpu, predaj a prenájom nehnuteľného majetku a v takomto rozsahu.

(58)

Anonymita spojená s niektorými produktmi elektronických peňazí ich vystavuje rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V danom sektore však existujú značné rozdiely a nie všetky produkty elektronických peňazí majú rovnakú úroveň rizika. Napríklad niektoré produkty elektronických peňazí s nízkou hodnotou, ako sú predplatené darčekové karty alebo predplatené poukážky, by mohli z hľadiska prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu predstavovať nízke riziko. S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky voči tomuto sektoru zodpovedali jeho riziku a reálne nebránili jeho fungovaniu, za istých preukázaných okolností s nízkym rizikom a za prísnych podmienok zmierňovania rizika by malo byť možné oslobodiť tieto produkty od určitých opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ako je identifikácia a overovanie klienta a konečného užívateľa výhod, ale nie od monitorovania transakcií alebo obchodných vzťahov. Orgány dohľadu by mali mať možnosť udeliť takúto výnimku len po overení preukázaného nízkeho rizika so zreteľom na relevantné rizikové faktory, ktoré vymedzí úrad AMLA, a spôsobom, ktorý účinne zmierňuje akékoľvek riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a ktorý bráni obchádzať pravidlá v danej oblasti. V každom prípade by každá výnimka mala byť podmienená prísnym obmedzením maximálnej hodnoty produktu, jeho výlučným použitím na nákup tovaru alebo služieb a tým, že uložená suma sa nesmie vymeniť za inú hodnotu.

(59)

Od povinných subjektov by sa nemalo vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti voči klientom, ktorí vykonávajú príležitostné alebo prepojené transakcie pod určitou hodnotou, pokiaľ neexistuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Hoci na väčšinu príležitostných transakcií sa vzťahuje limit 10 000 EUR alebo jeho ekvivalent v národnej mene, od povinných subjektov pôsobiacich v sektoroch alebo vykonávajúcich transakcie, ktoré predstavujú vyššie riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, by sa malo vyžadovať, aby uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade transakcií s nižšími limitmi. S cieľom určiť sektory alebo transakcie, ako aj primerané limity pre tieto sektory alebo transakcie by mal úrad AMLA vypracovať osobitný návrh regulačných technických predpisov.

(60)

V osobitných situáciách sa za klienta na účely náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nepovažuje len osoba, ktorá uskutočňuje transakciu s povinným subjektom. Ide napríklad o prípad, keď je do transakcie s nehnuteľnosťou zapojený len jeden notár. Aby sa v takýchto prípadoch zabezpečilo vykonanie primeraných kontrol vo vzťahu k tejto transakcii s cieľom odhaliť možné prípady prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, povinné subjekty by mali za klientov považovať kupujúceho aj predávajúceho a vo vzťahu k obom stranám uplatniť opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V tomto nariadení by sa mal stanoviť zoznam takýchto situácií, keď klient nie je priamym klientom povinného subjektu alebo sa neobmedzuje len na jeho klienta. Takýto zoznam by mal dopĺňať chápanie toho, kto je klientom v bežných situáciách, a nemal by sa chápať tak, že predstavuje vyčerpávajúci výklad tohto pojmu. Podobne by obchodný vzťah nemal vždy vyžadovať zmluvný vzťah ani iný formálny záväzok, pokiaľ sa služby poskytujú opakovane alebo v priebehu časového úseku, ktorý svedčí o istom trvaní. Ak vnútroštátne právo bráni povinným subjektom, ktoré sú verejnými činiteľmi, vstupovať do zmluvných vzťahov s klientmi, takéto vnútroštátne právo by sa nemalo vykladať tak, že bráni povinným subjektom v tom, aby za obchodný vzťah na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu považovali sériu transakcií.

(61)

Zavedením celoúnijného limitu pre veľké hotovostné platby sa zmierňujú riziká spojené s používaním takýchto hotovostných platieb. Povinné subjekty, ktoré vykonávajú hotovostné transakcie pod uvedeným limitom, sú však naďalej vystavené rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, keďže poskytujú miesto vstupu do finančného systému Únie. Je preto potrebné vyžadovať, aby sa uplatňovali opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, aby sa zmiernili riziká zneužitia hotovostných peňažných prostriedkov. Aby boli tieto opatrenia primerané rizikám, aké predstavujú transakcie pod 10 000 EUR, mali by sa obmedziť na identifikáciu a overenie klienta a konečného užívateľa výhod pri vykonávaní príležitostných hotovostných transakcií od 3 000 EUR. Uvedené obmedzenie nepozbavuje povinný subjekt povinnosti uplatňovať všetky opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vždy, keď existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo nahlasovať podozrivé transakcie jednotke FIU.

(62)

Niektoré obchodné modely sú založené na tom, že povinný subjekt má obchodný vzťah s obchodníkom, na základe ktorého ponúka platobné iniciačné služby, prostredníctvom ktorých tento obchodník dostáva platbu za poskytovanie tovaru alebo služieb, a nie s obchodníkovým klientom, ktorý autorizuje platobnú iniciačnú službu na iniciáciu jedinej alebo jednorazovej transakcie obchodníkovi. V rámci takéhoto obchodného modelu je klientom povinného subjektu na účely pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu obchodník, a nie jeho klient. V prípade platobných iniciačných služieb by preto mal povinný subjekt uplatňovať opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi voči tomuto obchodníkovi. V prípade iných finančných služieb, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, a to aj v prípade, že ich poskytuje ten istý prevádzkovateľ, by sa pri určovaní klienta malo prihliadať na poskytované služby.

(63)

Hazardné hry majú rôznu povahu, geografický záber a súvisiace riziká. S cieľom zabezpečiť primerané uplatňovanie tohto nariadenia založené na hodnotení rizika by členské štáty mali mať možnosť identifikovať služby v oblasti hazardných hier s nízkym rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ako sú štátne alebo súkromné lotérie alebo štátom spravované hazardné hry, a rozhodnúť, že sa na ne nebudú vzťahovať všetky alebo niektoré požiadavky tohto nariadenia. Vzhľadom na potenciálne cezhraničné účinky vnútroštátnych výnimiek je potrebné zabezpečiť, aby sa v celej Únii konzistentne uplatňoval prísny prístup založený na hodnotení rizika. Na tento účel by mala mať Komisia možnosť schváliť alebo zamietnuť rozhodnutia členských štátov, ak výnimka nie je odôvodnená preukázaným nízkym rizikom. V každom prípade by sa výnimka nemala udeliť v súvislosti s činnosťami s vyššími rizikami. Platí to pre činnosti, ako sú kasína, online hazardné hry a športové stávky, ale nie v prípade, ak online hazardné hry spravuje štát, či už priamym poskytovaním týchto služieb, alebo reguláciou spôsobu, akým sa majú tieto služby organizovať, prevádzkovať a spravovať. Pokiaľ ide o riziká pre verejné zdravie alebo trestnú činnosť, ktoré sa môžu spájať s hazardnými hrami, k zníženiu rizík spojených s touto činnosťou môžu prispieť vnútroštátne opatrenia upravujúce organizáciu, prevádzku a správu hazardných hier, ak skutočne sledujú ciele verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(64)

Limit 2 000 EUR alebo jeho ekvivalent v národnej mene, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier, platí bez ohľadu na to, či klient uskutoční jednu transakciu aspoň v tejto výške alebo niekoľko menších transakcií v tejto súhrnnej výške. Na tento účel by poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier mali mať možnosť priradiť transakcie danému klientovi, aj keď ešte neoverili totožnosť klienta, aby dokázali určiť, či a kedy bol dosiahnutý uvedený limit. Poskytovatelia služieb v oblasti hazardných hier by preto mali mať zavedené systémy, ktoré umožňujú priradenie a monitorovanie transakcií pred uplatnením požiadavky vykonať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. V prípade kasín alebo iných fyzických priestorov, kde sa prevádzkujú hazardné hry, môže byť nepraktické overovať totožnosť klienta pri každej transakcii. V takýchto prípadoch by malo byť možné identifikovať klienta a overiť totožnosť klienta pri vstupe do hracích priestorov za predpokladu, že sú zavedené systémy na priraďovanie transakcií uskutočnených v týchto hracích priestoroch vrátane nákupu alebo výmeny hracích žetónov k tomuto klientovi.

(65)

V smernici (EÚ) 2015/849 sa napriek tomu, že sa do určitej miery harmonizovali pravidlá členských štátov súvisiace s povinnosťou identifikácie klientov, nestanovili podrobné pravidlá týkajúce sa postupov, ktoré majú povinné subjekty dodržiavať. Vzhľadom na kľúčový význam tohto aspektu pri predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vhodné v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika zaviesť konkrétnejšie a podrobnejšie ustanovenia o identifikácii klienta a overení jeho totožnosti, či už vo vzťahu k fyzickým, alebo právnickým osobám, právnym zoskupeniam, ako sú trusty, alebo subjektom s právnou spôsobilosťou podľa vnútroštátneho práva.

(66)

Technologický vývoj a pokrok v digitalizácii umožňujú bezpečnú diaľkovú alebo elektronickú identifikáciu a overenie potenciálnych a existujúcich klientov a môžu uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na diaľku. Riešenia identifikácie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (23) umožňujú bezpečné a dôveryhodné spôsoby identifikácie a overenia klientov v prípade potenciálnych i existujúcich klientov a môžu uľahčiť vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na diaľku. Povinné subjekty by mali pri procese identifikácie klienta zohľadniť a akceptovať elektronickú identifikáciu stanovenú v uvedenom nariadení. Použitie takýchto spôsobov identifikácie môže v prípade, že sú zavedené vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, znížiť úroveň rizika na štandardnú alebo nízku. Ak klient nemá takúto elektronickú identifikáciu k dispozícii, napríklad z dôvodu povahy svojho pobytového statusu v danom členskom štáte alebo z dôvodu svojho pobytu v tretej krajine, overenie by sa malo uskutočniť prostredníctvom príslušných kvalifikovaných dôveryhodných služieb.

(67)

S cieľom zabezpečiť, aby rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu bránil vstupu finančných prostriedkov pochádzajúcich z nezákonnej činnosti do finančného systému, by povinné subjekty mali vykonať náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pred nadviazaním obchodných vzťahov s potenciálnymi klientmi, a to v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika. Povinné subjekty by však mali mať možnosť zhromažďovať informácie od potenciálneho klienta pri nadviazaní obchodného vzťahu, aby sa zbytočne neodkladalo zvyčajné vykonávanie podnikateľskej činnosti. Úverové inštitúcie a finančné inštitúcie by mali mať možnosť získať potrebné informácie od potenciálnych klientov po nadviazaní tohto vzťahu za predpokladu, že transakcie sa začnú až po úspešnom ukončení procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(68)

Proces náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa neobmedzuje na identifikáciu a overenie totožnosti klienta. Pred nadviazaním obchodných vzťahov alebo vykonaním príležitostných transakcií by povinné subjekty mali posúdiť aj účel a povahu obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie. Predzmluvné alebo iné informácie o navrhovanom produkte alebo službe, ktoré sa oznámia potenciálnemu klientovi, môžu prispieť k pochopeniu tohto účelu. Povinné subjekty by mali byť vždy schopné jednoznačne posúdiť účel a povahu potenciálneho obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie. Ak ponúkaná služba alebo produkt umožňuje klientom vykonávať rôzne druhy transakcií alebo činností, povinné subjekty by mali získať dostatočné informácie o zámere klienta, pokiaľ ide o využitie tohto vzťahu.

(69)

S cieľom zabezpečiť účinnosť rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by povinné subjekty mali pravidelne preskúmavať informácie získané od svojich klientov v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika. Obchodné vzťahy sa väčšinou vyvíjajú, keďže situácia klienta a činnosti, ktoré vykonáva v rámci obchodného vzťahu, sa časom menia. S cieľom udržať si komplexný prehľad o rizikovom profile klienta a zmysluplne kontrolovať transakcie, by povinné subjekty mali v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika pravidelne preskúmavať informácie získané od svojich klientov. Takéto preskúmavanie by sa malo vykonávať pravidelne, ale malo by sa vykonať aj v prípade zmeny relevantných okolností klienta, keď skutočnosti a informácie poukazujú na možnú zmenu rizikového profilu alebo identifikačných údajov klienta. Na tento účel by mal povinný subjekt zvážiť potrebu preskúmať dokumentáciu klienta v reakcii na podstatné zmeny, ako je napríklad zmena v jurisdikciách, s ktorými sa uskutočňujú transakcie, v hodnote alebo objeme transakcií, na základe žiadostí o nové produkty alebo služby, ktoré sa výrazne odlišujú z hľadiska rizika, alebo na základe zmeny skutočného vlastníctva.

(70)

V súvislosti s opakovanými klientmi, v súvislosti s ktorými sa opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vykonali len nedávno, by malo byť možné splniť opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi splniť získaním jeho potvrdenia, že informácie a dokumenty uchovávané v záznamoch sa nezmenili. Takáto metóda uľahčuje uplatňovanie povinností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v situáciách, keď si je povinný subjekt istý, že informácie týkajúce sa klienta sa nezmenili, keďže je povinnosťou povinných subjektov zabezpečiť, aby prijali primerané opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Vo všetkých prípadoch by sa potvrdenie klienta a akékoľvek zmeny informácií uchovávaných o klientovi mali zaznamenať.

(71)

Povinné subjekty môžu v rámci obchodného vzťahu poskytovať viac ako jeden produkt alebo službu. Za uvedených okolností sa požiadavka pravidelne aktualizovať informácie, údaje a dokumenty nezameriava na konkrétny produkt alebo službu, ale na obchodný vzťah ako celok. Je na povinných subjektoch, aby v rámci celej škály poskytovaných produktov alebo služieb posúdili, či sa zmenili relevantné okolnosti klienta alebo či sú splnené iné podmienky vedúce k aktualizácii náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a aby pristúpili k preskúmaniu dokumentácie klienta vo vzťahu k obchodnému vzťahu ako celku.

(72)

Povinné subjekty by takisto mali zriadiť monitorovací systém na odhaľovanie transakcií, ktoré by mohli vyvolať podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. S cieľom zabezpečiť účinnosť monitorovania transakcií by monitorovacia činnosť povinných subjektov mala v zásade zahŕňať všetky služby a produkty ponúkané klientom a všetky transakcie, ktoré povinný subjekt vykonáva v mene klienta alebo ktoré klientovi ponúka. Nie všetky transakcie sa však musia kontrolovať individuálne. Intenzita monitorovania by mala rešpektovať prístup založený na hodnotení rizika a mala by byť navrhnutá na základe presných a relevantných kritérií, pričom by sa mala zohľadniť najmä charakteristika klientov a úroveň rizika, ktorá je s nimi spojená, ponúkané produkty a služby a dotknuté krajiny alebo geografické oblasti. Úrad AMLA by mal vypracovať usmernenia s cieľom zabezpečiť, aby intenzita monitorovania obchodných vzťahov a transakcií bola primeraná a úmerná úrovni rizika.

(73)

Ukončením obchodného vzťahu, ak nie je možný súlad s opatreniami náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, sa znižuje vystavenie povinného subjektu rizikám, aké predstavujú možné zmeny v profile klienta. V niektorých situáciách by však k ukončeniu nemalo dôjsť vzhľadom na ciele verejného záujmu. Platí to napríklad v prípade zmlúv o životnom poistení, keď by povinné subjekty mali v prípade potreby ako alternatívu ukončenia prijať opatrenia na zmrazenie obchodného vzťahu, ktoré by zahŕňalo zákaz akýchkoľvek ďalších služieb tomuto klientovi a pozastavenie vyplatenia oprávnených osôb dovtedy, kým nebude možné splniť opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Okrem toho si niektoré produkty a služby vyžadujú, aby povinný subjekt naďalej držal alebo prijímal finančné prostriedky klienta v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366, napríklad v súvislosti s požičiavaním, platobnými účtami alebo prijímaním vkladov. Nemalo by sa to však považovať za prekážku z hľadiska požiadavky ukončiť obchodný vzťah, čo možno dosiahnuť tak, že sa pre klienta nebudú vykonávať žiadne transakcie ani činnosti.

(74)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia by mal mať úrad AMLA za úlohu vypracovať návrh regulačných technických predpisov o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V týchto regulačných technických predpisoch by sa mal stanoviť minimálny súbor informácií, ktoré majú povinné subjekty získať na účely nadviazania nových obchodných vzťahov s klientmi alebo posúdenia prebiehajúcich obchodných vzťahov, podľa úrovne rizika spojeného s každým klientom. Návrh regulačných technických predpisov by mal okrem toho byť dostatočne jasný, aby účastníci trhu mohli vyvíjať bezpečné, prístupné a inovatívne spôsoby overovania totožnosti klientov a vykonávania náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to aj na diaľku, pričom by sa mala dodržiavať zásada technologickej neutrality. Uvedené osobitné úlohy sú v súlade s úlohou a zodpovednosťou úradu AMLA, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/1620.

(75)

Harmonizáciou opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa prispeje k dosiahnutiu konzistentného a konzistentne účinného chápania rizík spojených s existujúcim alebo potenciálnym klientom bez ohľadu na to, kde v Únii bol obchodný vzťah nadviazaný. Uvedenou harmonizáciou by sa malo takisto zabezpečiť, aby povinné subjekty nepoužívali informácie získané pri vykonávaní náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri postupoch znižovania rizík, čo môže viesť k obchádzaniu iných právnych povinností, najmä povinností stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ (24) alebo smernici (EÚ) 2015/2366, a to bez dosiahnutia cieľov Únie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na umožnenie riadneho dohľadu nad dodržiavaním požiadaviek náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi je dôležité, aby povinné subjekty viedli záznamy o vykonaných činnostiach a získaných informáciách v rámci procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bez ohľadu na to, či medzi nimi vznikol nový obchodný vzťah, a bez ohľadu na to, či po zamietnutí vzniku takéhoto vzťahu predložili hlásenie o podozrivej transakcii. Ak sa povinný subjekt rozhodne, že s potenciálnym klientom nenadviaže obchodný vzťah, alebo ukončí existujúci obchodný vzťah, odmietnutie vykonať príležitostnú transakciu alebo uplatniť alternatívne opatrenia na ukončenie obchodného vzťahu, záznamy o náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by mali obsahovať dôvody takéhoto rozhodnutia. To dozorným orgánom umožní posúdiť, či povinné subjekty vhodne nastavili svoje postupy náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a to, ako sa vyvíja vystavenie subjektu riziku, a takisto to pomôže pri získavaní štatistických dôkazov o uplatňovaní pravidiel náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi povinnými subjektmi v celej Únii.

(76)

Prístup na preskúmanie existujúcich klientov v súčasnom rámci v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu už je založený na hodnotení rizika. Vzhľadom na vyššie riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu spojené s určitými sprostredkovateľskými štruktúrami by však tento prístup nemusel umožniť včasné odhalenie a posúdenie rizík. Preto je dôležité zabezpečiť, aby sa pravidelne monitorovali aj jasne špecifikované kategórie existujúcich klientov.

(77)

Riziko je svojou povahou premenlivé a možné riziko môžu zvýšiť alebo znížiť premenné, či už samotné, alebo ich kombinácie, a tak ovplyvniť primeranú úroveň preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

(78)

V situáciách s nízkym rizikom by povinné subjekty mali mať možnosť uplatňovať opatrenia zjednodušenej náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Neznamená to výnimku z ich uplatňovania alebo absenciu opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ide skôr o zjednodušený alebo obmedzený súbor kontrolných opatrení, ktoré by sa však mali týkať všetkých zložiek štandardného postupu náležitej starostlivosti. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika by povinné subjekty mali mať napriek tomu možnosť znížiť frekvenciu alebo intenzitu kontrol svojich klientov alebo transakcií, alebo sa spoliehať na primerané predpoklady, pokiaľ ide o účel obchodného vzťahu alebo použitie jednoduchých produktov. V regulačných technických predpisoch týkajúcich sa náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by sa mali stanoviť osobitné zjednodušené opatrenia, ktoré môžu povinné subjekty uplatniť v prípade situácií s nižším rizikom identifikovaných v posúdení rizika na úrovni Únie, ktoré vykonáva Komisia. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov by mal úrad AMLA náležite zohľadniť zachovanie sociálneho a finančného začlenenia.

(79)

Malo by sa uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov by mali byť zistené pravidelným uplatňovaním opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, existujú prípady, keď sa vyžadujú obzvlášť prísne postupy identifikácie a overovania klientov. Preto treba stanoviť podrobné pravidlá pre takéto opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti vrátane osobitných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti v prípade cezhraničných korešpondenčných vzťahov.

(80)

Cezhraničné korešpondenčné vzťahy s respondentskou inštitúciou z tretej krajiny sa vyznačujú pretrvávajúcim a opakujúcim sa charakterom. Okrem toho nie všetky cezhraničné korešpondenčné bankové služby predstavujú rovnakú úroveň rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Intenzita opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti by sa preto mala určovať uplatnením zásad prístupu založeného na hodnotení rizika. Prístup založený na hodnotení rizika by sa však nemal uplatňovať pri interakcii s respondentskými inštitúciami z tretej krajiny, ktoré nemajú fyzickú prítomnosť v mieste, kde sú založené, ani s neregistrovanými alebo nelicencovanými subjektmi poskytujúcimi služby kryptoaktív. Vzhľadom na vysoké riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s fiktívnymi inštitúciami by sa úverové inštitúcie a finančné inštitúcie mali zdržať akýchkoľvek korešpondenčných vzťahov s takýmito fiktívnymi inštitúciami, ako aj s partnermi v tretích krajinách, ktoré fiktívnym inštitúciám umožňujú využívať svoje účty. S cieľom zabrániť zneužívaniu finančného systému Únie na poskytovanie neregulovaných služieb by poskytovatelia služieb kryptoaktív mali takisto zaručiť, aby sa ich účty nepoužívali na vnorené burzy, a mali by mať zavedené politiky a postupy na odhaľovanie akéhokoľvek takéhoto pokusu.

(81)

V súvislosti s výkonom svojej funkcie dohľadu môžu orgány dohľadu identifikovať situácie, keď porušovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu respondentskými inštitúciami z tretích krajín alebo nedostatky v ich vykonávaní požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu predstavujú riziká pre finančný systém Únie. S cieľom zmierniť tieto riziká by mal mať úrad AMLA možnosť adresovať úverovým inštitúciám a finančným inštitúciám v Únii odporúčania, aby ich informoval o svojich stanoviskách k nedostatkom týchto respondentských inštitúcií z tretích krajín. Uvedené odporúčania by sa mali vydať, ak sa úrad AMLA a orgány dohľadu nad finančnými subjektmi v Únii zhodnú na tom, že porušenia a nedostatky v respondentských inštitúciách z tretích krajín môžu mať vplyv na riziko, akému sú vystavené korešpondenčné vzťahy úverových inštitúcií a finančných inštitúcií v Únii, za predpokladu, že respondentská inštitúcia z tretej krajiny a jej orgán dohľadu mali možnosť vyjadriť svoje stanoviská. S cieľom zachovať dobré fungovanie finančného systému Únie by mali úverové inštitúcie a finančné inštitúcie na základe odporúčaní úradu AMLA prijať primerané opatrenia okrem iného tým, že sa zdržia nadviazania korešpondenčného vzťahu alebo jeho pokračovania, pokiaľ nemôžu zaviesť dostatočné zmierňujúce opatrenia na riešenie rizík, aké tento korešpondenčný vzťah predstavuje.

(82)

V súvislosti s opatreniami zvýšenej náležitej starostlivosti získanie súhlasu od vrcholového manažmentu na nadviazanie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie súhlasu od predstavenstva. Udeliť takýto súhlas by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné vedomosti o vystavení subjektu riziku spojenému s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu a ktorá je na dostatočne vysokej riadiacej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie subjektu riziku.

(83)

S cieľom ochrániť riadne fungovanie finančného systému Únie pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty na identifikáciu tretích krajín, ktorých nedostatky v rámci vlastných vnútroštátnych režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu predstavujú hrozbu pre integritu vnútorného trhu Únie. Premenlivá povaha hrozieb prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z krajín mimo Únie, čomu napomáha neustály vývoj technológií a prostriedkov, ktoré majú páchatelia trestných činov k dispozícii, si vyžaduje, aby sa vykonávali rýchle a nepretržité úpravy právneho rámca, pokiaľ ide o tretie krajiny, a to v snahe efektívne riešiť existujúce riziká a predchádzať vzniku nových. Komisia by mala ako základ svojho posudzovania zohľadňovať informácie od medzinárodných organizácií a subjektov stanovujúcich normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú verejné vyhlásenia skupiny FATF, vzájomné hodnotenie alebo podrobné hodnotiace správy či zverejnené nadväzujúce správy, a mala by podľa potreby prispôsobovať svoje posúdenia zmenám, ktoré sú v nich uvedené. Komisia by mala konať do 20 dní od zistenia nedostatkov v režime tretej krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré ohrozujú integritu vnútorného trhu Únie.

(84)

Tretie krajiny, ktoré sú „predmetom výzvy na prijatie opatrení“ vydanej príslušným medzinárodným subjektom stanovujúcim normy, konkrétne skupinou FATF, vykazujú vo svojich právnych a inštitucionálnych rámcoch v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v ich vykonávaní závažné strategické nedostatky pretrvávajúcej povahy, ktoré môžu predstavovať vysoké riziko pre finančný systém Únie. Pretrvávajúca povaha uvedených závažných strategických nedostatkov, ktorá je odrazom nedostatočného záväzku alebo neustáleho zlyhávania pri ich riešení treťou krajinou, svedčí o zvýšenej úrovni hrozby pochádzajúcej z týchto tretích krajín, čo si vyžaduje účinnú, jednotnú a harmonizovanú zmierňujúcu reakciu na úrovni Únie. Od povinných subjektov by sa preto malo vyžadovať uplatňovanie celého súboru dostupných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti na príležitostné transakcie a obchodné vzťahy, ktoré zahŕňajú tieto vysokorizikové tretie krajiny, s cieľom riadiť a zmierňovať podkladové riziká. Okrem toho vysoká úroveň rizika odôvodňuje uplatňovanie dodatočných osobitných protiopatrení, či už na úrovni povinných subjektov, alebo zo strany členských štátov. Takýmto prístupom by sa zabránilo rozdielom pri určovaní príslušných protiopatrení, ktoré by celý finančný systém Únie vystavili rizikám. Ak členské štáty zistia osobitné riziká, ktoré nie sú zmierňované, mali by mať možnosť uplatniť dodatočné protiopatrenia, pričom by o tom mali informovať Komisiu. Ak sa Komisia domnieva, že uvedené riziká sú relevantné pre vnútorný trh, mala by mať možnosť aktualizovať relevantný delegovaný akt tak, aby zahŕňal potrebné dodatočné protiopatrenia na zmiernenie týchto rizík. Ak sa Komisia domnieva, že tieto protiopatrenia nie sú potrebné a narúšajú riadne fungovanie vnútorného trhu Únie, mala by byť splnomocnená rozhodnúť o ukončení daného protiopatrenia členským štátom. Pred začatím postupu na účely takéhoto rozhodnutia by Komisia mala dotknutému členskému štátu poskytnúť možnosť predložiť k domnienke Komisie svoje stanovisko. Užitočné informácie pri určovaní vhodných protiopatrení môže Komisii poskytnúť úrad AMLA vzhľadom na svoje technické odborné znalosti.

(85)

Nedostatky pri dodržiavaní právneho aj inštitucionálneho rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a jeho vykonávaní v tretích krajinách, ktoré sú predmetom „zvýšeného monitorovania“ skupinou FATF, môžu zneužiť páchatelia trestných činov. To môže predstavovať riziko pre finančný systém Únie a toto riziko treba riadiť a zmierňovať. Záväzok uvedených tretích krajín riešiť zistené nedostatky, hoci aj bez odstránenia rizika, odôvodňuje menej prísnu zmierňujúcu reakciu ako v prípade vysokorizikových tretích krajín. Ak sa takéto tretie krajiny zaviažu riešiť zistené nedostatky, povinné subjekty by mali pri styku s fyzickými osobami alebo právnymi subjektmi usadenými v týchto tretích krajinách uplatňovať na príležitostné transakcie a obchodné vzťahy opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti prispôsobené špecifickým nedostatkom zisteným v každej tretej krajine. Takéto podrobné určenie opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, ktoré sa majú uplatňovať, by v súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika takisto zabezpečilo úmernosť opatrení úrovni rizika. Na zabezpečenie takéhoto jednotného a primeraného prístupu by Komisia mala mať možnosť určiť, ktoré špecifické opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti sú potrebné na zmiernenie rizík špecifických pre danú krajinu. Užitočné informácie pri určovaní vhodných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti môže Komisii poskytnúť úrad AMLA vzhľadom na svoje technické odborné znalosti.

(86)

Krajiny, ktoré skupina FATF verejne neidentifikovala ako krajiny, ktoré sú predmetom výziev na prijatie opatrení alebo zvýšeného monitorovania, môžu napriek tomu predstavovať osobitnú a vážnu hrozbu pre integritu finančného systému Únie, čo by mohlo byť buď z dôvodu nedostatkov v dodržiavaní súladu s predpismi alebo závažných strategických nedostatkov pretrvávajúcej povahy vo svojom režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. S cieľom zmierniť uvedené špecifické riziká, ktoré nemožno zmierniť prostredníctvom opatrených uplatniteľných na krajiny so závažnými strategickými nedostatkami alebo krajiny s nedostatkami v dodržiavaní súladu s predpismi, by Komisia mala mať za výnimočných okolností možnosť prijať opatrenia, a to tak, že identifikuje takéto tretie krajiny na základe jasného súboru kritérií a s podporou úradu AMLA. Podľa úrovne rizika pre finančný systém Únie by Komisia mala vyžadovať uplatňovanie buď všetkých opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti a protiopatrení špecifických pre danú krajinu v súvislosti s vysokorizikovými tretími krajinami, alebo opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti špecifickej pre danú krajinu v súvislosti s tretími krajinami s nedostatkami v dodržiavaní súladu s predpismi.

(87)

S cieľom zabezpečiť jednotnú identifikáciu tretích krajín, ktoré predstavujú osobitnú a vážnu hrozbu pre finančný systém Únie, pričom neboli verejne identifikované skupinou FATF ako krajiny, ktoré sú predmetom výziev na prijatie opatrení alebo zvýšeného monitorovania, by Komisia mala mať možnosť stanoviť prostredníctvom vykonávacieho aktu metodiku identifikácie takýchto tretích krajín za výnimočných okolností.. Uvedená metodika by mala zahŕňať najmä to, ako sa majú posudzovať kritériá, a proces interakcie s takýmito tretími krajinami a účasti členských štátov a úradu AMLA na prípravných fázach tejto identifikácie.

(88)

Vzhľadom na to, že v rámcoch tretích krajín identifikovaných podľa tohto nariadenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo v ich vykonávaní by mohli nastať zmeny napríklad v dôsledku záväzku krajiny riešiť zistené nedostatky alebo v dôsledku prijatia príslušných opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na ich riešenie, ktoré by mohli zmeniť povahu a úroveň súvisiacich rizík, by Komisia mala pravidelne preskúmavať určenie uvedených špecifických opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, aby sa zabezpečilo, že zostanú úmerné a primerané.

(89)

Potenciálne vonkajšie hrozby pre finančný systém Únie nepochádzajú len z tretích krajín, ale môžu sa vyskytnúť aj v súvislosti s osobitnými rizikovými faktormi vo vzťahu ku klientovi alebo s produktmi, so službami, s transakciami alebo distribučnými kanálmi, ktoré sa pozorujú v súvislosti s konkrétnou geografickou oblasťou mimo Únie. Preto treba identifikovať trendy, riziká a metódy v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým môžu byť vystavené povinné subjekty Únie. Úrad AMLA má najlepšie predpoklady na odhaľovanie akýchkoľvek nových typológií prania špinavých peňazí a financovania terorizmu z krajín mimo Únie a na monitorovanie ich vývoja v záujme poskytovania usmernení povinným subjektom Únie o potrebe uplatňovania opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti zameraných na zmiernenie takýchto rizík.

(90)

Vzťahy s jednotlivcami, ktorí zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie v rámci Únie alebo na medzinárodnej úrovni, a najmä s jednotlivcami z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia, by mohli vystaviť finančný sektor závažným rizikám týkajúcim sa dobrej povesti a právnym rizikám. Potreba venovať osobitnú pozornosť takýmto osobám a uplatňovať primerané opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o osoby, ktoré sú alebo boli poverené významnými verejnými funkciami, a vysokopostavených predstaviteľov medzinárodných organizácií, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím v boji proti korupcii. Preto treba spresniť opatrenia, ktoré by povinné subjekty mali uplatňovať v súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s politicky exponovanými osobami. S cieľom uľahčiť prístup založený na hodnotení rizika by mal byť úrad AMLA poverený vydaním usmernení k posudzovaniu úrovne rizík spojených s konkrétnou kategóriou politicky exponovaných osôb, ich rodinnými príslušníkmi alebo osobami známymi ako blízke osoby.

(91)

Riziká spojené s osobami, ktoré sú alebo boli poverené významnými verejnými funkciami, sa neobmedzujú na vnútroštátnu úroveň, ale môžu sa vyskytovať aj na regionálnej a/alebo komunálnej úrovni. Na miestnej úrovni to platí najmä v prípade husto osídlených oblastí, ako sú mestá, ktoré spoločne s regionálnou úrovňou často spravujú značné verejné finančné prostriedky a prístup ku kritickým službám alebo povoleniam, čo vedie k riziku korupcie a súvisiaceho prania špinavých peňazí. Je preto potrebné zahrnúť do kategórie osôb, ktoré sú alebo boli poverené významnými verejnými funkciami, vedúcich predstaviteľov regionálnych a miestnych orgánov vrátane združení obcí a metropolitných regiónov s najmenej 50 000 obyvateľmi. Zároveň by sa malo uznať, že členské štáty sa geografickým a administratívnym usporiadaním výrazne líšia a členské štáty by mali mať možnosť vo vhodných prípadoch stanoviť nižší limit, aby sa z hľadiska rizika zahrnuli relevantné miestne orgány. Ak sa členské štáty rozhodnú stanoviť nižšie limity, mali by ich oznámiť Komisii.

(92)

Rizikám korupcie a súvisiaceho prania špinavých peňazí môžu byť vystavení aj členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podnikov pod kontrolou štátnych alebo regionálnych či miestnych orgánov. Takéto riziká sú obzvlášť naliehavé v prípade riadiacich pracovníkov vrcholového manažmentu podnikov pod kontrolou štátu vzhľadom na objem rozpočtu takýchto podnikov a spravované finančné prostriedky. Riziká môžu vzniknúť aj v súvislosti s väčšími podnikmi pod kontrolou regionálnych a miestnych orgánov. V dôsledku toho by sa riadiaci pracovníci vrcholového manažmentu podnikov pod kontrolou regionálnych alebo miestnych orgánov mali považovať za politicky exponované osoby, ak sa tieto podniky klasifikujú ako stredne veľké alebo veľké podniky, resp. skupiny v zmysle vymedzenia v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (25). Vzhľadom na geografické a administratívne organizačné rozdiely a právomoci a povinnosti spojené s týmito podnikmi a riadiacimi pracovníkmi ich vrcholového manažmentu by však členské štáty mali mať možnosť na základe rizika rozhodnúť o stanovení nižšieho limitu pre ročný obrat. V takomto prípade by členské štáty mali o uvedenom rozhodnutí informovať Komisiu.

(93)

Na identifikáciu politicky exponovaných osôb v Únii by mali členské štáty vydávať zoznamy uvádzajúce konkrétne funkcie, ktoré sa podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení považujú za významné verejné funkcie. Členské štáty by mali požiadať každú medzinárodnú organizáciu akreditovanú na svojom území, aby vydala a aktualizovala zoznam významných verejných funkcií v danej medzinárodnej organizácii. Komisia by mala byť poverená vypracovaním a vydaním zoznamu osôb poverených významnými verejnými funkciami v inštitúciách alebo orgánoch Únie, ktorý by platil v celej Únii. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup k identifikácii a oznamovaniu významných verejných funkcií by Komisia mala mať možnosť stanoviť prostredníctvom vykonávacieho aktu formát oznámení členských štátov, a mala by byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa doplnia kategórie významných verejných funkcií určené týmto nariadením, ak sú spoločné vo všetkých členských štátoch.

(94)

Ak už klienti nie sú poverení významnou verejnou funkciou, stále môžu predstavovať zvýšené riziko napríklad z dôvodu neformálneho vplyvu, ktorý by mohli naďalej uplatňovať, alebo preto, že ich predchádzajúca funkcia je prepojená so súčasnou funkciou. Je nevyhnutné, aby povinné subjekty zohľadnili tieto pretrvávajúce riziká a uplatňovali jedno alebo viacero opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, až kým sa nedospeje k záveru, že títo jednotlivci už nepredstavujú žiadne ďalšie riziko, ale v každom prípade najmenej 12 mesiacov od momentu, keď prestali byť poverení významnou verejnou funkciou.

(95)

Poisťovne často nemajú klientske vzťahy s oprávnenými osobami poistných zmlúv. Mali by však vedieť identifikovať prípady vyššieho rizika, napríklad keď výnosy zo zmluvy čerpá politicky exponovaná osoba. Na určenie toho, či je to tak, by poistná zmluva mala obsahovať primerané opatrenia na identifikáciu oprávnenej osoby, ako keby táto osoba bola novým klientom. Malo by byť možné prijať takéto opatrenia v čase vyplatenia alebo v čase postúpenia poistnej zmluvy, ale nie neskôr.

(96)

Na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu možno zneužiť blízke súkromné a profesionálne vzťahy. Z tohto dôvodu by sa opatrenia týkajúce sa politicky exponovaných osôb mali vzťahovať aj na ich rodinných príslušníkov a osoby známe ako blízke osoby. Riadna identifikácia rodinných príslušníkov a osôb známych ako blízke osoby môže závisieť od sociálno-ekonomickej a kultúrnej štruktúry krajiny politicky exponovanej osoby. V tejto súvislosti by malo byť úlohou úradu AMLA vydať usmernenia ku kritériám, ktoré sa majú používať na identifikáciu osôb, ktoré by sa mali považovať za blízke osoby.

(97)

Vzťahy s rodinnými príslušníkmi, ktorých by mohli politicky exponované osoby zneužiť, nezahŕňajú len vzťahy s rodičmi a potomkami, ale môže zahŕňať aj vzťahy so súrodencami. Týka sa to najmä kategórií politicky exponovaných osôb, ktoré zastávajú vysoké funkcie v ústrednej štátnej správe. Vzhľadom na rôzne existujúce sociálno-ekonomické a kultúrne štruktúry na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mohli mať vplyv na možné zneužívanie súrodeneckých vzťahov, by však členské štáty mali mať možnosť uplatniť širší rozsah, aby sa ako rodinní príslušníci politicky exponovaných osôb označili aj súrodenci, s cieľom primerane zmierniť riziko zneužitia týchto vzťahov. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento širší rozsah, mali by Komisii oznámiť jeho podrobnosti.

(98)

Požiadavky týkajúce sa politicky exponovaných osôb, ich rodinných príslušníkov a osôb známych ako blízke osoby sú svojou povahou preventívne, nie trestnoprávne, a nemali by sa vykladať ako naznačujúce, že politicky exponované osoby, ich rodinní príslušníci alebo im blízke osoby sú zapojené do trestnej činnosti. Odmietnutie obchodného vzťahu s osobou výlučne na základe jej označenia za politicky exponovanú osobu alebo za rodinného príslušníka takejto osoby alebo osobu známu ako blízka osoba je v rozpore s literou a duchom tohto nariadenia.

(99)

Vzhľadom na zraniteľnosť systémov udeľovania povolení na pobyt investorom voči praniu špinavých peňazí, daňovej trestnej činnosti, korupcii a obchádzaniu cielených finančných sankcií ako aj potenciálnym významným bezpečnostným hrozbám pre Úniu ako celok je vhodné, aby povinné subjekty vykonávali minimálne osobitnú zvýšenú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a v rámci týchto systémov žiadajú o práva na pobyt v členskom štáte.

(100)

Poskytovanie personalizovaných služieb správy aktív fyzickým osobám s veľkým objemom majetku by mohlo vystaviť úverové inštitúcie, finančné inštitúcie alebo poskytovateľov služieb trustov a služieb pre obchodné spoločnosti osobitným rizikám vrátane tých, ktoré vyplývajú zo zložitej a často personalizovanej povahy takýchto služieb. Je preto potrebné upresniť súbor opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti, ktoré by sa mali uplatňovať minimálne vtedy, ak sa takéto obchodné vzťahy uznajú za vysokorizikové z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Pri určovaní, či má klient v držbe aktíva v hodnote aspoň 50 000 000 EUR alebo jej ekvivalent v národnej alebo cudzej mene, sa zohľadňujú finančné a investovateľné aktíva vrátane peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov bez ohľadu na to, či sú držané ako vklady, alebo v sporiacich produktoch, ako aj investície, ako sú akcie, dlhopisy a podielové fondy, aj keď sú držané na základe dlhodobých zmlúv s týmto povinným subjektom. Okrem toho by sa mala zohľadniť hodnota nehnuteľných aktív klienta s výnimkou jeho súkromného bydliska. Na účely tohto určenia nemusia úverové inštitúcie, finančné inštitúcie alebo poskytovatelia služieb trustov a služieb pre obchodné spoločnosti vykonať ani požadovať presný výpočet celkového majetku klienta. Takéto subjekty by skôr mali prijať opatrenia na určenie, či má klient v držbe aktíva v hodnote aspoň 50 000 000 EUR alebo jej ekvivalent v národnej alebo cudzej mene vo finančných, investovateľných alebo nehnuteľných aktívach.

(101)

S cieľom vyhnúť sa opakovaným postupom identifikácie klienta je vhodné s výhradou vhodných záruk umožniť povinným subjektom, aby využili informácie o klientovi zhromaždené inými povinnými subjektmi. Ak povinný subjekt využíva iný povinný subjekt, konečná zodpovednosť za náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi by mala zostať na povinnom subjekte, ktorý sa rozhodne využiť náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi vykonanú iným povinným subjektom. Povinný subjekt, ktorého informácie sa využili, by mal ďalej niesť zodpovednosť za dodržanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vrátane požiadavky nahlasovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy.

(102)

Zavedenie harmonizovaných požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej Únii, a to aj pokiaľ ide o celoskupinové politiky a postupy, výmenu informácií a ich vzájomné využívanie, umožňuje povinným subjektom pôsobiacim v rámci skupiny maximálne využívať systémy zavedené v rámci tejto skupiny v situáciách, ktoré sa týkajú tých istých klientov. Uvedené pravidlá umožňujú nielen jednotne a efektívne uplatňovať pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v celej skupine, ale tiež profitovať na úrovni skupiny z úspor z rozsahu napríklad tým, že sa povinným subjektom v rámci skupiny umožní využívať výsledky procesov, ktoré prijali iné povinné subjekty v rámci skupiny s cieľom dodržať svoje požiadavky na identifikáciu a overovanie klientov.

(103)

Aby využívanie opatrení vykonávaných treťou stranou fungovalo efektívne, je potrebné objasniť podmienky, za akých možno takto tretiu stranu využívať. Úlohou úradu AMLA by malo byť vypracovať usmernenia k podmienkam, za akých možno využívať tretie strany, ako aj k úlohám a povinnostiam príslušných strán. Aby sa v celej Únii zabezpečil jednotný dohľad nad postupmi využívania tretích strán, v uvedených usmerneniach by sa malo objasniť aj to, ako by orgány dohľadu mali zohľadňovať takéto postupy a overovať dodržiavanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v prípade, že sa povinné subjekty rozhodnú tieto postupy využiť.

(104)

Koncepcia skutočného vlastníctva bola zavedená s cieľom zvýšiť transparentnosť zložitých podnikových štruktúr. Potreba prístupu k presným, aktuálnym a primeraným informáciám o konečnom užívateľovi výhod je kľúčovým faktorom na vysledovanie páchateľov trestnej činnosti, ktorí by inak mohli ukryť svoju totožnosť za takéto neprehľadné štruktúry. Od členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje zabezpečiť, aby podnikateľské aj iné právne subjekty, ako aj účelovo zriadené trusty a iné podobné právne zoskupenia získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve. Stupeň transparentnosti stanovený členskými štátmi sa však líši. Pravidlá sa vykladajú rôzne, čo vedie k rozdielnym metódam identifikácie konečných užívateľov výhod daného právneho subjektu alebo právneho zoskupenia. Príčinou sú okrem iného nejednotné metodiky výpočtu nepriameho vlastníctva právneho subjektu alebo právneho zoskupenia a rozdiely medzi právnymi systémami členských štátov. To bráni transparentnosti, ktorej dosiahnutie bolo zámerom. Je preto potrebné objasniť pravidlá v záujme dosiahnutia jednotného vymedzenia pojmu „konečný užívateľ výhod“ a jeho uplatňovania na celom vnútornom trhu.

(105)

Uplatňovanie pravidiel identifikácie skutočného vlastníctva právnych subjektov, ako aj právnych zoskupení môže nastoliť otázky ohľadom vykonávania, ak príslušné zainteresované strany narazia na konkrétne prípady, najmä príklady zložitých podnikových štruktúr, keď koexistujú kritéria vlastníckeho podielu a kontroly, alebo pri identifikácii nepriameho vlastníctva alebo kontroly. S cieľom podporiť uplatňovanie uvedených pravidiel právnymi subjektmi, správcami alebo osobami zastávajúcimi rovnocennú pozíciu v podobných právnych zoskupeniach a povinnými subjektmi a v súlade s cieľom harmonizácie tohto nariadenia by malo byť možné, aby Komisia prijala usmernenia, v ktorých sa stanoví, ako by sa mali uplatňovať pravidlá identifikácie konečných užívateľov výhod v rôznych scenároch, a to aj pomocou ilustračných príkladov.

(106)

Zmysluplná identifikácia konečných užívateľov výhod si vyžaduje, aby sa určilo, či sa kontrola vykonáva inými spôsobmi. Určenie existencie vlastníckeho podielu alebo kontroly prostredníctvom vlastníckeho podielu je nevyhnutné, no nestačí ani nevylučuje potrebu kontrol na určenie konečných užívateľov výhod. Pri posúdení, či nejaká fyzická osoba vykonáva kontrolu inými spôsobmi, nejde o následný krok, ktorý sa má vykonať len vtedy, ak nemožno určiť vlastnícky podiel. Tieto dve posúdenia, a to existencia vlastníckeho podielu alebo kontrola prostredníctvom vlastníckeho podielu a kontrola inými spôsobmi, by sa mali vykonávať súbežne.

(107)

Skutočné vlastníctvo podnikateľského subjektu vzniká vo všeobecnosti na základe vlastníctva 25 % alebo viac podielov alebo hlasovacích práv alebo iného vlastníckeho podielu. Vlastnícky podiel by mali zahŕňať kontrolné práva aj práva, ktoré sú významné z hľadiska získania istého prospechu, ako je právo na podiel na zisku alebo na iné interné zdroje alebo likvidačný zostatok. Mohli by však nastať situácie, keď je riziko zneužitia niektorých kategórií podnikateľských subjektov na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu vyššie, napríklad ak tieto podnikateľské subjekty pôsobia v konkrétnych rizikovejších sektoroch. V takýchto situáciách sú potrebné opatrenia na zvýšenie transparentnosti, aby sa páchatelia trestnej činnosti odradili od založenia alebo infiltrácie uvedených subjektov, či už prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva, alebo kontroly. S cieľom zabezpečiť, že Únia je schopná primerane zmierniť takéto rozmanité úrovne rizika, je potrebné splnomocniť Komisiu, aby identifikovala uvedené kategórie podnikateľských subjektov by sa mali vzťahovať nižšie limity z hľadiska vlastníctva. Na tento účel by členské štáty mali Komisiu informovať, keď určia, ktoré kategórie podnikateľských subjektov sú vystavené vyšším rizikám z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. V uvedených oznámeniach by malo byť možné, aby členské štáty uviedli aj nižší limit z hľadiska vlastníctva, ktorý podľa nich dokáže tieto riziká zmierniť. Takáto identifikácia by mala byť prebiehať priebežne a mala by vychádzať z výsledkov posudzovania rizík na úrovni Únie a vnútroštátneho posúdenia rizika, ako aj z príslušných analýz a správ vypracovaných úradom AMLA, Europolom alebo inými orgánmi Únie, ktoré sa podieľajú na predchádzaní praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovaní a stíhaní. Tento nižší limit by mal byť dostatočne nízky, aby sa zmiernili vyššie riziká zneužitia podnikateľských subjektov na účely trestnej činnosti. Na tento účel by sa tento nižší limit vo všeobecnosti nemal stanoviť na viac ako 15 % podielov alebo hlasovacích práv alebo iného vlastníckeho podielu. V niektorých prípadoch však na základe posúdenia zohľadňujúceho mieru rizika môže byť na riešenie zistených rizík vhodnejší vyšší limit. V týchto prípadoch by Komisia mala mať možnosť stanoviť limit medzi 15 % a 25 % vlastníckeho podielu.

(108)

Viacvrstvové vlastnícke a kontrolné štruktúry svojou komplexnou povahou sťažujú identifikáciu konečných užívateľov výhod. Pojem „vlastnícka alebo kontrolná štruktúra“ má za cieľ vystihnúť stav, keď je právny subjekt v nepriamom vlastníctve alebo pod nepriamou kontrolou alebo keď je právne zoskupenie pod nepriamou kontrolou na základe vzťahov, ktoré existujú medzi právnymi subjektmi alebo zoskupeniami na viacerých úrovniach. V záujme jednotného prístupu na celom vnútornom trhu je potrebné objasniť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na tieto situácie. Na tento účel je potrebné súčasne posúdiť, či má nejaká fyzická osoba v podnikateľskom subjekte priamy alebo nepriamy podiel alebo hlasovacie práva alebo iný vlastnícky podiel v rozsahu 25 % alebo viac a či má nejaká fyzická osoba kontrolu nad priamym podielnikom s podielmi alebo hlasovacími právami alebo iným vlastníckym podielom v rozsahu 25 % alebo viac. V prípade nepriameho vlastníctva podielov by sa koneční užívatelia výhod mali identifikovať vynásobením podielov v reťazci vlastníctva. Na tento účel by sa mali spočítať všetky podiely, ktoré priamo alebo nepriamo vlastní tá istá fyzická osoba. Vyžaduje si to, aby sa zohľadnili podiely na každej úrovni vlastníctva. Ak 25 % podielov alebo hlasovacích práv alebo iného vlastníckeho podielu v podnikateľskom subjekte vlastní podielnik, ktorý je právnym subjektom iným ako podnikateľský subjekt, skutočné vlastníctvo by sa malo určiť so zreteľom na konkrétnu štruktúru podielnika a tiež na to, či nad ním vykonáva kontrolu nejaká fyzická osoba iným spôsobmi.

(109)

Identifikácia konečného užívateľa výhod podnikateľského subjektu v situáciách, keď sú podiely podnikateľského subjektu držané v právnom zoskupení alebo sú v držbe nadácie alebo podobného právneho subjektu, by mohla byť náročnejšia vzhľadom na odlišnú povahu a kritériá identifikácie skutočného vlastníctva právnych subjektov a právnych zoskupení. Preto je potrebné stanoviť jasné pravidlá na riešenie uvedených situácií viacvrstvovej štruktúry. V takýchto prípadoch by mali byť konečnými užívateľmi výhod podnikateľského subjektu, ktorého podiely sú držané v právnom zoskupení alebo sú v držbe nadácie, všetci skutoční vlastníci právneho zoskupenia alebo podobného právneho subjektu, ako je nadácia.

(110)

Na zabezpečenie jednotného uplatňovania pravidiel na celom vnútornom trhu je potrebné spoločné chápanie koncepcie kontroly a presnejšie vymedzenie jej spôsobov. Kontrola by sa mala chápať ako účinná schopnosť presadiť vlastnú vôľu pri rozhodovaní podnikateľského subjektu o podstatných otázkach. Obvyklými spôsobmi kontroly je väčšinový podiel hlasovacích práv. Postavenie konečného užívateľa výhod sa dá určiť aj prostredníctvom kontroly inými spôsobmi bez významného alebo akéhokoľvek vlastníckeho podielu. S cieľom určiť všetky fyzické osoby, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod právneho subjektu, by sa preto kontrola mala určovať nezávisle od vlastníckeho podielu. Kontrolu možno vo všeobecnosti vykonávať akýmikoľvek spôsobmi vrátane právnych aj iných ako právnych spôsobov. Uvedené spôsoby sa môžu zohľadniť pri posudzovaní, či sa kontrola vykonáva inými spôsobmi, v závislosti od konkrétnej situácie každého právneho subjektu.

(111)

Nepriame vlastníctvo alebo kontrola môžu byť určené početnými článkami reťazca alebo početnými samostatnými alebo prepojenými reťazcami. Článkom v reťazci by mohla byť každá fyzická alebo právnická osoba alebo právne zoskupenie. Vzťahy medzi článkami by mohli pozostávať z vlastníckeho podielu alebo hlasovacích práv alebo iných spôsobov kontroly. V takýchto prípadoch, keď vo vlastníckej štruktúre koexistujú vlastnícky podiel a kontrola, sú potrebné osobitné a podrobné pravidlá identifikácie skutočného vlastníctva, aby sa podporil harmonizovaný prístup pri identifikácii konečných užívateľov výhod.

(112)

V záujme účinnej transparentnosti by sa pravidlá skutočného vlastníctva mali vzťahovať na čo najširšiu škálu právnych subjektov a právnych zoskupení založených alebo zriadených na území členských štátov. Patria sem aj podnikateľské subjekty, ktoré sú charakterizované možnosťou mať v nich vlastnícky podiel, ako aj iné právne subjekty a právne zoskupenia podobné účelovo zriadeným trustom. Vzhľadom na rozdiely v právnych systémoch členských štátov tieto rozsiahle kategórie zahŕňajú rôzne organizačné štruktúry. Členské štáty by mali Komisii oznámiť zoznam druhov právnych subjektov, v ktorých sa koneční užívatelia výhod identifikovali v súlade s pravidlami identifikácie konečných užívateľov výhod pre podnikateľské aj iné právne subjekty.

(113)

Osobitná povaha niektorých právnych subjektov, ako sú združenia, odbory, politické strany a cirkvi, nevedie k zmysluplnej identifikácii konečných užívateľov výhod na základe vlastníckych podielov alebo členstva. V uvedených prípadoch však môžu vyšší riadiaci pracovníci vykonávať kontrolu nad právnym subjektom inými spôsobmi. V uvedených prípadoch by sa mali takíto riadiaci pracovníci oznámiť ako koneční užívatelia výhod.

(114)

V záujme jednotnej identifikácie konečných užívateľov výhod účelovo zriadených trustov a podobných právnych subjektov, ako sú nadácie, alebo podobných právnych zoskupení je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá identifikácie skutočného vlastníctva. Od členských štátov by sa malo vyžadovať, aby Komisii oznámili zoznam druhov právnych subjektov a právnych zoskupení podobných účelovo zriadeným trustom, v ktorých sa koneční užívatelia výhod identifikovali na základe identifikácie konečných užívateľov výhod účelovo zriadených trustov a podobných právnych subjektov alebo zoskupení. Komisia by mala mať možnosť prijať prostredníctvom vykonávacieho aktu zoznam právnych zoskupení a právnych subjektov regulovaných právom členských štátov, ktoré majú podobnú štruktúru alebo funkciu ako účelovo zriadené trusty.

(115)

Diskrečné trusty dávajú svojmu správcovi, resp. správcom diskrečnú právomoc pri prideľovaní aktív alebo výhod, ktoré z trustov vyplývajú. Oprávnené osoby ani okruh oprávnených osôb preto nie sú určené od začiatku, ale určuje sa skôr skupina osôb, z ktorých si správcovia môžu vybrať oprávnené osoby, alebo osoby, ktoré sa stanú oprávnenými osobami v prípade, že správcovia neuplatnia svoju diskrečnú právomoc. Ako sa uznáva v nedávnej revízii noriem FATF týkajúcich sa právnych zoskupení, takáto diskrečná právomoc sa dá zneužiť a môže umožniť zahmlievanie v otázke konečných užívateľov výhod, ak nie je uložená minimálna úroveň transparentnosti aj v prípade diskrečných trustov, keďže transparentnosť, pokiaľ ide o oprávnené osoby, by sa dosiahla len pri výkone diskrečnej právomoci správcov. V záujme primeranej a jednotnej transparentnosti pri všetkých druhoch právnych zoskupení je preto dôležité, aby sa v prípade diskrečných trustov zhromažďovali aj informácie o potenciálnych oprávnených osobách a vopred určených príjemcoch, ktorí by získali aktíva alebo výhody, ak by správcovia neuplatnili svoju diskrečnú právomoc. Existujú situácie, v ktorých potenciálne oprávnené osoby alebo vopred určení príjemcovia nemusia byť identifikovaní individuálne, ale ako okruh osôb. V uvedených prípadoch by sa mali zhromažďovať informácie o okruhu osôb, ako aj informácie o jednotlivých osobách, ktoré boli vybrané z daného okruhu.

(116)

Charakteristika účelovo zriadených trustov a podobných právnych zoskupení v členských štátoch sa líši. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup je vhodné stanoviť spoločné zásady identifikácie týchto zoskupení. Účelovo zriadené trusty sú trusty zriadené z iniciatívy zriaďovateľa. Trusty zriadené zákonom alebo trusty, ktoré neboli zriadené na základe výslovného zámeru zriaďovateľa, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Účelovo zriadené trusty sa väčšinou zriaďujú v podobe dokumentu, napríklad písomnej trustovej listiny, a zvyčajne spĺňajú nejakú podnikateľskú alebo osobnú potrebu. Právne zoskupenia podobné účelovo zriadeným trustom sú zoskupenia bez právnej subjektivity s podobnou štruktúrou alebo funkciami. Rozhodujúcim faktorom nie je označenie typu právneho zoskupenia, ale splnenie základnej charakteristiky definície účelovo zriadeného trustu, a to zámer zriaďovateľa umiestniť aktíva pod správu a kontrolu určitej osoby na konkrétny účel zvyčajne podnikateľskej alebo osobnej povahy, ako je napríklad prospech oprávnených osôb. V záujme jednotnej identifikácie konečných užívateľov výhod právnych zoskupení podobných účelovo zriadeným trustom by členské štáty mali oznámiť Komisii zoznam druhov právnych zoskupení podobných účelovo zriadeným trustom. K takémuto oznámeniu by malo byť priložené posúdenie odôvodňujúce identifikáciu niektorých právnych zoskupení ako podobných účelovo zriadeným trustom, ako aj vysvetľujúce, prečo sa iné právne zoskupenia z hľadiska štruktúry alebo funkcie nepovažovali za podobné účelovo zriadeným trustom. Pri vykonávaní takéhoto posúdenia by členské štáty mali zohľadniť všetky právne zoskupenia regulované ich právom.

(117)

V súvislosti s niektorými druhmi právnych subjektov, ako sú nadácie, účelovo zriadené trusty a podobné právne zoskupenia, nie je možné identifikovať jednotlivé oprávnené osoby, pretože ešte neboli stanovené. V takýchto prípadoch by informácie o skutočnom vlastníctve mali obsahovať opis okruhu oprávnených osôb a jej charakteristiku. Len čo sa označia oprávnené osoby v rámci daného okruhu, sú konečnými užívateľmi výhod. Existujú tiež osobitné druhy právnických osôb a právnych zoskupení, v ktorých oprávnené osoby existujú, ale ich identifikácia nie je primeraná, pokiaľ ide o riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s týmito právnickými osobami alebo právnymi zoskupeniami. Ide o regulované produkty, ako sú dôchodkové plány v rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (26), a mohlo by ísť napríklad o systémy finančného vlastníctva alebo účasti zamestnancov alebo právne subjekty alebo právne zoskupenia s neziskovým alebo charitatívnym účelom za predpokladu, že riziká spojené s takýmito právnickými osobami a právnymi zoskupeniami sú nízke. V uvedených prípadoch by malo byť postačujúce identifikovať okruh oprávnených osôb.

(118)

Dôchodkové plány upravené smernicou (EÚ) 2016/2341 sú regulované produkty, ktoré podliehajú prísnym normám dohľadu a predstavujú nízke riziko z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Ak sú takéto dôchodkové plány zriadené v podobe právneho zoskupenia, ich oprávnenými osobami sú zamestnanci a pracovníci, ktorí sa pri správe svojich dôchodkových dávok spoliehajú na tieto produkty spojené s ich pracovnými zmluvami. Vzhľadom na osobitnú povahu dôchodkovej dávky, ktorá má nízke riziko z hľadiska prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, by nebolo primerané vyžadovať identifikáciu každej z uvedených oprávnených osôb a na splnenie povinností transparentnosti by stačilo určiť okruh a jeho charakteristiku.

(119)

V záujme jednotnej identifikácie konečných užívateľov výhod podnikov kolektívneho investovania je potrebné stanoviť harmonizované pravidlá identifikácie skutočného vlastníctva. Bez ohľadu na to, či podniky kolektívneho investovania existujú v členskom štáte v podobe právneho subjektu s právnou subjektivitou, právneho zoskupenia bez právnej subjektivity alebo v akejkoľvek inej podobe, prístup k identifikácii konečného užívateľa výhod by mal byť v súlade s ich účelom a funkciou.

(120)

Jednotný prístup k mechanizmu transparentnosti skutočného vlastníctva si tiež vyžaduje, aby sa na celom vnútornom trhu zhromažďovali rovnaké informácie o konečných užívateľoch výhod. Je vhodné zaviesť presné požiadavky na informácie, ktoré by sa mali zhromažďovať v jednotlivých prípadoch. Uvedené informácie zahŕňajú minimálny súbor osobných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, informácie o povahe a rozsahu podielu konečného užívateľa výhod držaného v právnom subjekte alebo právnom zoskupení a informácie o právnom subjekte alebo právnom zoskupení potrebné na zabezpečenie primeranej identifikácie fyzickej osoby, ktorá je konečným užívateľom výhod, a dôvody, prečo bola táto fyzická osoba identifikovaná ako konečný užívateľ výhod.

(121)

Účinný rámec transparentnosti skutočného vlastníctva si vyžaduje, aby sa informácie zhromažďovali rôznymi kanálmi. Takýto mnohostranný prístup zahŕňa informácie v držbe samotného právneho subjektu alebo správcu účelovo zriadeného trustu alebo osôb zastávajúcich rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení, informácie získané povinnými subjektmi v súvislosti s náležitou starostlivosťou vo vzťahu ku klientovi a informácie uchovávané v centrálnych registroch. Krížová kontrola informácií medzi uvedenými piliermi prispieva k zabezpečeniu toho, aby každý pilier disponoval primeranými, presnými a aktuálnymi informáciami. Na tento účel, a aby sa zabránilo nezrovnalostiam spôsobeným rôznymi prístupmi, je dôležité určiť, ktoré kategórie údajov by sa mali zhromažďovať vždy, aby sa zabezpečila primeranosť informácií o skutočnom vlastníctve. Zahŕňa to základné informácie o právnom subjekte a právnom zoskupení, ktoré sú predpokladom umožňujúcim samotnému subjektu alebo zoskupeniu pochopiť svoju štruktúru, či už prostredníctvom vlastníctva alebo prostredníctvom kontroly.

(122)

Ak sú právne subjekty a právne zoskupenia súčasťou zložitej štruktúry, jednoznačnosť ich vlastníckej alebo kontrolnej štruktúry je rozhodujúca pre určenie ich konečných užívateľov výhod. Na tento účel je dôležité, aby právne subjekty a právne zoskupenia jasne chápali vzťahy, na základe ktorých sú v nepriamom vlastníctve alebo pod nepriamou kontrolou, vrátane všetkých medzistupňov medzi konečnými užívateľmi výhod a samotným právnym subjektom alebo právnym zoskupením, či už tieto vzťahy v podobe iných právnych subjektov a právnych zoskupení alebo v podobe nominovaných osôb. Identifikácia vlastníckej a kontrolnej štruktúry umožňuje identifikáciu spôsobov, akými vzniká vlastníctvo alebo akými možno nad právnym subjektom vykonávať kontrolu, a preto je nevyhnutná na komplexné pochopenie postavenia konečného užívateľa výhod. Informácie o konečnom užívateľovi výhod by preto mali vždy obsahovať opis vzťahovej štruktúry.

(123)

Základom účinného rámca transparentnosti skutočného vlastníctva sú vedomosti právnych subjektov o fyzických osobách, ktoré sú ich konečnými užívateľmi výhod. Všetky právne subjekty v Únii by preto mali získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve. Uvedené informácie by sa mali uchovávať počas piatich rokov a totožnosť osoby zodpovednej za uchovávanie informácií by sa mala ohlásiť do centrálnych registrov. Uvedené obdobie uchovávania je rovnaké ako obdobie uchovávania informácií získaných prostredníctvom uplatňovania požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako sú opatrenia náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Na zaistenie možnosti krížovej kontroly a overenia informácií, napríklad prostredníctvom mechanizmu nahlasovania nezrovnalostí, je opodstatnené zabezpečiť zosúladenie príslušných období uchovávania údajov.

(124)

S cieľom zabezpečiť aktuálnosť informácií o skutočnom vlastníctve by mal právny subjekt takéto informácie po každej zmene okamžite aktualizovať a pravidelne overovať, napríklad v čase predkladania finančných výkazov alebo pri príležitosti inej opakovanej interakcii s orgánmi verejnej moci. Lehota na aktualizáciu informácií by mala byť primeraná možným zložitým situáciám.

(125)

Právne subjekty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na identifikáciu svojich konečných užívateľov výhod. V niektorých prípadoch sa však nedá určiť žiadna fyzická osoba, ktorá subjekt skutočne vlastní alebo nad ním vykonáva kontrolu. V takýchto výnimočných prípadoch za predpokladu, že sa vyčerpajú všetky spôsoby identifikácie, malo by byť možné pri poskytovaní informácií o skutočnom vlastníctve povinným subjektom v rámci procesu náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi alebo pri poskytovaní informácií do centrálneho registra namiesto konečných užívateľov výhod nahlásiť vrcholových riadiacich pracovníkov. Hoci sú v uvedených situáciách identifikovaní, vrcholoví riadiaci pracovníci nie sú konečnými užívateľmi výhod. Právne subjekty by mali viesť záznamy o opatreniach prijatých s cieľom identifikovať svojich konečných užívateľov výhod, najmä ak sa spoliehajú na takéto krajné opatrenie, ktoré by malo byť riadne odôvodnené a zdokumentované.

(126)

Ťažkosti pri získavaní informácií by nemali byť platným dôvodom na to, aby sa vyhlo úsiliu o identifikáciu a namiesto toho sa nahlásil vrcholový manažment. Právne subjekty by preto mali mať vždy možnosť odôvodniť svoje pochybnosti o vierohodnosti zhromaždených informácií. Takéto odôvodnenie by malo byť primerané riziku právneho subjektu a zložitosti jeho vlastníckej štruktúry. Predovšetkým by sa mal záznam o prijatých opatreniach v prípade, že sa vyžaduje, urýchlene poskytnúť príslušným orgánom, a so zohľadnením miery rizika by malo byť možné, aby tento záznam zahŕňal uznesenia správnej rady a zápisnice z jej zasadnutí, dohody o partnerstve, trustové listiny, neformálne dojednania určujúce právomoci rovnocenné splnomocneniu alebo iné zmluvné dohody a dokumentáciu. V prípadoch, keď je neexistencia konečných užívateľov výhod zrejmá vzhľadom na osobitnú formu a štruktúru právneho subjektu, odôvodnenie by sa malo chápať ako odkaz na túto skutočnosť, konkrétne, že právny subjekt nemá konečného užívateľa výhod vzhľadom na svoju osobitnú formu a štruktúru. Takáto neexistencia konečných užívateľov výhod by mohla vzniknúť, ak napríklad v právnom subjekte neexistujú vlastnícke podiely alebo ak právny subjekt nemožno inak kontrolovať.

(127)

Vzhľadom na účel určenia skutočného vlastníctva, ktorým je zabezpečiť účinnú transparentnosť právnych subjektov, je vhodné oslobodiť niektoré subjekty od povinnosti identifikovať svojho konečného užívateľa výhod. Takýto režim sa môže vzťahovať výlučne na subjekty, pre ktoré nie je identifikácia a registrácia ich konečných užívateľov výhod prospešná a v prípade ktorých sa podobná úroveň transparentnosti dosahuje iným spôsobom ako prostredníctvom skutočného vlastníctva. V tejto súvislosti by subjekty regulované verejným právom členského štátu nemali byť povinné určiť svojho konečného užívateľa výhod. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (27) sa zaviedli prísne požiadavky na transparentnosť spoločností, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Za určitých okolností sa týmito požiadavkami na transparentnosť môže dosiahnuť režim transparentnosti rovnocenný pravidlám transparentnosti skutočného vlastníctva stanoveným v tomto nariadení. Je to tak v prípade, ak sa kontrola nad spoločnosťou vykonáva prostredníctvom hlasovacích práv a vlastnícka alebo kontrolná štruktúra spoločnosti zahŕňa len fyzické osoby. Za uvedených okolností nie je potrebné uplatňovať v prípade týchto kótovaných spoločností požiadavky týkajúce sa skutočného vlastníctva. Oslobodením právnych subjektov od povinnosti identifikovať svojho konečného užívateľa výhod a zaregistrovať ho by nemala byť dotknutá povinnosť povinných subjektov identifikovať konečného užívateľa výhod klienta v rámci náležitej starostlivosti.

(128)

Treba zabezpečiť rovnaké podmienky pre rôzne druhy právnych foriem a zabrániť zneužívaniu účelovo zriadených trustov a právnych zoskupení, ktoré sú často vrstvené v zložitých usporiadaniach, aby sa ešte viac zakrylo skutočné vlastníctvo. Správcovia každého účelovo zriadeného trustu, ktorý je spravovaný v členskom štáte alebo usadený, alebo má sídlo v členskom štáte, by preto mali byť zodpovední za získavanie a uchovávanie primeraných, presných a aktuálnych informácií o skutočnom vlastníctve daného účelovo zriadeného trustu a za oznámenie svojho postavenia a poskytovanie týchto informácií povinným subjektom, ktoré vykonávajú náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. Každý ďalší konečný užívateľ výhod účelovo zriadeného trustu by mal správcovi pomáhať pri získavaní takýchto informácií.

(129)

Povaha právnych zoskupení a nedostatočné zverejňovanie ich štruktúr a účelov kladie osobitné bremeno na správcov alebo osoby zastávajúce rovnocenné pozície v podobných právnych zoskupeniach, aby získali a uchovávali všetky relevantné informácie o právnom zoskupení. Takéto informácie by mali umožniť identifikáciu právneho zoskupenia, aktív, ktoré sú v ňom umiestnené alebo spravované, a každého agenta alebo poskytovateľa služieb trustu. S cieľom uľahčiť činnosť príslušných orgánov v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania je dôležité, aby správcovia tieto informácie priebežne aktualizovali a aby ich uchovávali dostatočne dlhý čas po ukončení svojej úlohy správcu alebo osoby zastávajúcej rovnocennú pozíciu. Poskytnutie základného množstva informácií o právnom zoskupení povinným subjektom je potrebné aj na to, aby mohli v plnej miere overiť účel obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie, do ktorých je toto právne zoskupenie zapojené, primerane posúdiť súvisiace riziká a vykonať primerané opatrenia na zmiernenie týchto rizík.

(130)

Vzhľadom na osobitnú štruktúru určitých právnych zoskupení a potrebu zabezpečiť dostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich skutočné vlastníctvo, by takéto právne zoskupenia podobné účelovo zriadeným trustom mali podliehať rovnocenným požiadavkám týkajúcim sa skutočného vlastníctva, ako sú tie, ktoré sa uplatňujú na účelovo zriadené trusty.

(131)

Dojednania týkajúce sa poverenej osoby môžu umožniť zatajenie totožnosti konečných užívateľov výhod, pretože poverená osoba môže konať ako riaditeľ alebo akcionár právneho subjektu, pričom informácie o poverovateľovi nie sú vždy poskytované. Uvedené dojednania môžu zastrieť štruktúru skutočného vlastníctva a kontroly, ak koneční užívatelia výhod nechcú poskytnúť informácie o svojej totožnosti alebo úlohe v rámci nich. Je preto potrebné zaviesť požiadavky na transparentnosť s cieľom zabrániť zneužívaniu takýchto dojednaní a predísť tomu, aby sa páchatelia trestných činov skrývali za osobami konajúcimi v ich mene. Vzťah medzi poverenou osobou a poverovateľom nie je určený tým, či má vplyv na verejnosť alebo tretie osoby. Hoci poverení akcionári, ktorých mená sú uvedené vo verejných alebo úradných záznamoch, by mali formálne mať nezávislú kontrolu nad spoločnosťou, malo by sa od nich vyžadovať, aby zverejnili, či konajú podľa pokynov niekoho iného na základe súkromnej dohody. Poverení akcionári a poverení riaditelia právnych subjektov by mali uchovávať dostatočné informácie o totožnosti svojho poverovateľa, ako aj o každom konečnom užívateľovi výhod poverovateľa a poskytnúť tieto informácie, ako aj informácie o ich postavení právnym subjektom. Právne subjekty by mali tie isté informácie poskytovať aj povinným subjektom pri uplatňovaní opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a centrálnym registrom.

(132)

Je potrebné zmierniť riziká, ktoré predstavujú zahraničné právne subjekty a zahraničné právne zoskupenia, ktoré sa zneužívajú na nasmerovanie príjmov z trestnej činnosti do finančného systému Únie. Keďže normy skutočného vlastníctva platné v tretích krajinách nemusia byť dostatočné na to, aby umožnili rovnakú úroveň transparentnosti a včasnú dostupnosť informácií o skutočnom vlastníctve ako v Únii, treba zabezpečiť primerané prostriedky na identifikáciu konečných užívateľov výhod zahraničných právnych subjektov alebo zahraničných právnych zoskupení za osobitných okolností. Od právnych subjektov založených mimo Únie a účelovo zriadených trustov alebo podobných právnych zoskupení spravovaných mimo Únie alebo ktorých správcovia alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu majú bydlisko alebo sú usadené mimo Únie by sa preto malo vyžadovať, aby zverejňovali svojich konečných užívateľov výhod, ak pôsobia v Únii na základe nadviazania obchodného vzťahu s povinným subjektom Únie alebo nadobudnutia nehnuteľnosti v Únii, alebo nadobudnutia určitého tovaru vysokej hodnoty od povinných subjektov nachádzajúcich sa v Únii, alebo na základe toho, že im bola zadaná zákazka na základe postupu verejného obstarávania na tovar alebo služby alebo koncesie. Vystavenie riziku sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, a to aj v závislosti od kategórie alebo druhu činností vykonávaných povinnými subjektmi a od atraktívnosti nehnuteľností na ich území pre páchateľov trestnej činnosti. Preto ak členské štáty identifikujú prípady vyššieho rizika, mali by mať možnosť prijať dodatočné zmierňujúce opatrenia na riešenie týchto rizík.

(133)

Požiadavky na registráciu zahraničných právnych subjektov a zahraničných právnych zoskupení by mali byť primerané rizikám spojeným s ich činnosťou v Únii. Vzhľadom na otvorenú povahu vnútorného trhu Únie a využívanie služieb ponúkaných povinnými subjektmi usadenými v Únii zahraničnými právnymi subjektmi, z ktorých mnohé sú spojené s nižším rizikom prania špinavých peňazí, jeho predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu, je vhodné obmedziť požiadavku na registráciu na právne subjekty, ktoré patria do vysokorizikových sektorov alebo pôsobia v kategóriách s vyšším rizikom, alebo získavajú služby od povinných subjektov pôsobiacich v sektoroch s vyššími rizikami. Súkromná povaha právnych zoskupení a prekážky v prístupe k informáciám o skutočnom vlastníctve v prípade zahraničných právnych zoskupení odôvodňujú uplatňovanie požiadavky na registráciu bez ohľadu na úroveň rizika spojeného s povinným subjektom poskytujúcim služby právnemu zoskupeniu alebo prípadne so sektorom, v ktorom právne zoskupenie pôsobí. Odkaz na posúdenie rizika na úrovni Únie podľa článku 7 smernice (EÚ) 2024/1640 by sa mal chápať tak, že odkazuje na posúdenie rizika vydané Komisiou podľa článku 6 smernice (EÚ) 2015/849 až do prvého vydania správy podľa článku 7 smernice (EÚ) 2024/1640.

(134)

V záujme podpory dodržiavania súladu s predpismi a zabezpečenia účinnej transparentnosti skutočného vlastníctva sa musia presadzovať požiadavky týkajúce sa skutočného vlastníctva. Na tento účel by členské štáty mali uplatňovať sankcie za porušenie týchto požiadaviek. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a nemali by prekračovať mieru potrebnú na podporu dodržiavania súladu s predpismi. Sankcie zavedené členskými štátmi by mali mať v prípade porušenia požiadaviek týkajúcich sa skutočného vlastníctva rovnocenný odrádzajúci účinok v celej Únii. Malo by byť možné, aby sankcie zahŕňali napríklad pokuty pre právne subjekty a správcov alebo osoby zastávajúce rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení uložené v prípade neplnenia povinnosti uchovávať presné, primerané alebo aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve, zrušenie právnych subjektov, ktoré neplnia povinnosť uchovávať informácie o skutočnom vlastníctve alebo predložiť tieto informácie v stanovenej lehote, pokuty pre konečných užívateľov výhod a iné osoby, ktoré nespolupracujú s právnym subjektom alebo správcom účelovo zriadeného trustu alebo s osobou zastávajúcou rovnocennú pozíciu v podobnom právnom zoskupení, pokuty pre poverených akcionárov a poverených riaditeľov, ktorí neplnia povinnosť zverejniť informácie alebo súkromnoprávne dôsledky pre nezverejnených konečných užívateľov výhod, ako je zákaz vyplácania ziskov alebo zákaz výkonu hlasovacích práv.

(135)

Aby sa na celom vnútornom trhu zabezpečil jednotný prístup k presadzovaniu požiadaviek týkajúcich sa skutočného vlastníctva, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom vymedziť kategórie porušení, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a osoby zodpovedné za takéto porušenia, ako aj ukazovatele úrovne závažnosti a kritériá na určenie výšky sankcií. Komisia by mala okrem toho na podporu určenia tejto výšky a v súlade s cieľom harmonizácie tohto nariadenia môcť prijať usmernenia, v ktorých sa stanovia základné sumy, ktoré sa majú uplatňovať na každú kategóriu porušenia.

(136)

O podozrivých transakciách vrátane pokusov o transakcie a iných informáciách, ktoré sú relevantné z hľadiska prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov a financovania terorizmu, by mala byť informovaná jednotka FIU, ktorá by mala pôsobiť ako jediná centrálna národná jednotka na prijímanie a analyzovanie ohlásených podozrení a podávanie správ o výsledkoch svojich analýz príslušným orgánom. Ohlasovať by sa mali všetky podozrivé transakcie vrátane pokusov o transakcie bez ohľadu na výšku transakcie a odkaz na podozrenia by sa mal vykladať tak, že zahŕňa podozrivé transakcie, činnosti, správanie a modely transakcií. Ohlasované informácie by mohli obsahovať aj informácie založené na limitoch. S cieľom podporiť povinné subjekty pri odhaľovaní podozrení by úrad AMLA mal vydať usmernenia týkajúce sa ukazovateľov podozrivej činnosti alebo správania. Vzhľadom na vyvíjajúce sa rizikové prostredie by sa uvedené usmernenie malo pravidelne preskúmavať a nemalo by mať vplyv na usmernenia alebo ukazovatele týkajúce sa rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vydávané jednotkami FIU, ani na metódy identifikované na vnútroštátnej úrovni. Poskytnutie informácií jednotke FIU v dobrej viere zo strany povinného subjektu alebo zamestnanca či riaditeľa takéhoto subjektu by nemalo predstavovať porušenie žiadneho obmedzenia týkajúceho sa poskytovania informácií a povinný subjekt ani jeho riaditelia či zamestnanci by nemali niesť zodpovednosť žiadneho druhu.

(137)

Povinné subjekty by mali zaviesť komplexné režimy ohlasovania zahŕňajúce všetky podozrenia bez ohľadu na hodnotu alebo vnímanú závažnosť súvisiacej trestnej činnosti. Mali by si uvedomovať očakávania jednotiek FIU a mali by v čo najväčšej miere prispôsobiť svoje detekčné systémy a analytické procesy kľúčovým rizikám, ktoré ovplyvňujú členský štát, v ktorom sú usadené, a v potrebných prípadoch by mali svoju analýzu prednostne zamerať na riešenie týchto kľúčových rizík.

(138)

Transakcie by sa mali posudzovať na základe informácií, o ktorých povinný subjekt vie alebo o ktorých by mal vedieť. Patria sem relevantné informácie od agentov, distribútorov a poskytovateľov služieb. Ak povinnému subjektu nie je známy alebo zrejmý základný predikatívny trestný čin, úloha identifikácie a ohlasovania podozrivých transakcií sa plní účinnejšie tak, že sa pozornosť zameria na odhaľovanie podozrení a rýchle predkladanie hlásení. V týchto prípadoch povinný subjekt nemusí špecifikovať predikatívny trestný čin pri ohlasovaní podozrivej transakcie jednotke FIU, ak ho nepozná. Ak však sú uvedené informácie k dispozícii, mali by sa do hlásenia zahrnúť. Povinné subjekty ako strážcovia prístupu k finančnému systému Únie by takisto mali mať možnosť predložiť hlásenie, ak vedia alebo majú podozrenie, že finančné prostriedky sa použili alebo použijú na páchanie trestnej činnosti, ako je nákup nezákonného tovaru, a to aj vtedy, keď z informácií, ktoré majú k dispozícii, nevyplýva, že použité finančné prostriedky pochádzajú z nezákonných zdrojov.

(139)

Rozdiely medzi členskými štátmi v povinnostiach ohlasovania podozrivých transakcií by mohli zhoršiť problémy s plnením požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, s ktorými sa stretávajú povinné subjekty pôsobiace alebo vykonávajúce činnosti cezhranične. Okrem toho štruktúra a obsah hlásení o podozrivých transakciách majú vplyv na kapacitu jednotiek FIU vykonávať analýzu a na povahu tejto analýzy a takisto majú dosah na schopnosti jednotiek FIU spolupracovať a vymieňať si informácie. S cieľom uľahčiť povinným subjektom plnenie ich ohlasovacích povinností a umožniť účinnejšie fungovanie analytických činností a spolupráce jednotiek FIU by mal úrad AMLA vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na ohlasovanie podozrivých transakcií, ktorý sa má používať ako jednotný základ v celej Únii.

(140)

Jednotkám FIU by sa malo umožniť rýchlo získať od ktoréhokoľvek povinného subjektu všetky potrebné informácie súvisiace s ich funkciami. Ich voľný a rýchly prístup k informáciám je dôležitý na zabezpečenie toho, aby bolo možné náležite sledovať toky peňazí a odhaľovať nezákonné siete a toky v ranom štádiu. Potreba jednotiek FIU získať od povinných subjektov ďalšie informácie na základe podozrenia týkajúceho sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu by mohla byť vyvolaná predchádzajúcim hlásením o podozrivej transakcii poskytnutým jednotke FIU, ale mohla by byť vyvolaná aj inými prostriedkami, napríklad vlastnou analýzou jednotky FIU, spravodajskými informáciami poskytnutými príslušnými orgánmi alebo informáciami, ktoré má iná jednotka FIU. Jednotky FIU by preto v rámci svojich funkcií mali mať možnosť získať informácie od ktoréhokoľvek povinného subjektu aj bez predchádzajúceho ohlásenia. Pre analytickú prácu jednotiek FIU sú rozhodujúce najmä záznamy o finančných transakciách a prevodoch vykonaných prostredníctvom bankového účtu, platobného účtu alebo účtu kryptoaktív. V dôsledku nedostatočnej harmonizácie však úverové inštitúcie a finančné inštitúcie v súčasnosti poskytujú jednotkám FIU záznamy o transakciách v rôznych formátoch, ktoré nie je ľahké použiť na analýzu. Vzhľadom na cezhraničnú povahu analytických činností jednotiek FIU rozdiely vo formátoch a ťažkosti pri spracúvaní záznamov o transakciách bránia výmene informácií medzi jednotkami FIU a rozvoju cezhraničných finančných analýz. Úrad AMLA by preto mal vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanoví spoločný vzor na poskytovanie záznamov o transakciách úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami jednotkám FIU, ktorý sa má používať ako jednotný základ v celej Únii.

(141)

Povinné subjekty by mali odpovedať na žiadosť jednotky FIU o informácie čo najskôr a v každom prípade do piatich pracovných dní od doručenia žiadosti alebo v kratšej či dlhšej lehote, ktorú určí jednotka FIU. V odôvodnených a naliehavých prípadoch by povinný subjekt mal odpovedať na žiadosť jednotky FIU do 24 hodín. Uvedené lehoty by sa mali uplatňovať na žiadosti o informácie, ktoré sú založené na dostatočne vymedzených podmienkach. Jednotka FIU by mala mať možnosť získať informácie od povinných subjektov aj na žiadosť predloženú inou jednotkou FIU a vymieňať si informácie so žiadajúcou jednotkou FIU. Žiadosti adresované povinným subjektom sa svojou povahou líšia. Zložité žiadosti si napríklad môžu vyžadovať viac času, a teda dlhšiu lehotu na odpoveď. Na tento účel by jednotky FIU mali byť schopné poskytnúť povinným subjektom dlhšie lehoty za predpokladu, že to nebude mať negatívny vplyv na analýzu jednotky FIU.

(142)

Členské štáty by mali mať v prípade určitých povinných subjektov možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán, ktorý má byť na prvom stupni informovaný namiesto jednotky FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na advokátov. Členské štáty by mali zabezpečiť prostriedky a spôsoby na dosiahnutie ochrany služobného tajomstva, dôvernosti a súkromia.

(143)

Notári, advokáti, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolanie, audítori, externí účtovníci a daňoví poradcovia by nemali mať povinnosť poskytnúť jednotke FIU ani samoregulačnému orgánu informácie, ktoré prijmú v súvislosti s jedným zo svojich klientov alebo získajú v súvislosti s jedným zo svojich klientov počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo počas obhajovania či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti so súdnymi konaniami, a to vrátane poskytovania poradenstva o začatí takýchto konaní alebo vyhnutí sa takýmto konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich. Takáto výnimka by sa však nemala uplatňovať, keď sa osoba vykonávajúca právnické povolanie, audítor, externý účtovník alebo daňový poradca podieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, keď sa právne poradenstvo poskytuje na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu alebo osoba vykonávajúca právnické povolanie, audítor, externý účtovník alebo daňový poradca vie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Takáto vedomosť a účel možno vyvodiť z objektívnych, skutkových okolností. Právne poradenstvo požadované v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním by sa nemalo považovať za právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V súlade s prístupom založeným na hodnotení rizika by členské štáty mali byť schopné identifikovať ďalšie situácie, v ktorých sa vzhľadom na vysoké riziko prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu spojené s určitými druhmi transakcií neuplatňuje výnimka z požiadavky na ohlasovanie. Pri identifikácii takýchto ďalších situácií majú členské štáty zabezpečiť súlad najmä s článkami 7 a 47 charty.

(144)

Povinné subjekty by výnimočne mali mať možnosť vykonať podozrivé transakcie pred tým, ako informujú jednotku FIU, ak sa tomu nemožno vyhnúť alebo ak je pravdepodobné, že informovanie jednotky FIU zmarí úsilie súvisiace so stíhaním príjemcov operácie, pri ktorej existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Táto výnimka by sa však nemala uplatňovať vo vzťahu k transakciám, na ktoré sa vzťahujú akékoľvek medzinárodné záväzky prijaté členským štátom FIU s cieľom bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iné aktíva teroristov, teroristických organizácií či tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN.

(145)

Aby príslušné orgány mohli zmraziť a zhabať aktíva potenciálne spojené s praním špinavých peňazí, so súvisiacimi predikatívnymi trestnými činmi alebo s financovaním terorizmu, je nevyhnutná dôvernosť v súvislosti s ohlasovaním podozrivých transakcií a poskytovaním iných relevantných informácií jednotkám FIU. Podozrivá transakcia nie je znakom trestnej činnosti. Poskytnutie informácie o ohlásení podozrenia môže poškodiť povesť osôb zapojených do transakcie a ohroziť vykonávanie analýz a vyšetrovaní. Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci alebo osoby v porovnateľných postaveniach vrátane agentov a distribútorov by preto nemali dotknutého klienta ani žiadnu tretiu stranu informovať o tom, že sa informácie postupujú, budú postúpené alebo boli postúpené jednotke FIU, či už priamo alebo prostredníctvom samoregulačného orgánu, ani o tom, že sa vykonáva alebo by mohla byť vykonaná analýza prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Zákaz poskytovania informácií by sa nemal uplatňovať za osobitných okolností, ktoré sa týkajú napríklad poskytovania informácií príslušným orgánom a samoregulačným orgánom pri výkone funkcií dohľadu alebo poskytovania informácií na účely presadzovania práva, alebo ak si informácie navzájom poskytnú povinné subjekty, ktoré patria do tej istej skupiny.

(146)

Páchatelia trestných činov prevádzajú výnosy získané z nezákonnej činnosti cez viacero sprostredkovateľov, aby neboli odhalení. Je preto dôležité umožniť povinným subjektom vymieňať si informácie nielen medzi členmi skupiny, ale v určitých prípadoch aj medzi úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými subjektmi, ktoré pôsobia v rámci sietí, a to s náležitým zohľadnením pravidiel ochrany údajov. Mimo partnerstva pre výmenu informácií by sa poskytovanie informácií povolené medzi určitými kategóriami povinných subjektov v prípadoch týkajúcich sa rovnakej transakcie malo uskutočniť len v súvislosti s konkrétnou transakciou, ktorá sa vykonáva medzi týmito povinnými subjektmi alebo ktorú tieto povinné subjekty uľahčujú, a nie v súvislosti s prepojenými predchádzajúcimi alebo následnými transakciami.

(147)

Výmena informácií medzi povinnými subjektmi a prípadne príslušnými orgánmi môže zvýšiť možnosti odhaľovania nezákonných finančných tokov týkajúcich sa prania špinavých peňazí, financovania terorizmu a výnosov z trestnej činnosti. Z tohto dôvodu by povinné subjekty a príslušné orgány mali mať možnosť vymieňať si informácie v rámci partnerstva na výmenu informácií, ak takúto výmenu považujú za potrebnú na splnenie svojich povinností a úloh v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Na výmenu informácií by sa mali vzťahovať spoľahlivé záruky týkajúce sa dôvernosti, ochrany údajov, využívania informácií a trestného konania. Povinné subjekty by sa pri vyvodzovaní záverov o riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu klienta alebo transakcie alebo pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa nadviazania alebo ukončenia obchodného vzťahu alebo vykonania transakcie nemali spoliehať výlučne na informácie získané prostredníctvom výmeny informácií. Ako sa uznáva v smernici 2014/92/EÚ, bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a rozvoj moderného a sociálne inkluzívneho hospodárstva stále vo väčšej miere závisí od všeobecného poskytovania platobných služieb. Prístup k základným finančným službám by sa preto nemal odopierať na základe informácií vymieňaných medzi povinnými subjektmi alebo medzi povinnými subjektmi a príslušnými orgánmi alebo úradom AMLA.

(148)

Dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia podlieha kontrolám zo strany orgánov dohľadu. Ak si povinné subjekty vymieňajú informácie v rámci partnerstva pre výmenu informácií, tieto kontroly by mali zahŕňať aj súlad s podmienkami stanovenými v tomto nariadení pre tieto výmeny informácií. Kontroly zo strany orgánov dohľadu by mali byť založené na posúdení rizika a v každom prípade by sa mali vykonávať pred začatím činností partnerstva pre výmenu informácií. Partnerstvá na výmenu informácií, ktoré zahŕňajú spracúvanie osobných údajov, môžu viesť k vysokému riziku pre práva a slobody fyzických osôb. Preto by sa pred začatím činností partnerstva malo vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (28). V kontexte týchto kontrol by orgány dohľadu mali v prípade potreby konzultovať s orgánmi pre ochranu údajov, ktoré sú ako jediné príslušné na zhodnotenie posúdenia vplyvu na ochranu údajov. Ustanovenia o ochrane údajov a všetky požiadavky týkajúce sa dôvernosti informácií o podozrivých transakciách uvedené v tomto nariadení sa vzťahujú na informácie, ktoré sa vymieňajú v rámci partnerstva. V súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie uvedeného nariadenia a stanoviť tak konkrétnejšie požiadavky na spracúvanie osobných údajov, ktoré sa vymieňajú v rámci partnerstva pre výmenu informácií.

(149)

Kým partnerstvá pre výmenu informácií umožňujú výmenu operačných informácií a osobných údajov za uplatňovania prísnych záruk, tieto výmeny by nemali nahrádzať požiadavky podľa tohto nariadenia na ohlasovanie akéhokoľvek podozrenia príslušnej jednotke FIU. Preto ak povinné subjekty identifikujú podozrivé činnosti na základe informácií získaných v kontexte partnerstva pre výmenu informácií, mali by toto podozrenie oznámiť jednotke FIU v členskom štáte, v ktorom sú usadené. Informácie, ktoré naznačujú podozrivú činnosť, podliehajú prísnejším pravidlám, ktoré zakazujú ich zverejňovanie, a mali by sa vymieňať len vtedy, ak je to potrebné na účely predchádzania praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom a financovaniu terorizmu a boja proti nim, a mali by podliehať zárukám na ochranu základných práv, dôvernosti práce jednotiek FIU a integrity vyšetrovaní orgánov presadzovania práva.

(150)

Na spracúvanie osobných údajov na účely tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2016/679. Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako vec dôležitého verejného záujmu. Povinné subjekty by mali venovať osobitnú pozornosť zásadám, v ktorých sa vyžaduje, aby osobné údaje spracúvané v priebehu plnenia ich povinností v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu boli presné, spoľahlivé a aktuálne. Na účely dodržiavania tohto nariadenia by povinné subjekty mali mať možnosť prijať postupy, ktoré umožňujú automatizované individuálne rozhodovanie vrátane profilovania, ako sa stanovuje v článku 22 nariadenia (EÚ) 2016/679. Požiadavky stanovené v tomto nariadení na ochranu práv osôb, na ktoré sa vzťahujú takéto postupy, by sa pritom mali uplatňovať popri akýchkoľvek iných relevantných požiadavkách stanovených v práve Únie týkajúcich sa ochrany osobných údajov.

(151)

Je nevyhnutné, aby sa zosúladenie rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s revidovanými odporúčaniami FATF vykonalo v plnom súlade s právom Únie, a to najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany údajov a o ochranu základných práv zakotvených v charte. Určité aspekty vykonávania rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zahŕňajú zber, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Takéto spracúvanie osobných údajov by malo byť povolené pri plnom rešpektovaní základných práv len na účely stanovené v tomto nariadení a na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúce monitorovanie, analýzu a ohlasovanie podozrivých transakcií, identifikáciu konečného užívateľa výhod v súvislosti s právnickou osobou alebo právnym zoskupením, identifikáciu politicky exponovanej osoby a poskytovanie informácií úverovými inštitúciami a finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi. Získavanie a následné spracúvanie osobných údajov povinnými subjektmi by sa malo obmedziť na to, čo je nevyhnutné na splnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a osobné údaje by sa nemali ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade s týmto účelom. Predovšetkým by sa malo prísne zakázať ďalšie spracúvanie osobných údajov na komerčné účely.

(152)

Spracúvanie určitých kategórií citlivých údajov v zmysle vymedzenia v článku 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 by mohlo viesť k vzniku rizík pre základné práva a slobody osôb, ktorých sa tieto údaje týkajú. S cieľom minimalizovať riziká, že spracúvanie takýchto údajov povinnými subjektmi povedie k diskriminačným alebo neobjektívnym výsledkom, ktoré majú nepriaznivý vplyv na klienta, ako je ukončenie alebo odmietnutie nadviazať obchodný vzťah, by povinné subjekty nemali prijímať rozhodnutia výlučne na základe informácií, ktoré majú k dispozícii o osobitných kategóriách osobných údajov v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/679, ak tieto informácie nemajú žiadny význam pre riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré predstavuje transakcia alebo vzťah. Podobne s cieľom zabezpečiť, aby intenzita náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vychádzala z holistického chápania rizík spojených s klientom, by povinné subjekty nemali zakladať uplatňovanie vyššej alebo nižšej úrovne opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi výlučne na citlivých údajoch, ktoré majú o klientovi.

(153)

Revidované odporúčania FATF preukazujú, že povinné subjekty by mali uchovávať potrebné informácie, ktoré získali prostredníctvom opatrení náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a záznamy o transakciách aspoň päť rokov, aby bolo možné plne spolupracovať a rýchlo vybavovať požiadavky na informácie od príslušných orgánov na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania. S cieľom vyhnúť sa rôznym prístupom a splniť požiadavky týkajúce sa ochrany osobných údajov a právnej istoty by sa malo uvedené obdobie uchovávania stanoviť na päť rokov po skončení obchodného vzťahu alebo príležitostnej transakcie. Môžu nastať situácie, keď funkcie príslušných orgánov nemožno účinne vykonávať, ak sa príslušné informácie, ktoré majú povinné subjekty, vymažú po uplynutí obdobia uchovávania. V takýchto prípadoch by príslušné orgány mali mať možnosť požiadať povinné subjekty, aby v jednotlivých prípadoch uchovávali informácie počas dlhšieho obdobia, ktoré by nemalo presiahnuť päť rokov.

(154)

Ak sa pojem „príslušné orgány“ vzťahuje na orgány zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie, mal by sa vykladať tak, že zahŕňa Európsku prokuratúru, pokiaľ ide o členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci na účely zriadenia Európskej prokuratúry.

(155)

Poskytovanie informácií zo strany jednotiek FIU zohráva kľúčovú úlohu pri odhaľovaní možnej trestnej činnosti v právomoci Európskej prokuratúry alebo Európskeho úradu pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) alebo v súvislosti s ktorou Europol a Eurojust môžu poskytovať operačnú podporu v počiatočnom štádiu v súlade so svojimi príslušnými mandátmi a môžu podporiť rýchle a účinné vyšetrovania a stíhania. Informácie vymieňané s Európskou prokuratúrou a úradom OLAF zo strany jednotiek FIU by mali zahŕňať dôvody podozrenia, že trestný čin, ktorý patrí do príslušných právomocí Európskej prokuratúry a úradu OLAF, mohol byť alebo bol spáchaný, pričom by sa mali doplniť o všetky relevantné informácie, ktoré má FIU k dispozícii a ktorými možno podporiť konanie, a to vrátane príslušných finančných a administratívnych informácií. Ak Európska prokuratúra a úrad OLAF požadujú informácie od jednotiek FIU, je rovnako dôležité, aby si jednotky FIU mohli vymieňať všetky informácie, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s daným prípadom. V súlade s uplatniteľnými ustanoveniami v ich zakladajúcich právnych nástrojoch by Európska prokuratúra a úrad OLAF mali jednotky FIU informovať o krokoch prijatých v súvislosti s poskytnutými informáciami a akýmikoľvek relevantnými výsledkami.

(156)

Na účely zabezpečenia riadneho a účinného vykonávania spravodlivosti počas obdobia medzi nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a začatím jeho uplatňovania a s cieľom umožniť jeho bezproblémové spolupôsobenie s vnútroštátnym procesným právom by sa informácie a dokumenty týkajúce sa prebiehajúcich súdnych konaní na účely predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania alebo vyšetrovania, ak sa tieto súdne konania v členských štátoch neuzavreli ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, mali uchovávať päť rokov od uvedeného dátumu, pričom by malo byť možné predĺžiť toto obdobie o ďalších päť rokov.

(157)

Na osobné údaje spracúvané na účely tohto nariadenia sa vzťahujú práva na prístup k údajom dotknutej osoby. Prístupom dotknutej osoby k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa hlásenia o podozrivých transakciách by sa však vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Preto môžu byť odôvodnené výnimky z tohto práva a jeho obmedzenia v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) 2016/679. Dotknutá osoba má právo žiadať, aby orgán uvedený v článku 51 nariadenia (EÚ) 2016/679 skontroloval zákonnosť spracovania, a má právo uplatniť súdny prostriedok nápravy uvedený v článku 79 uvedeného nariadenia. Uvedený orgán môže konať aj z úradnej moci, ak sa tak stanovuje v nariadení (EÚ) 2016/679. Bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia práva na prístup, by mal mať dozorný orgán možnosť informovať dotknutú osobu, že sa vykonali všetky potrebné overenia zo strany dozorného orgánu, a o výsledku overenia, pokiaľ ide o zákonnosť dotknutého spracovania.

(158)

Povinné subjekty by sa mohli rozhodnúť využiť služby iných súkromných prevádzkovateľov. Rámec v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa však mal uplatňovať len na povinné subjekty a povinné subjekty by mali naďalej niesť plnú zodpovednosť za plnenie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. V záujme právnej istoty a s cieľom zabrániť neúmyselnému zahrnutiu niektorých služieb do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia treba objasniť, že osoby, ktoré len menia papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s povinným subjektom, a osoby, ktoré úverovým inštitúciám alebo finančným inštitúciám poskytujú výlučne systémy posielania správ alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 25 smernice (EÚ) 2015/2366 alebo systémy zúčtovania a vyrovnania, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(159)

Povinné subjekty by mali získať a uchovávať primerané a presné informácie o skutočnom vlastníctve a kontrole právnických osôb. Keďže akcie na doručiteľa udeľujú vlastníctvo osobe, ktorá vlastní osvedčenie o akciách na doručiteľa, konečnému užívateľovi výhod umožňujú zostať v anonymite. Aby sa takéto akcie nezneužívali na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, obchodné spoločnosti, iné ako tie, ktoré majú kótované cenné papiere na regulovanom trhu alebo ktorých akcie sú emitované ako sprostredkované cenné papiere, by mali všetky existujúce akcie na doručiteľa konvertovať na akcie na meno, imobilizovať ich alebo ich uložiť vo finančnej inštitúcii. Okrem toho by sa opčné listy na akcie na doručiteľa mali povoliť len v sprostredkovanej forme.

(160)

Anonymná povaha kryptoaktív ich vystavuje rizikám zneužitia na trestné účely. Anonymné účty kryptoaktív a iné anonymizačné nástroje znemožňujú vysledovateľnosť prevodov kryptoaktív a sťažujú identifikáciu prepojených transakcií, ktoré môžu vyvolať podozrenie, alebo uplatnenie primeranej úrovne náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na kryptoaktíva je nevyhnutné zakázať poskytovanie a správu anonymných účtov kryptoaktív alebo účtov umožňujúcich anonymizáciu alebo zvýšenú obfuskáciu transakcií poskytovateľmi služieb kryptoaktív, a to aj prostredníctvom mincí zvyšujúcich anonymitu. Uvedený zákaz sa nevzťahuje na poskytovateľov hardvéru a softvéru alebo poskytovateľov samohosťovaných peňaženiek, pokiaľ nemajú prístup k peňaženkám kryptoaktív alebo nemajú nad nimi kontrolu.

(161)

Využívanie veľkých hotovostných platieb je ľahko zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu a táto zneužiteľnosť nebola dostatočne zmiernená požiadavkou, aby osoby obchodujúce s tovarom podliehali pravidlám boja proti praniu špinavých peňazí pri uskutočňovaní alebo prijímaní hotovostných platieb vo výške 10 000 EUR alebo viac. Rozdiely v prístupoch medzi členskými štátmi zároveň oslabili rovnaké podmienky v rámci vnútorného trhu na úkor podnikov nachádzajúcich sa v členských štátoch s prísnejšími kontrolami. Preto treba pri veľkých hotovostných platbách zaviesť celoúnijný limit vo výške 10 000 EUR. Členské štáty by mali mať možnosť prijať nižšie limity a ďalšie prísnejšie ustanovenia, pokiaľ presadzujú legitímne ciele vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je založený na regulácii podnikateľskej sféry hospodárstva, limit by sa nemal vzťahovať na platby medzi fyzickými osobami, ktoré nekonajú v rámci pracovnej činnosti. Okrem toho, aby sa predišlo tomu, že sa celoúnijným limitom neúmyselne vytvoria prekážky pre osoby, ktoré nepoužívajú bankové služby alebo k nim nemajú prístup, aby vykonávali platby, alebo aby podniky vkladali príjmy zo svojich činností na svoje účty, by aj platby alebo vklady uskutočnené v priestoroch úverových inštitúcií, platobných inštitúcií alebo inštitúcií elektronických peňazí mali byť oslobodené od uplatňovania tohto limitu.

(162)

Hotovostné platby alebo vklady uskutočnené v priestoroch úverových inštitúcií, poskytovateľov platobných služieb a poskytovateľov elektronických peňazí, ktoré prekračujú limit pre veľké hotovostné platby, by sa nemali automaticky považovať za ukazovateľ alebo za podozrenie z prania špinavých peňazí, súvisiacich predikatívnych trestných činov alebo financovania terorizmu. Ohlasovanie takýchto transakcií umožňuje jednotkám FIU posúdiť a identifikovať vzorce pohybu peňažných prostriedkov a takéto informácie prispievajú k operačným alebo strategickým analýzam jednotiek FIU, pričom povaha zverejnenia informácií na základe limitov ich odlišuje od hlásení o podozrivých transakciách. Na tento účel zverejňovanie informácií na základe limitov nenahrádza požiadavku ohlasovať podozrivé transakcie alebo uplatňovať opatrenia zvýšenej náležitej starostlivosti v prípadoch s vyšším rizikom. Malo by byť možné, aby jednotky FIU požadovali, aby sa hlásenia predkladali v konkrétnej lehote, ktorá by mohla zahŕňať pravidelné predkladanie na súhrnnom základe.

(163)

Môžu sa vyskytnúť prípady, keď dôvody vyššej moci, spôsobené napríklad prírodnými katastrofami, vedú k rozsiahlej strate prístupu k iným platobným mechanizmom, než sú peňažné prostriedky. V takýchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť pozastaviť uplatňovanie limitu pri veľkých hotovostných platbách. Takéto pozastavenie je mimoriadnym opatrením a malo by sa uplatňovať len v prípade potreby v reakcii na výnimočné, riadne odôvodnené situácie. Nemožnosť prístupu k finančným službám nie je platným dôvodom na pozastavenie uplatňovania limitu, ak je spôsobená tým, že členský štát nezaručil spotrebiteľom prístup k finančnej infraštruktúre na celom jeho území.

(164)

Komisia by mala posúdiť náklady, prínosy a vplyvy úpravy limitu na veľké hotovostné platby na úrovni Únie s cieľom ešte viac zlepšiť rovnaké podmienky pre podniky a obmedziť príležitosti pre páchateľov trestných činov používať peňažné prostriedky na pranie špinavých peňazí. V rámci uvedeného posúdenia by sa mala zvážiť najmä najvhodnejšia úroveň harmonizovaného limitu hotovostných platieb na úrovni Únie vzhľadom na súčasné existujúce limity hotovostných platieb zavedené vo veľkom počte členských štátov, presadenie takéhoto limitu na úrovni Únie a účinky takéhoto limitu na postavenie eura ako zákonného platidla.

(165)

Komisia by mala posúdiť aj náklady, prínosy a vplyvy zníženia 25 % limitu na identifikáciu konečných užívateľov výhod, ak sa kontrola vykonáva prostredníctvom vlastníckeho podielu. V rámci uvedeného posúdenia by sa mali zvážiť najmä poznatky získané z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré zaviedli nižšie limity.

(166)

Riziká spojené s tovarom vysokej hodnoty sa môžu rozšíriť aj na iný tovar, ktorý je vysoko prenosný, ako sú odevy a odevné doplnky. Komisia by preto mala posúdiť potrebu rozšíriť rozsah pôsobnosti povinných subjektov tak, aby zahŕňal osoby obchodujúce s takýmto tovarom vysokej hodnoty. Okrem toho vzhľadom na to, že týmto nariadením sa po prvýkrát na úrovni Únie zavádza povinné zverejňovanie informácií na základe limitov v súvislosti s určitým tovarom vysokej hodnoty, Komisia by mala na základe skúseností získaných v súvislosti s vykonávaním tohto nariadenia posúdiť potrebu rozšíriť rozsah tovaru, na ktorý sa vzťahuje zverejňovanie informácií na základe limitov, a harmonizovať formát takéhoto zverejňovania vzhľadom na využívanie zverejňovania informácií na základe limitov jednotkami FIU. Vzhľadom na riziká spojené s tovarom vysokej hodnoty v zónach voľného obchodu by Komisia mala tiež posúdiť potrebu rozšíriť rozsah informácií, ktoré majú ohlasovať hospodárske subjekty, ktoré v takýchto zónach voľného obchodu s tovarom vysokej hodnoty obchodujú a skladujú ho tam.

(167)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín, tretích krajín s nedostatkami v oblasti dodržiavania súladu s predpismi a tretích krajín predstavujúcich osobitnú a vážnu hrozbu pre finančný systém Únie ako aj protiopatrení alebo osobitných opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti zmierňujúce riziká pochádzajúce z takýchto tretích krajín; identifikáciu ďalších prípadov zvýšeného rizika s vplyvom na Úniu a súvisiacich opatrení zvýšenej náležitej starostlivosti; identifikáciu spoločných dodatočných kategórií významných verejných funkcií; identifikáciu kategórií podnikateľských subjektov spájaných so zvýšenými rizikami a súvisiace nižšie limity na účely identifikácie skutočného vlastníctva prostredníctvom vlastníckeho podielu; vymedzenie kategórií porušení požiadaviek na transparentnosť skutočného vlastníctva, ktoré podliehajú sankciám, a osôb zodpovedných za takéto porušenia, ukazovateľov klasifikácie úrovne závažnosti uvedených porušení a kritéria, ktoré treba zohľadniť pri stanovení úrovne sankcií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (29). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(168)

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy vypracované úradom AMLA, ktorými sa bližšie určia minimálne požiadavky týkajúce sa celoskupinových politík, postupov a kontrol vrátane minimálnych noriem na výmenu informácií v rámci skupiny, kritériá na identifikáciu materského podniku a podmienky, za akých sa od štruktúr so spoločným vlastníctvom, riadením či kontrolami dodržiavania súladu vyžaduje uplatňovanie celoskupinových politík, postupov a kontrol; bližšie určí druh dodatočných opatrení vrátane minimálnych opatrení, ktoré majú skupiny prijať, ak právo tretích krajín nepovoľuje vykonávanie celoskupinových politík, postupov a kontrol a dodatočné opatrenia dohľadu; bližšie určia povinné subjekty, sektory alebo transakcie, ktoré sa spájajú s vyšším rizikom a ktoré vykonávajú príležitostné transakcie v nižšej hodnote, súvisiace hodnoty, kritériá na identifikáciu príležitostných transakcií a obchodných vzťahov a kritériá na identifikáciu prepojenej transakcie na účely vykonávania náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; a bližšie určia informácie potrebné na vykonávanie náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkom 49 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(169)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom stanoviť metodiku na identifikáciu tretích krajín, ktoré predstavujú osobitnú a vážnu hrozbu pre finančný systém Únie; stanoviť formát na zostavenie a oznamovanie zoznamov významných verejných funkcií členských štátov a identifikovať druhy právnych subjektov a druhy právnych zoskupení podobných účelovo zriadeným trustom, ktoré sa riadia právom členských štátov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (30). Na Komisiu by sa mali preniesť aj vykonávacie právomoci s cieľom rozhodnúť o ukončení osobitných dodatočných vnútroštátnych protiopatrení.

(170)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy vypracované úradom AMLA, ktorými sa bližšie určí formát, ktorý sa má používať na ohlasovanie podozrení a na poskytovanie záznamov o transakciách, a formát, ktoré majú jednotky FIU použiť pri oznamovaní informácií Európskej prokuratúre. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 53 nariadenia (EÚ) 2024/1620.

(171)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v charte, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov a sloboda podnikania.

(172)

V súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa zakazuje diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, by povinné subjekty mali vykonávať posudzovania rizík v kontexte náležitej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bez diskriminácie.

(173)

Pri príprave správy o hodnotení vykonávania tohto nariadenia by Komisia mala venovať náležitú pozornosť dodržiavaniu základných práv a zásad, ktoré boli uznané v charte.

(174)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to predísť využívaniu finančného systému Únie na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(175)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 22. septembra 2021 (31),